Generálka
– Mám rada „ generálky“ , možno preto, že si pamätám z dramatického krúžku aké to bolo vzrušujúce, prvýkrát naozaj, v kostýmoch... aj keď bez divákov.
– Milujem trnavské divadlo, som neobjektívny divák a tak, nech herci hrajú čokoľvek, neprestávam ich obdivovať.
Inscenácia
Je to umelecké dielo, niečo ako ochutnávka našich pocitov, vyjadrení, zážitkov:
Nikto ma nepočúva, aj keď upozorňujem na úžasný detail
Každodenná slepota
Chcem to čo majú tí druhí, chcem vyzerať ako tí druhí
Nechcem sa vzdať svojho detstva, vtedy som nemusel byť zodpovedný sám za seba
Aj by som chcel rozumieť hudbe, ale je to náročné, ťažké, oveľa jednoduchšie je o tom hovoriť
Viem niečo o ľuďoch, o filozofii, o histórii, dokonca aj o tej svojej
Som v pozadí, ale významne
Dielko na mňa pôsobilo ako dobre odvedená, viacúrovňová práca. Veľavravne, otvorene, milo, nevtieravo, guľato…
Poznámky bezprostredne po inscenácii
– Toto bolo poriadne náročné naskúšať
– Detaily, ktoré nerušili celok
– Bolo to o nás
– Nebolo to o kostýmoch (nakoniec bolo, napríklad úžasne vymyslené využitie saka)
– Herci hrali šťavnato
Zuzana Vajdíková, externá prispievateľka
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com