Prvky dramtizácie v terapii, ktorá rozvíja reč

vedátorStorytelling – Story ActingDominika Dudášová

Predstavte si, že dieťaťu dáte možnosť stať sa autorom dramatického textu, režisérom alebo hercom. V logopedickej praxi sa stretávame s terapiou, ktorá presne toto deťom umožňuje! Kvôli ochrane osobných údajov pravdepodobne nikdy neuvidíte výsledok detského tvorivého procesu, ale môžete si o ňom prečítať v nasledujúcom článku.

     O tom, že divadlo nie je určené len pre úzku skupinu vyvolených, hovoril Darko Lukić na svojej prednáške o aplikovanom divadle. Okrem estetickej funkcie dokáže divadlo poukazovať na spoločenské problémy, ale aj pomáhať znevýhodneným ľuďom. Prvky divadla využíva skupinová terapia pre deti so špecificky narušeným vývinom reči (ŠNVR) – Storytelling – Story Acting.

     Podľa slovenskej  psycholingvistky Maríny Mikulajovej (2009) je narušený vývin reči štrukturálnym a systémovým narušením jednej, viacerých alebo aj všetkých oblastí vývinu reči (oblasť pragmatizácie, sémantizácie, lexemizácie, gramatizácie a intelektualizácie) vzhľadom na chronologický vek dieťaťa. Typickými symptómami ŠNVR sú dysgramatizmy (napr. nesprávne skloňovanie, časovanie,..), problém s porozumením reči, problémy s pamäťou či narušené správanie. ŠNVR negatívne ovplyvňuje psychický vývin dieťaťa, predstavuje jeden z prekurzorov neúspechu v škole a tiež negatívne ovplyvňuje formovanie osobnosti dieťaťa v sociálnom kontexte, čiže jeho záujmy, budúcu profesiu a celkovú kvalitu života. 

     Aby dôsledky ŠNVR nemali na budúcnosť dieťaťa negatívny vplyv je potrebná precízna diagnostika a následne aj kvalitná terapia, vďaka ktorej bude dieťa napredovať. Skupinová terapia je jednou z najefektívnejších foriem terapie nielen v logopedickom prostredí. Pri ŠNVR existuje niekoľko možností skupinovej terapie. Jednou z nich je Storytelling – Story Acting, ktorej autorkou je Vivian Gussin Paley.

     Vivian G. Paley (1929 – 2019) pracovala ako učiteľka v materskej škole. Táto škola pred viac ako štyridsiatimi rokmi zmenila svoj poldňový program na celodenný. Vivian Paley čelila otázke, ako čo najlepšie využiť tento čas. Do úvahy prichádzali tri možnosti. Prvou bola neriadená hra, druhou aktivity riadené učiteľkou a poslednou aktivita, z ktorej sa neskôr vyformovala aj terapia Storytelling – Story Acting (Mardell, 2013). Paley zistila, že táto terapia v sebe kombinuje detské nadšenie pre príbehy a riadenú hru, čo predstavovalo najlepšiu cestu, ako v jej deťoch prebudiť kreativitu, napomáhať sociálnemu a emocionálnemu rozvoju a rozvíjať jazykové a literárne zručnosti (Nicolopoulou et al., 2006). 

     Storytelling – Story Acting má dve fázy – diktovanie príbehu (storytelling) a jeho dramatizáciu (story acting). Tieto fázy budú podrobnejšie popísané podľa Mardella (2013).

     Diktovanie príbehu je pre dieťa príležitosťou zapojiť sa do príjemnej, hravej aktivity. Primárna úloha dospelého je byť poslucháčom. Zo začiatku nemusia všetky deti tvoriť dlhé príbehy. Je dôležité, aby boli odohrané aj tie najkratšie príbehy. Časom deti získajú naratívne zručnosti a pri rozprávaní príbehu sa budú cítiť komfortne. Diktovanie príbehu sa skladá z niekoľkých ďalších komponentov. 

     Prvým je výber rozprávača, prípadne rozprávačov. V daný deň sa diktuje len toľko príbehov, koľko sa ich v ten istý deň zahrá. Platí, že dieťa nesmie byť k rozprávaniu donútené. 

