VLADIMÍR SUCHÁNEK: Scénograf rôznorodých rukopisov

externýriportrozhovorVladimír SuchánekMiroslav DaubravaDominika Horváthová
(Zdroj: Divadelný ústav)

Scénický priestor je ohraničený špecifický priestor slúžiaci potrebám divadelného predstavenia. Avšak nie je to len akýsi „priestor“. V dejinách divadla má svoje miesto od samého začiatku (rituálov), je jeho neoddeliteľnou a významnou súčasťou. Už v stredoveku existovali počiatoční „scénografi“, ktorí dozerali na celkovú výpravu. Z histórie vieme, že postavenie scénického výtvarníka prešlo dlhodobým a zložitým vývinom, než sa dostalo do súčasnej, nám známej podoby.

Na Slovensku pôsobili a ešte stále pôsobia desiatky vedúcich osobností v oblasti divadelnej scénografie — Vladimír Suchánek nie je žiadnou výnimkou, naopak, patrí k tým najvýraznejším z nich.

Absolvoval štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU, odbor scénografie v 60. rokoch minulého storočia, ale ešte predtým sa na VŠVU venoval maľbe v ateliéroch dvoch umelcov — Jána Mudrocha a Ladislava Čemického. Po skončení štúdia nastúpil ako interný scénograf do tvorivého ansámblu SND, kde spolupracoval s rôznymi režisérmi a výtvarníkmi. Scénografické riešenia navrhoval nielen pre činohru, ale aj muzikál, operu, balet a televíziu. Viac ako 40 rokov tvoril predovšetkým po boku autentického režiséra Pavla Haspru, ale i mnohých ďalších ako Karola L. Zachara, Petra Mikulíka či Júliusa Gyermeka. Odlišné poetiky rozličných režisérov formovali štýl výtvarníkovho rukopisu. Originálnosť, expresivita a talent Vladimíra Suchánka boli viac ráz ohodnotené aj prestížnymi medzinárodnými cenami.      

Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným divadlom vytvorili nedávno komornú výstavu s názvom Vladimír Suchánek: Od maľby k divadlu. Tá mapovala prierez jeho tvorby od polovice 60. do polovice 90. rokov. Expozícia sa nachádzala na prvom poschodí, vo foyeri Činohry SND do utorka 15. decembra 2020. Jej kurátorom bol scénický a kostýmový výtvarník Miroslav Daubrava, ktorý skoncipoval panelovú výstavu, ktorá pozostávala z niekoľkých diel — plošných i priestorových návrhov, skíc, fotografií a makiet. Doplnená bola prácami aj zo súkromného archívu od samotného autora Vladimíra Suchánka, ktorý sa tiež zúčastnil vernisáže  1. decembra 2020. Milým prekvapením boli krásne darčeky, ktoré návštevníci dostali v podobe Suchánkových kresieb.  

Miroslava Daubravu, kurátora a správcu galerijnej a múzejnej zbierky v Divadelnom ústave, som sa opýtala zopár otázok k výstave Vladimír Suchánek: Od maľby k divadlu.

 

DH:       Mohol by si našim čitateľom opísať výstavu, prípadne priblížiť jej koncept?  

MD:      Výstava scénografickej tvorby Vladimíra Suchánka zostavená v chronologickom slede prezentuje najmä diela, ktoré autor pokladá za najvýznamnejšie, najviac oceňované alebo také, ktoré mu najviac prirástli k srdcu. Prostredníctvom digitalizovaných scénických návrhov, skíc, makiet a fotografií z inscenácií si môžeme vytvoriť obraz o jeho scénickej tvorbe v čase od polovice šesťdesiatich rokov do polovice rokov deväťdesiatich. Výstavu pripravenú Múzeom Divadelného ústavu v Bratislave doplňujú samostatné plochy scénických riešení, ktoré autor na výstavu zapožičal zo svojho súkromného archívu. Návrhy prevedené formou koláží a asambláží patria k autorovým kľúčovým a najvystavovanejším dielam.

