Je nedeľa, trištvrte na dvanásť, sedím v kaviarni uprostred Bratislavy. Zvyšok študentov asi práve sedí doma za kuchynským stolom a obeduje slepačí vývar od mamy. A ja rozmýšľam, ako čo najvýstižnejšie zachytiť umelecké zážitky tohtoročnej jesene.

V októbri som mala možnosť zúčastniť sa dvoch českých festivalov, ktoré sa od seba síce žánrovo líšia, no zároveň oba pomerne nápadne vybočujú z tradičného divadelného sveta. To, čo ich ešte spája, je priestor pre kreativitu napríklad študenta divadelnej kritiky, akým som aj ja. Na výlet som sa vybrala na pár dní do Valašského Meziříčí a neskôr na ani nie dvadsaťštyri hodín do Bechyně. Na prvý pohľad nenápadné mestečká ponúkajú omnoho viac, ako by bol človek povedal.

Mezinárodní festival poezie aneb pre väčšinu účastníkov – Valmez¹. Do prostredia československého prednesu prináša pomerne netradičnú formu organizácie. Účastníci prichádzajú na festival až s dvoma prednesmi, z ktorých musí byť aspoň jeden poézia. Súťaž je rozdelená na dve kolá a recitátor má možnosť postúpiť z prvého do druhého. Ako však za taký krátky čas ukázať, že má dostatočné kvality, aby sa mohol dostať aj do ďalšieho kola? Celý fígeľ je ukrytý v hodnotení. Ak ste si doteraz hovorili, že umenie je subjektívna záležitosť a nedá sa bodovo ohodnotiť, mýlili ste sa. Recitátorov počas prehliadky hodnotí šesťčlenná porota. Po prednese každý porotca zdvihne tabuľku s bodmi na škále od 1 po 10 a prednášajúcemu udelí (adekvátne?) bodové ohodnotenie. Zo šiestich čísel sa vyradí najmenšie a najväčšie, čím sa súčet bodov spriemeruje. Vzniká tak priestor pre objektivitu. Zároveň sa súťažiaci musí striktne držať časového limitu. Pokiaľ je prekročený, zo súťaže bude diskvalifikovaný.

Čo také jedinečné teda prináša Valmez, že opätovne núti cestovať aj slovenských recitátorov za prednesom až do Českej republiky? Bezpochyby je to dlhoročne budované renomé a profesionalita, s akou sa pristupuje k remeslu. Zároveň progres, s akým sa už spomínaná porota snaží pozerať na jednotlivé výkony. Je síce pravda, že občas v spätnej väzbe zacítime jemný tón možno konzervatívnejšieho prístupu, avšak pluralita názorov nikdy nie je na škodu v bohatej diskusii. Pre mňa asi najobohacujúcejším prínosom je práve spolupráca Čechov a Slovákov. Toto podujatie vytvára obrovský priestor pre rozmanitosť a zároveň reflektuje veľkú rôznorodosť v prístupoch na prvý pohľad takých podobných krajín. My prichádzame s hlbokým precítením a filozofovaním o prednášaných textoch, oni prezentujú rečnícky dar a nadsádzku, čo ale samozrejme neznamená, že to prednesu uberá na kvalite či hĺbke. 

Prekvapením tohtoročného Valmezu bola oproti minulým rokom takmer dvojnásobná účasť, s veľkým náborom zo Slovenska. Ktovie, čo primälo tak širokú skupinu ľudí nasmerovať svoje cesty na západ. Na škodu to rozhodne nebolo. Vnímam to ako potrebu využívať nové možnosti a rozširovať si tak obzory v rámci prístupu k prednesu.

V sobotu, po záverečnom vyhodnotení, sme sa s našou výpravou vybrali na štvorhodinovú cestu do Bechyně. Jediné, čo som o tomto neznámom mestečku vedela, bolo to, že môj „prednesový“ kolega tam bude so svojím súborom prezentovať ich ZUŠ-kársku divadelnú inscenáciu. Čakala na nás už tretí deň bežiaca prehliadka Nahlížení. Strávila som tam spomínaných ani nie dvadsaťštyri hodín. Za tento krátky čas som mohla priamo nahliadnuť do diania a konceptu divadelných dielní. Tie ma nadchli natoľko, že ešte dnes sa z toho zážitku... spamätávam. 

V malom kulturáku v socíkovskom štýle sa varí virvar, ktorý obsiahne všetky potreby súčasného divadla a nadšene ich predostiera mladým tvorcom. Tu sa nedejú len prezentácie tvorby mladých ľudí. Nahlížení rozdáva hravosť, tematické workshopy a najmä diskusie v kruhu s moderátorom po predstaveniach. Otvárajú ich účastníci (a nie lektori) rôznorodými reflexiami. Každý ročník prináša nový princíp, akým v skupinách mladí účastníci reflexie spracujú. Tento rok to bola reportáž. K zadaniu sa pristupovalo rôzne. Či už cez konvenčnejšie spracovanie ako je zvukový spot, ale aj cez netradičnú formu rozhovoru s tvorcami prostredníctvom interaktívných pohybových performance. Tieto diskusie slúžia práve na to, aby sme sa za štyri dni naučili vzdelávať, rozmýšľať a komunikovať o divadle. Na tomto mieste sa kreativite medze nekladú. 

Festival je určený stredoškolským mladým súborom a dospelým, ktorí sa zaujímajú o prácu s touto vekovou skupinou a venujú sa dramatickej výchove s dospievajúcimi. Slovné spojenie vekové ohraničenie toto podujatie nepozná. Tento rok Nahlížení oslavovalo 30. výročie. A mne nedá nenapísať, že pomerne zásadne napĺňa princípy, za aké sa pred tridsiatimi rokmi štrngalo na námestiach, a ktorých 30. výročie si tak isto tento rok pripomíname. Sú to otvorené srdce, kreativita, rešpekt, kritické zmýšľanie... mohla by som zapísať veľa riadkov. To, čo však nenapíšem, sa ukrýva práve medzi riadkami týchto udalostí.  

Viktória Anna Lesayová, 1. bc KDŠ

¹Tento rok sa konal už päťdesiaty piaty ročník, ktorý trval štyri dni aj s odchodom.