Rozprávky našej sestry

riportfestivalStretnutieNitraMiroslava Košťálová
Cez les
Otesánek
Janko a Marienka

Medzinárodný festival divadiel a divadelných krajín V4 STRETNUTIE – SETKÁNÍ – SPOTKANIE – TALÁLKOZÁS v Nitre patrí k udalostiam, ktoré v horúcom mesiaci jún odštartujú festivalový maratón (Belopotockého Mikuláš, Istropolitana, Dotyky a spojenia...). Keď som premýšľala nad touto reportážou, spomenula som si na našu sesterskú školu DAMU v Prahe. Na tomto festivale sa 2. ročník Katedry alternativního a loutkového divadla predstavil s najvyšším počtom predstavení (tri), ktoré u divákov vzbudili rôzne stupne emócií (áno, aj u mňa). Práve preto som sa rozhodla, že bude zaujímavé reflektovať ich tvorbu, s ktorou sa ukázali v sparnej a daždivej Nitre.

Vyrob si dieťa

Spoločnou témou všetkých inscenácií bolo autorské spracovanie známych rozprávok. Určite vám je známa tvorba Karola Jaromíra Erbena, ktorý napísal rozprávku Otesánek. Hlavnými postavami príbehu sú bezdetní manželia, ktorí túžia po dieťati, no nedarí sa im ho počať. Otec sa napokon rozhodne vyrezať dieťa z dreva. To ožije a začne pojedať všetko vôkol seba. Do deja výrazným spôsobom vstupuje babka, ktorá Otesánka zabije motykou. Bezdetnému páru tento zážitok stačil natoľko, že viac už po žiadnych deťoch nezatúžil. Režisérka Františka Malasková pristúpila k inscenačnému stvárneniu zaujímavým spôsobom – vyabstrahovala manželský pár a pozornosť upriamila na osamelú matku túžiacu po dieťati. Tá sa rozhodne pre dieťa na základe videnej reklamy, ktorá sa premieta divákom na malom televízore pred začiatkom inscenácie. Na základe postupného zmiešania ingrediencií jej vznikne malá čierna vetvička, ktorá sa v detskej kolíske mení na amorfnú bytosť. Režisérka zobrazila rýchly rast dieťaťa prostredníctvom zväčšovania čierneho vreca, ktoré postupne pojedá veci vôkol seba (hračky nad kolískou, mlieko, papuče matky). Študentka réžie tiež kreatívnym spôsobom pristúpila k záveru inscenácie – kým u Erbena zabije babka Otesánka motykou, tak u Maláskovej zožerie Otesánek vlastnú matku. Veľké čierne vrece postupne pohlcuje mamu – od nôh až po vrchnú časť tela. Kým u Erbena prichádza ponaučenie z túžby mať niečo, čo nám nie je dopriate a s čím by sme sa mali zmieriť, tak u študentov DAMU matka dopláca na svoju posadnutosť prameniacu zo samoty. Priznám sa, že mi trvalo niekoľko dní, kým som takúto prácu s materiálom vnútorne spracovala. Odkedy som o tejto inscenácii povedala mame, tak si na mňa dáva doma väčší pozor.

Aj v múke sa dá vyváľať

Áno, aj cesto sa v nej dá vyváľať, ale ja mám skôr na mysli autorské spracovanie rozprávky o Červenej čiapočke pod názvom Cez les. Režisérka a autorka konceptu, Viktorie Drdová, vyjadrila atmosféru lesa prostredníctvom kruhu vytvoreného z vetvičiek, konárov, listov a sviečok. V niektorých momentoch som nadobúdala pocit, že sa stávam súčasťou magického obradu, k čomu prispievalo aj pálenie vetvičiek a sviečok. Režisérka prostredníctvom tejto koncepcie poukazuje na osamelosť a schopnosť zdolávať prekážky v uzavretom priestore. Sypanie múky do kruhu približuje zimnú atmosféru, kedy sa les stáva skutočne nebezpečným miestom na prechádzky. Umocňuje to zrýchlené dýchanie a pohyby postavy dievčaťa, uzatvoreného v kruhu. Aj toto bola inscenácia, ktorú som v sebe musela dlhšie spracovať. Súviselo to s tým, že tak ako Otesánek, aj táto inscenácia ponecháva veľký priestor diváckej predstavivosti. Áno, bola som z toho zmätená. Zároveň som však zistila, že je dobré, keď divák získa od inscenácie odstup. Moja prvá otázka po videní inscenácie bola: To naskúšali cestou v autobuse? A teraz sa tá otázka zmenila na: Wow, zažila som niekedy sugestívnejšie predstavenie?

Aj roztopený vosk môže byť pecou

Cyklus autorských rozprávok uzatvorila objektové inscenácia Janko a Marienka. Režisérske duo Ondřej Menoušek a Maryia Komarova vychádzali zo známej rozprávkovej predlohy, ktorú spracovali netradičným spôsobom. Postavy Janka a Marienky sú v réžii študentov ,,alterny“ vyjadrené prostredníctvom malých drevených obdĺžnikov. Scénografii dominuje veľký okrúhly stôl s vyrezávaným otvorom, pod ktorým horí plameň. Vnímala som to ako symbol nešťastia, do ktorého sa súrodenci (ne)priamo vrhajú. Aj v tomto prípade bol opäť zaujímavý záver inscenácie – drevené objekty Janka a Marienky hodia herci do dreveného otvoru, čím ich symbolickým spôsobom umiestňujú do pece bez možnosti záchrany.    

Miroslava Košťálová, 1. bc. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com