Tajomstvo diskusie (ne)prezradené

Milo Juráni

Prvým diskusným pravidlom je vedieť počúvať. Druhým pravidlom je rozumieť počutému. Tretím vedieť hovoriť tak, aby sme sa vyjadrili k počutému, prípadne doplnili svoj názor. Dobrá diskusia nemôže fungovať bez hlavnej tézy. Bez určenia obsahu, ktorý by usmerňoval a zastrešoval myšlienky zúčastnených. Teda tých zúčastnených, ktorí majú o diskusiu záujem. Veď nie je celkom nebežné, že sa na diskusii objaví aj človek, ktorý diskutovať nechce.

Ako si predstaviť takého človeka? Nezainteresovane hypnotizuje stoličky, prípadne výstrih spolusediacej. Neustále si niečo pobrumkáva pre seba. Nereaguje na otázky a výzvy hovoriť. Absolútne otvorene zaspáva, či dokonca výnimočne chrápe a pri každom nečakanom prebudení nahlas zhúkne, za čo sa následne každému zúčastnenému osobne ospravedlní. Nočnou morou diskusie, ale nie je takáto osoba. Je ňou presný opak. Takzvaný „Debatocuc“.

„Debatocuc“ je človek so schopnosťou diskusiu nielen narušiť, ale dokonca pohltiť. Preto je v kozmologických kruhoch prezývaný „Čiernodiernik“ a v kruhoch fyzikov „Elektrónový urýchľovač“. Sila „Debatocuca“ spočíva najmä vo frekvencii myšlienok. Je pripravený odpovedať skôr ako ostatní diskutujúci a vie sa veľmi efektne napojiť na poslednú vetu vyslovenú zúčastnenými. Vďaka následnej obratnej jazykovej kľučke dokáže mihnutím oka prezentovať vlastné myšlienky, ktoré s určenou témou nemajú nič spoločné. Ďalšou z jeho zručností je valcovanie nepriateľa náročnou a ťažko pochopiteľnou argumentáciou, využívajúcou okrídlené metafory a veľmi názorné prirovnania, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani uznávaný poet. Okrem vymenovaných vymožeností má „Debatocuc“ vo svojej zásobe vždy nejaký príbeh, ktorý môže vyrozprávať v čase, keď už nemá čo povedať. Vzhľadom na to, že príbehy často hovorí s ľahkosťou, stíha si popri tom nachystať ďalší dôležitý materiál, ktorým by mohol diskusiu definitívne pohltiť. Ak sa mu náhodou príbehy minú, existuje aj iná možnosť. Zopakovať, čo hovoril predchvíľou novými slovami, pri zachovaní rovnakej kvetnatosti. Zo základného vybavenia antidiskutujúceho nemožno opomenúť špeciálny aparát na otáčanie názorov ostatných účastníkov diskusie. Ten spočíva v systematickom zavaľovaní diskutujúcich rôznymi argumentami a ich následnej slovnej abdikácie typu: „Áno, áno, veď ja nevravím, že vy nemáte pravdu.“ Poslednou a zrejme najsilnejšou zbraňou narušiteľa, teda okrem schopnosti zahltenia diskusie vlastnými názormi a dokonca zákerného rozosmievania diskutujúcich svojou univerzálnou, na všetko použiteľnou pravdou, je eliminácia moderátora diskusie. Tá začína nevinne. Pomalým prisúvaním bližšie a bližšie ku stolu, neskorším fyzickým prekrytím moderátora a nakoniec ignoráciou snahy o udržanie ním zadanej otázky aspoň dovtedy, než stihne obehnúť všetkých základných diskutujúcich. Deštruktívna sila takéhoto jedinca je v miestnosti plnej ľudí citeľná natoľko, že sa poslucháči diskusie postupne uťahujú do seba a držia palce ostatným diskutujúcim, aby sa aspoň na chvíľu dostali k slovu a povedali možno niečo k vopred určenej téme.

Diskusia sa niekedy končí zhrnutím, inokedy vypršaním časového limitu a niekedy sa končí, akoby ani nezačala. S pocitom déja vu, že sme niečo podobné počuli už včera.

Milo Juráni

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com