DH:       S Vladimírom Suchánkom sa osobne poznáš už niekoľko rokov. Ako by si charakterizoval jeho osobnosť a scénickú tvorbu?

MD:      Nie je veľa takých scénografov, ktorí sa môžu pochváliť tým, že ich učil bard slovenskej scénografie – Ladislav Vychodil. Jedným z tých, ktorí absolvovali „Vychodilovu školu“, je aj Vladimír Suchánek. Po krátkom čase pôsobenia v Slovenskom národnom divadle a získaných skúsenostiach si vybral vlastnú cestu, na ktorej budoval svoj osobitý scénografický rukopis. V činohre spolupracoval s viacerými režisérmi, najmä s Pavlom Hasprom a Karolom L. Zacharom. Rôzne zmýšľajúci režiséri priniesli do Suchánkovej tvorby aj odlišné polohy a prístupy k vytváraniu scénografie. V Zacharových inscenáciách je Suchánkov úhľadný rukopis povinný, avšak v spolupráci s Pavlom Hasprom sa mení na uvoľnený, imaginatívny, zložitý a členitý. Pri scénografickej práci používa jednoduché výrazové prostriedky v kombinácii s maliarskymi východiskami. Základom pre výsledný tvar jeho scénografií je vždy predloha, obsah hry a z nej vyplývajúca režijná interpretácia. Scénografiu chápe cez symbol a metaforické skratky. Pri tvorbe scén hľadá primeraný výtvarný výraz, pričom vždy na prvom mieste stojí herec a jeho postava. Počas vyše štyridsaťročnej scénografickej práce získal mnohé významné ocenenia ako Zlatú medailu prezidenta Spojených štátov brazílskych na Bienále v Sao Paule v Brazílii (1989), Striebornú medailu na 1. a 4. pražskom Quadriennále v Prahe (1967, 1979).

Príbeh scénografie Vladimíra Suchánka však nekončí. Voľnej scénickej tvorbe ostáva Vladimír Suchánek verný aj v súčasnosti. I naďalej si sám ako scénograf doma v ateliéri vytvára makety scén k inscenácii Višňový sad od A. P. Čechova. Sám si je dramaturgom, aj režisérom v jednej osobe. Desiatky makiet v ateliéri Vladimíra Suchánka prezrádzajú okrem remeselnej zručnosti aj silný vzťah k scénografii. Túžba tvoriť, vnútorná energia a tvorivý nepokoj ho neustále ženú vpred – niekam do krajiny višňových sadov, ktoré vidí vo všetkých ročných obdobiach zo svojho okna v Karlovej Vsi.

DH:       Premýšľaš už nad novým projektom, novou výstavou?

MD:      Novú výstavu žiaľ momentálne nepripravujem žiadnu. Až koncom roka opäť v priestoroch Umelky (SVU) plánujeme scénografickú výstavu venovanú tvorbe divadelného plagátu a jej autorom. Či sa uskutoční je však vo hviezdach. Tiež sa črtajú nejaké kostýmové spolupráce na inscenáciách v DAD Prešov, ale v momentálnej situácii nie je nič isté, aj keď verím, že postupom času príde zlepšenie.

DH:       Prikradla sa korona aj do tvojho umeleckého života?

MD:      Napriek viacerým opatreniam, pozastaveným projektom a posúvaniu termínov sa mojich projektov koronavírus až tak výrazne nedotkol. Dve premiéry, Aj múdry schybí od A. N. Ostrovského v réžii Matúša Oľhu a Scapinove šibastvá od J. B. P. Moliéra v réžii Michala Spišáka v DAD Prešov, kde som navrhoval kostýmy, sa uskutočnili a rovnako tak aj vernisáž výstavy Od maľby k divadlu v SND i expozícia Magický svet za oponou, ktorá bola realizovaná (OZ) Pro scena v Umelke (SVU). Bohužiaľ, všetky projekty sa uskutočnili bez divákov alebo len s obmedzeným počtom návštevníkov.

Za rozhovor aj za celkovú výstavu veľmi pekne ďakuje Dominika Horváthová, 3.bc. KDŠ.

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com