Scénický priestor je ohraničený špecifický priestor slúžiaci potrebám divadelného predstavenia. Avšak nie je to len akýsi „priestor“. V dejinách divadla má svoje miesto od samého začiatku (rituálov), je jeho neoddeliteľnou a významnou súčasťou. Už v stredoveku existovali počiatoční „scénografi“, ktorí dozerali na celkovú výpravu. Z histórie vieme, že postavenie scénického výtvarníka prešlo dlhodobým a zložitým vývinom, než sa dostalo do súčasnej, nám známej podoby.

Na Slovensku pôsobili a ešte stále pôsobia desiatky vedúcich osobností v oblasti divadelnej scénografie — Vladimír Suchánek nie je žiadnou výnimkou, naopak, patrí k tým najvýraznejším z nich.

Absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU, odbor scénografie v 60. rokoch minulého storočia, ale ešte predtým sa na VŠVU venoval maľbe v ateliéroch dvoch umelcov — Jána Mudrocha a Ladislava Čemického. Po skončení štúdia nastúpil ako interný scénograf do tvorivého ansámblu SND, kde spolupracoval s rôznymi režisérmi a výtvarníkmi. Scénografické riešenia navrhoval nielen pre činohru, ale aj muzikál, operu, balet a televíziu. Viac ako 40 rokov tvoril predovšetkým po boku autentického režiséra Pavla Haspru, ale i mnohých ďalších ako Karola L. Zachara, Petra Mikulíka či Júliusa Gyermeka. Odlišné poetiky rozličných režisérov formovali štýl výtvarníkovho rukopisu. Originálnosť, expresivita a talent Vladimíra Suchánka boli viac ráz ohodnotené aj prestížnymi medzinárodnými cenami.      

Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom vytvorili nedávno komornú výstavu s názvom Vladimír Suchánek: Od maľby k divadlu. Tá mapovala prierez jeho tvorby od polovice 60. do polovice 90. rokov. Expozícia sa nachádzala na prvom poschodí, vo foyeri Činohry SND do utorka 15. decembra 2020. Jej kurátorom bol scénický a kostýmový výtvarník Miroslav Daubrava, ktorý skoncipoval panelovú výstavu, ktorá pozostávala z niekoľkých diel — plošných i priestorových návrhov, skíc, fotografií a makiet. Doplnená bola prácami aj zo súkromného archívu od samotného autora Vladimíra Suchánka, ktorý sa tiež zúčastnil vernisáže  1. decembra 2020. Milým prekvapením boli krásne darčeky, ktoré návštevníci dostali v podobe Suchánkových kresieb.  

Miroslava Daubravu, kurátora a správcu galerijnej a múzejnej zbierky v Divadelnom ústave, som sa opýtala zopár otázok k výstave Vladimír Suchánek: Od maľby k divadlu.

DH:       Mohol by si našim čitateľom opísať výstavu, prípadne priblížiť jej koncept?  

MD:      Výstava scénografickej tvorby Vladimíra Suchánka zostavená v chronologickom slede prezentuje najmä diela, ktoré autor pokladá za najvýznamnejšie, najviac oceňované alebo také, ktoré mu najviac prirástli k srdcu. Prostredníctvom digitalizovaných scénických návrhov, skíc, makiet a fotografií z inscenácií si môžeme vytvoriť obraz o jeho scénickej tvorbe v čase od polovice šesťdesiatich rokov do polovice rokov deväťdesiatich. Výstavu pripravenú Múzeom Divadelného ústavu v Bratislave doplňujú samostatné plochy scénických riešení, ktoré autor na výstavu zapožičal zo svojho súkromného archívu. Návrhy prevedené formou koláží a asambláží patria k autorovým kľúčovým a najvystavovanejším dielam.

DH:       S Vladimírom Suchánkom sa osobne poznáš už niekoľko rokov. Ako by si charakterizoval jeho osobnosť a scénickú tvorbu?

