Uväznení vo veľkom svete

vedátorČlovek s PASinterdisciplinaritaDominika Dudášová

Keď sa povie „autista“ vidíte pred sebou Dustina Hoffmana s geniálnymi schopnosťami alebo utiahnutého chlapca, ktorý sa kolíše niekde v kúte a vydáva zvláštne zvuky? Pravidelne sa stretávame so skreslenými obrazmi o autizme či dezinformáciami, ktoré s ním súvisia. Performancia Človek s PAS vyvracia stereotypy a nesie v sebe posolstvo o ľuďoch, ktorých systém dlhodobo ignoruje. 

Fakty o autizme

 

     Autizmus (z gréckeho slova autos = sám a izmus = orientácia, stav) je celoživotná, vrodená, vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje celkový vývin dieťaťa a možnosti jeho vzdelávania. Ľudia s autizmom majú spoločné tzv. jadrové príznaky. Medzi ne zaraďujeme kvalitatívne deficity v recipročnej komunikácii a sociálnej interakcii, stereotypne vymedzené záujmy a opakujúce sa vzorce správania.

     V minulosti sa autizmus považoval za neorganickú poruchu, za ktorou stála nevhodná výchova rodičov. Dlho sa tvrdilo, že za jeho vznik je zodpovedná predovšetkým „chladná“ matka, ktorá nedokáže emocionálne uspokojiť potreby svojho dieťaťa. Tento mýtus je dnes prekonaný. 

     V súčasnosti hovoríme o autizme ako o poruche na neurobiologickom základe. Vo väčšine prípadov je prítomné rané poškodenie mozgu v období vnútromaternicového vývinu. Autizmus je považovaný za dôsledok geneticky podmienených zmien vo vývine mozgu. Genetické faktory poukazujú na prítomnosť špecifických génov, ktoré tvoria predpoklad pre vznik autizmu.

     Okrem spomínanej triády príznakov (narušenie v oblasti sociálnych interakcií, predstavivosti a komunikácie) sú prítomné aj ďalšie symptómy, ktoré sa líšia od prípadu k prípadu. Medzi ne patria napríklad zvláštny spôsob vnímania, odlišnosti v motorickom vývine a prejavoch, neprimerané emocionálne reakcie, neschopnosť prispôsobiť sa zmene, abnormality telesných funkcií a fyzického vývinu či behaviorálne problémy. 

     Terapia pri autizme si vyžaduje komplexný prístup odborníkov. Medzi efektívne terapeutické postupy patrí štruktúrované učenie. Znamená to, že sa do života autistu vnesú jasné pravidlá, vizualizácia postupnosti jeho činnosti a jednoznačné usporiadanie priestoru. V našich podmienkach je príkladom takého učenia program TEACCH, ale aj behaviorálne založená terapia ABA

 

Popularizačno-náučná literatúra o autizme

     Vedecké poznatky o autizme sú často vystavované dezinformačným útokom zo strany laikov. Stačí si spomenúť na hoax o tom, že za autizmus môže očkovanie dieťaťa. (Ak ste pozorne čítali úvodné informácie, viete, že očkovanie nemôže byť príčinou autizmu.). Preto je na mieste vyzdvihnúť snahu dvoch autorov kníh o autizme – Naokiho Higašidu a Martina Selnera.

Japonský autor Naoki Higašida sa narodil v roku 1992, pričom autizmus mu diagnostikovali o 6 rokov neskôr. V roku 2007 debutoval knihou Prečo skáčem. Snaží sa v nej  odpovedať na otázky, aký je život s autizmom a či dokážeme vycítiť, čo si autista myslí a čo cíti, aby sme mu pomohli. Zároveň vysvetľuje záhadné správanie autistov, prezrádza, ako vnímajú čas a život. Na jeho blogu pravidelne píše o autizme.

Český asistent v stacionári, Martin Selner, je zameraný na ľudí s poruchou autistického spektra.  Vo svojej knihe Autismus a chardonnay zvečnil zážitky s autistami, ktorí sú odkázaní na celodennú odbornú starostlivosť. Avšak, napriek vážnosti diagnózy, s ktorou sa denne stretáva, píše veľmi jednoducho a miestami vtipne. Rovnako ako v prvom prípade, o svojich zážitkoch píše aj na blogu. 

Človek s PAS

     Obe knihy tvorili východisko pre zvukovo-obrazovú dokumentárnu inscenáciu Človek s PAS (PAS znamená Porucha autistického spektra). Jej repríza sa konala 28. novembra 2019 v bratislavskom undergroundovom priestore FUGA. Tvorivý tím v zložení Peter Mazalán (réžia), Ivo Dobrovodský (dramaturgia), Fero Király (hudba a zvuk) a Michal Kinik (performancia) sa pokúsil návštevníkom priblížiť život autistu. 

     Precíznosť, s ktorou si Michal Kinik ako autista pripravuje svoj priestor, verne reflektuje ich štruktúrovaný život.  Priestor pôsobil trochu klaustrofobicky, čo mohlo byť symbolom väzenia, v ktorom autista žije. Frenetické pobehovanie a skákanie je prerušované čítaním úryvkov z kníh Prečo skáčemautismus & chardonnay. Neprehliadnuteľnou súčasťou performancie je nepochybne hudobná stránka. Ak by som mala niekedy možnosť počuť, čo počujú autisti, tak je to práve kakofónia zvukov, ktorá dopĺňa performanciu. Práca s audiovizuálnymi vnemami podporila celkový dojem z performancie.

     Na prvý pohľad by sme si mohli povedať, že ide o pomerne jednoduchý koncept. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, čo všetko museli tvorcovia brať do úvahy. Verne stvárniť autistické črty bolo náročné aj pre Dustina Hoffmana vo filme Rain Man. Odvážim sa tvrdiť, že stvárnenie autistu v tejto performancii bolo veľmi autentické. 

     Takýto druh performancií ponúka faktické informácie o autizme a autentický pohľad na život ľudí s touto diagnózou. Okrem toho má potenciál priblížiť ľuďom, ktorí sa považujú za normálnych, svet „tých druhých“, ktorých často ignorujeme. Sme konfrontovaní so správami, ktoré odkrývajú, ako systém nepodporuje rodiny s autistickými deťmi. Performancie ako Človek s PAS sú dôležitým odkazom a tvorcom povedomia o daných témach.

Dominika Dudášová, 1. bc KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com