Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić
SCÉNA 1
(na záhrade)
Postavy: Dedo, Branko, Peter
(...)
PETER: Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli.
DEDO: /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú.
BRANKO: Ujo Peter, ty si mal kone?
PETER: /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta!
DEDO: Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca.
PETER: Hádam by som si nevymýšľal.
(...)
PETER: /chce odľahčiť situáciu/ Počul som, že mesiac sa dá chytiť palicou .
DEDO: Peter, netrep! /Brankovi/ Branko, nepočúvaj ho, vymýšľa si!
PETER: Ale čože by som si vymýšľal, vari si to už niekedy skúšal, ty starý mudrlant!
DEDO: A čože by som skúšal?
PETER: Tak potom nevrav, keď nevieš!
SCÉNA 4
(v škole)
Postavy: Branko, Žiak 1, Žiak 2, učiteľka
(...)
UČITEĽKA: Naozaj? A vieš nám povedať, akú farbu má vlk?
BRANKO: Jednoduché, vlk je zelený.
UČITEĽKA: To si kde počul?
BRANKO: Môj dedo mi to povedal.
UČITEĽKA: Musel sa pomýliť, vlk je predsa sivý.
/Branko sa nahnevá, akoby chcel zachrániť česť deda/
BRANKO: Lenže ja som ho videl tiež. Môj dedo vie čo hovorí. Náš vlk je naozaj zelený!
UČITEĽKA: Tak odkáž svojmu múdremu dedovi, nech sa na toho vášho vlka pozrie ešte raz. Alebo nie, zober zajtra svojho dedka k nám do školy. Nech nám to príde vysvetliť.
(...)
SCÉNA 6
(na záhrade)
Dedo, Peter, Branko
(...)
BRANKO: Nevyviedol. Učiteľka sa ma pýtala, akej farby je vlk.
PETER: Ale veď to je úplne jednoduché. Ako povedal tvoj dedo, vlk je zelený!
BRANKO: Veď to som jej povedal. Presne to, čo hovoril dedo.
DEDO: Tak… kde je potom problém?
BRANKO: Pani učiteľka mi povedala, že mám svojmu múdremu dedovi odkázať, že vlk je sivej farby.
DEDO: Sivej farby? /chytá sa za hlavu/
BRANKO: Všetci sa mi smiali…
DEDO: Môj Branko, kvietok môj.
PETER: Niekedy môžeš vidieť veci inak. Napríklad v Japonsku …
(...)
Ukážku vybrala Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com