MD:      Nie je veľa takých scénografov, ktorí sa môžu pochváliť tým, že ich učil bard slovenskej scénografie – Ladislav Vychodil. Jedným z tých, ktorí absolvovali „Vychodilovu školu“, je aj Vladimír Suchánek. Po krátkom čase pôsobenia v Slovenskom národnom divadle a získaných skúsenostiach si vybral vlastnú cestu, na ktorej budoval svoj osobitý scénografický rukopis. V činohre spolupracoval s viacerými režisérmi, najmä s Pavlom Hasprom a Karolom L. Zacharom. Rôzne zmýšľajúci režiséri priniesli do Suchánkovej tvorby aj odlišné polohy a prístupy k vytváraniu scénografie. V Zacharových inscenáciách je Suchánkov úhľadný rukopis povinný, avšak v spolupráci s Pavlom Hasprom sa mení na uvoľnený, imaginatívny, zložitý a členitý. Pri scénografickej práci používa jednoduché výrazové prostriedky v kombinácii s maliarskymi východiskami. Základom pre výsledný tvar jeho scénografií je vždy predloha, obsah hry a z nej vyplývajúca režijná interpretácia. Scénografiu chápe cez symbol a metaforické skratky. Pri tvorbe scén hľadá primeraný výtvarný výraz, pričom vždy na prvom mieste stojí herec a jeho postava. Počas vyše štyridsaťročnej scénografickej práce získal mnohé významné ocenenia ako Zlatú medailu prezidenta Spojených štátov brazílskych na Bienále v Sao Paule v Brazílii (1989), Striebornú medailu na 1. a 4. pražskom Quadriennále v Prahe (1967, 1979).

Príbeh scénografie Vladimíra Suchánka však nekončí. Voľnej scénickej tvorbe ostáva Vladimír Suchánek verný aj v súčasnosti. I naďalej si sám ako scénograf doma v ateliéri vytvára makety scén k inscenácii Višňový sad od A. P. Čechova. Sám si je dramaturgom, aj režisérom v jednej osobe. Desiatky makiet v ateliéri Vladimíra Suchánka prezrádzajú okrem remeselnej zručnosti aj silný vzťah k scénografii. Túžba tvoriť, vnútorná energia a tvorivý nepokoj ho neustále ženú vpred – niekam do krajiny višňových sadov, ktoré vidí vo všetkých ročných obdobiach zo svojho okna v Karlovej Vsi.

DH:       Premýšľaš už nad novým projektom, novou výstavou?

MD:      Novú výstavu žiaľ momentálne nepripravujem žiadnu. Až koncom roka opäť v priestoroch Umelky (SVU) plánujeme scénografickú výstavu venovanú tvorbe divadelného plagátu a jej autorom. Či sa uskutoční je však vo hviezdach. Tiež sa črtajú nejaké kostýmové spolupráce na inscenáciách v DAD Prešov, ale v momentálnej situácii nie je nič isté, aj keď verím, že postupom času príde zlepšenie.

DH:       Prikradla sa korona aj do tvojho umeleckého života?

MD:      Napriek viacerým opatreniam, pozastaveným projektom a posúvaniu termínov sa mojich projektov koronavírus až tak výrazne nedotkol. Dve premiéry, Aj múdry schybí od A. N. Ostrovského v réžii Matúša Oľhu a Scapinove šibastvá od J. B. P. Moliéra v réžii Michala Spišáka v DAD Prešov, kde som navrhoval kostýmy, sa uskutočnili a rovnako tak aj vernisáž výstavy Od maľby k divadlu v SND i expozícia Magický svet za oponou, ktorá bola realizovaná (OZ) Pro scena v Umelke (SVU). Bohužiaľ, všetky projekty sa uskutočnili bez divákov alebo len s obmedzeným počtom návštevníkov.

Za rozhovor aj za celkovú výstavu veľmi pekne ďakuje Dominika Horváthová, 3.bc. KDŠ.