Konferencia pod názvom Umenie, politika, estetika sa konala v dňoch 24. – 26. 10. 2018 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Na konferenciu som sa dostala neplánovane, no o to viac ma to potešilo, pretože čím iným zaplniť dieru v rozvrhu, než vedeckým podujatím? Šťastena stála na mojej strane, pretože som si vypočula príspevky mojich dvoch pedagogičiek z Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave – Nadeždy Lindovskej a Nory Nagyovej.
Teatrologička Nadežda Lindovská sa vo svojej štúdii zamerala na ženy, ktoré odštartovali proces feminizácie inscenačnej tvorby na území Slovenska – Magda Husáková-Lokvencová, Ester Martinčeková-Šimerová a Katarína Hrabovská. Príspevok bol inšpiratívny, pretože poukazoval na silu a odhodlanie mladých žien, ktoré narúšali maskulínny model zavedený v divadlách. Magda Husáková-Lokvencová bola prvou profesionálnou divadelnou režisérkou na Slovensku. Spolu s Katarínou Hrabovskou vytvorili prvú ženskú režijno-dramaturgickú dvojicu, ktorá nadväzovala na avantgardu. Ester Martinčeková-Šimerová študovala na škole v Paríži a na Slovensko si so sebou priniesla poznanie moderného výtvarného umenia. Všetky tri kládli dôraz na intelekt, spájal ich aj vzťah k dámskej elegancii a móde. Z hľadiska rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami vyhovovali dobovej propagande, no ako intelektuálky a umelkyne nevyhovovali obrazu vtedajšej ženy. Práve im vďačíme za to, že inscenačné tímy v súčasných divadlách nie sú iba mužskou záležitosťou. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o našich slovenských divadelných amazonkách, tak v Slovenskom divadle č. 2/2018 nájdete celú štúdiu venovanú tejto problematike. A keďže informácií o ženách-umelkyniach nie je nikdy dosť, odporúčam aj publikáciu Magda Husáková-Lokvencová: prvá dáma slovenskej divadelnej réžie, ktorá vyšla v roku 2008 pod zostavovateľskou gesciou Nadeždy Lindovskej.
Nora Nagyová sa vo svojom príspevku zamerala na tzv. občiansky cyklus Divadla Aréna, v rámci ktorého analyzovala inscenácie Tiso a Dr. Gustáv Husák. Nástup fenoménu dokumentárneho divadla na Slovensku predstavuje inscenácia Tiso v réžii Rastislava Balleka. Nora Nagyová vďaka analytickému prepojeniu réžie a scénografie odkryla poslucháčovi cenné súvislosti a priblížila mu atmosféru inscenácií – ako príklad uviedla využitie skromného mobiliáru, ktorý predstavoval izbu a inokedy modlitebňu. Dominantné čierne farby vytvorili intímny priestor, ktorý dopĺňali veľké biely masky – ako alegória na mŕtve duše Židov. Nagyová upriamila pozornosť na fakt, že v inscenácii Dr. Gustáv Husák sa autor Viliam Klimáček nezameral na Husákovu životnú cestu, ale na jeho politickú osobnosť. Autorka tiež prostredníctvom svojho príspevku poukázala na osobnosti dejín Slovenska, ktoré v Divadle Aréna vyvolali celospoločenskú diskusiu o etike a morálke. Oba príspevky ukázali, aká tenká je hranica medzi umením a politikou. Aj to je dôvod, prečo to medzi týmito dvoma oblasťami tak intenzívne iskrí!
Miroslava Košťálová, 2. bc KDŠ
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com