Skromná, ale užitočná spomienka

Karol Mišovic

Herečka Mária Bancíková sa nedožila ani päťdesiatky. No dovtedy stihla byť všetkým. Mám na mysli pravdaže všetkým na javisku. Milovanou aj milujúcou, tyranizovanou aj týranou, sentimentálnou aj vulgárnou, komediálnou aj tragickou. Bola to herečka širokých valér, ktorá svojím umením sprevádzala tri desaťročia Slovenského národného divadla a bola aj jednou z prvých osobností, ktoré sa postavili na javisko Novej scény ND. Vzostupujúcu kariéru však náhle ukončilo jej nečakané úmrtie v roku 1962.

V susedných Čechách sa doteraz píšu štúdie, ak nie rovno knihy, o umení Eduarda Vojana, Hany Kvapilovej či Marie Hübnerovej, a pritom už dnes nie je nikto, kto ich zažil aj na javisku. Na Slovensku je to naopak. Tu sa o herectve publikuje minimum. Kvalitných monografií o našich divadelných umelcoch, či už minulých alebo nebodaj ešte súčasných, je ako šafranu. Mária Bancíková bola v dobe svojho života popredná herečka a po jej smrti sa pri spomienkach na jej umenie a osobnosť ozývali hlasy, že by si zaslúžila teatrologické spracovanie svojej tvorby. No k tomuto kroku došlo až v roku 2013, kedy by oslávila sté výročie narodenia. Vďaka iniciatíve Bancíkovej rodiny, doc. Nadeždy Lindovskej, PhD. a dovolím si povedať aj vďaka mojej snahe sme v spolupráci Divadelného ústavu a Vysokej školy múzických umení 15. novembra 2013 v Štúdiu 12 zorganizovali Kolokvium o živote a tvorbe Márie Bancíkovej. Kolokviu predchádzala vernisáž výstavy o herečke v Historickej budove SND.

Príspevkov na kolokviu bolo celkom sedem, ale bohužiaľ iba Ladislav Čavojský sa mohol pochváliť tým, že Máriu Bancíkovú videl ešte hrať. My ostatní sme museli čerpať z recenzií, článkov, rozhovorov, niekoľkých filmových záznamov a znalosti historického kontextu. Osobným príspevkom otvoril kolokvium RNDr. Beloslav Riečan, DrSc. – príbuzný Márie Bancíkovej. Vďaka nemu sme sa dozvedeli o presnom rodokmeni herečky, aj o jeho širokých a košatých vetvách. Historik Július Molitoris nás uviedol do kontextu Bancíkovej ako ochotníckej herečky z Klenovca. Práve tam totiž začala jej umelecká dráha a práve vďaka tomuto príspevku sme si mohli mnohé súvislosti prepojiť s jej ďalším umeleckým smerovaním. PhDr. Ladislav Čavojský, CSc. zasa v skratke pomenoval Bancíkovej profesionálnu dráhu. Bohužiaľ už dnes tento významný teatrológ diskutuje s Bancíkovou a nie s nami a možno ona sa teraz zabáva a zároveň poúča pri jeho slávnych – vždy trefných – bonmotoch. Potom nasledoval môj príspevok, kde som sa snažil na základe dobových materiálov a výpovedí pamätníkov zrekonštruovať herecký sloh a premeny herečky v období jej prvého angažmánu v SND (1936 – 1946). Bohužiaľ textu bolo veľa, reč bola rýchla, času málo.

Mária Bancíková bola jedna z tých odvážlivcov, ktorí odišli z prvej slovenskej scény a založili Novú scénu ND. Aj tu sa stala protagonistkou súboru a jej herectvo opäť dominovalo javisku. Herecké osudy, prehry, ale najmä víťazstvá vo svojom príspevku jasne pomenovala Mgr. Ľubica Krénová, PhD. Bohužiaľ sa nemohla kolokvia zúčastniť osobne, tak skrátenú verziu jej štúdie prečítala Lenka Dzadíková. Doc. Nadežda Lindovská, PhD. sa na rozdiel od nás ostatných nezamerala na komplexný prierez Bancíkovej tvorby, ale len na jednu postavu. Konkrétne na titulnú Ľubov Jarovú v rovnomennej hre Konstantina Alexandroviča Treňova. Výstižne pomenovala metódu socialistického realizmu a spôsob jeho javiskového prevedenia. To jej slúžilo ako východisko k rekonštrukcii inscenácie Jozefa Budského s Bancíkovou ako titulnou Ľubov. Po tomto príspevku som sa dostal opäť k slovu ja a v druhej časti analýzy herectva Márie Bancíkovej v SND som sa snažil pomenovať jej nové herecké polohy v rokoch 1952 – 1962, kedy sa vrátila do domovského SND. Textu bolo menej, aj reč bola zrozumiteľnejšia. Aspoň prítomní hovorili. Posledným účinkujúcim bol PhDr. Vladimír Mlčoušek, ktorý sa zameral na Bancíkovej filmové kreácie. Málo hovoril, ale za to veľa premietal. Podarilo sa mu totiž zohnať niekoľko ukážok z filmov, kde Bancíková hrala. Pred každou ukážkou pomenoval dobu vzniku filmu, jeho kontext a súvislosti týkajúce sa Bancíkovej výkonu. Tak účastníci kolokvia už nemuseli len počúvať, ale aj sledovať to, o čom sme predtým všetci rozprávali (alebo sa o to aspoň snažili).

Absolútnou bodkou za vyčerpávajúcim, ale užitočným dňom bola diskusia s divákmi, pravdaže s pamätníkmi Márie Bancíkovej. Jej herecká kolegyňa Eva Kristinová spomínala na spoločné chvíle strávené ako na javisku, tak aj v zákulisí a neobišla ani ich najväčšiu hereckú spoluprácu – Słowackého Balladynu. Slovo do diskusie povedala aj dramaturgička a prekladateľka Zuzana Havlíková, ktorá si na herečku spomína ešte z detstva. Spomienky síce dávne, ale stále živé. Ak sa všetko vydarí, príspevky z kolokvia sa objavia aj v pripravovanej publikácii Divadelného ústavu o Márii Bancíkovej. 

Možno sa pýtate, prečo jeden z organizátorov a zároveň autor príspevku napísal tieto riadky? Prečo to nepíše niekto s odstupom? No odpoveď je jednoduchá a zároveň smutná. Okrem rodiny, pár pamätníkov a časti dospelej teatrologickej obce sa akcie zúčastnilo minimum študentov. A aj pri tej hŕstke čo prišla (no málokto z nich ostal dlhšie) sa vynára otázka, či akciu navštívili dobrovoľne alebo na základe výzvy pedagógov. Ale nie je sa čomu čudovať. Mária Bancíková bola síce osobnosť, ale pre dnešných mladých divadelníkov je to už len meno. Preferované, ale len meno. Kolokvium malo ambíciu toto meno skonkrétniť. Či sa to podarilo, by mali povedať práve prítomní diváci.

Karol Mišovic, doktorand na Katedre divadelných štúdií

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com