     Druhým komponentom je maximálna dĺžka príbehu. Odporúčaný limit je jedna strana, pretože dlhé príbehy môžu ostatné deti obrať o šancu rozpovedať ich vlastný príbeh, a zároveň môžu byť náročné na odohranie.

     Najdôležitejšou časťou je samotné diktovanie príbehu. Príbehy je nutné zapisovať doslovne pred zrakom dieťaťa. Dieťa by malo sedieť na strane nedominantnej ruky  terapeuta. Je pravdepodobné, že sa dieťa bude počas zapisovania pýtať na dovtedy neznáme skutočnosti (napr. symbol pre otáznik, interpunkcia a i.).

     Na záver sa odporúča prečítať si spoločne vyrozprávaný príbeh a spýtať sa dieťaťa, či chce ešte niečo do príbehu pridať. Keď dieťa príbeh dorozpráva, terapeut alebo terapeutka by mu mali poďakovať.

     Druhou fázou terapie je dramatizácia (story acting), ktorá do skupiny prináša nové myšlienky a umožňuje deťom dávať význam textu, ktorý si vytvorili. Pred samotnou dramatizáciou vytvoreného textu si dieťa premyslí obsadenie. Ostatné deti môžu hrať aj neživé veci z príbehu. Samotná dramatizácia prebieha v presne vyznačenom priestore, ktorý predstavuje javisko. Nadiktovaný príbeh pomaly číta terapeut alebo terapeutka. Pri prečítaní mena postavy, dieťa vstupuje do vyznačeného priestoru. Pri hraní je povolené dopĺňať svoj prejav. Po dramatizácii majú deti dostať priestor, aby vyjadrili svoj názor o jej priebehu.

     Storytelling – Story Acting má priaznivý vplyv na jazykové schopnosti, sociálny a emocionálny vývin a kreativitu. Budovanie slovnej zásoby, rozvíjanie naratívnych schopností a pochopenie vzťahu medzi písaným a hovoreným zlepšuje jazykové schopnosti. Pri rozvoji sociálneho a emocionálneho vývinu sledujeme u detí nárast sebavedomia, pretože ich myšlienky sú prezentované medzi ostatnými deťmi (Mardell, 2013), budovanie komunity a tiež rozvoj sebakontroly. 

     V slovenskom kontexte sa začalo s terapiou Storytelling – Story Acting pracovať v roku 2015 v rámci diplomovej práce Radany Siklienkovej. Vo svojej práci sa zamerala najmä na hodnotenie jazykových schopností – porozumenie a slovná zásoba. Ukázalo sa, že terapia Storytelling – Story Acting úspešne a efektívne stimuluje u detí so ŠNVR porozumenie a tiež rozširuje ich aktívnu slovnú zásobu (Siklienková, 2015). V súčasnosti túto terapiu realizuje Inštitút detskej reči s doc. Svetlanou Kapalkovou, PhD. 

Dominika Dudášová, 1. bc. KDŠ

Zdroje: 

MIKULAJOVÁ, M.: Narušený vývin reči. In Kerekrétiová, A et al.: Základy logopédie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2009, s. 115 – 134. ISBN 978-80-223-2574-5.

MARDELL, B.: Boston Listens: Vivan Paleyˈs Storytelling/Story Acting in an Urban School District. In New England Reading Association Jurnal. 2013, vol. 49, no. 1, p. 58-67.

NICOLOPOULOU, A., MCDOWELL, J., BROCKMAYER, C.: Narrative play and emergent literacy: Storytelling and Story-acting meet journal writing. In D. G. Singer, R. M. Golinkoff  & K. Hirsh- Pasek (Eds.). Play= Learning: How play motivates and enhances childrenˈs cognitive and social-emotional growth. New York: Oxford University Press. 2006, p. 124 – 144.

SIKILIENKOVÁ, R.: Použitie metódy Story telling – Story Acting ako stimulácia jazykových schopností u detí s vývinovou dysfáziou. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Bratislave. 2015. 160 s.

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17
18
19
20 21 22 23
24 26 27
28
29  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com