Divadelný ústav prednedávnom spustil nový online projekt Slovník divadelných kritikov a publicistov, ktorý ponúka nielen divadelným nadšencom, ale aj širokej verejnosti, škálu informácií o slovenských kritikoch, dramatikoch či publicistoch z divadelného sveta. Obsah tvorí menný zoznam osobností , súpisy ich životných úspechov, zastávaných funkcií či divadelných činností. Vybrala som na malú „ochutnávku” pár mien kritikov a jednej kritičky, ktorí sa vďaka svojej snahe a úsiliu pričinili o rozkvet slovenského divadelníctva. 

Prekladateľ, publicista a divadelný kritik Jozef Felix sa do slovenských divadelných dejín zapísal ako prvý povojnový dramaturg Činohry SND. Koncom päťdesiatych rokov bol považovaný za najvzdelanejšieho slovenského romanistu a zameriaval sa na francúzsku, španielsku a taliansku rečovú oblasť. Dokonca v spolupráci s básnikom Viliamom Turčánym preložili v roku 1964 Danteho Peklo. Jozef Felix sa nezaujímal len o literárnu oblasť, ale aj o iné umelecké odvetvia, ako napríklad výtvarné umenie či operetu, o ktorej dokonca aj kriticky písal alebo posudzoval rôzne operné libretá.

Manželka Jozefa Gregora Tajovského, Hana Gregorová, je jednou z prvých slovenských feministiek. Problematika postavenia žien v spoločnosti a ich práv boli témy, v ktorých sa Hana Gregorová angažovala po celý život a ktoré sa následne odrazili v jej tvorbe. K jej aktívnym činnostiam rozhodne patrí aj literárna a divadelno-kritická tvorba. Vo svojich divadelných reflexiách hercom vyčítala najmä neprirodzenosť, či už v spôsobe interpretácie dramatických postáv, ich javiskovom prejave, alebo pri celkovom dojme. Hodnotenia síce boli krátke, ale výstižné. Po smrti jej manžela sa v štyridsiatich rokoch aktívne zapájala do rôznych zväzov, protifašistických spolkov a venovala sa osvetovej činnosti v boji za práva žien.

Vedeli ste, že Ferdinand Hoffmann sa venoval aj divadelnej kritike? Po nedokončených vysokoškolských štúdiách nastúpil na vojenskú službu a absolvoval školu záložných dôstojníkov. Koncom druhej svetovej vojny odišiel spolu s rodinou do Talianska a neskôr emigroval do Argentíny, kde sa živil tým, čo študoval v Prahe - pôsobil ako kreslič v stavebnej firme. Ani po emigrácii však nezanevrel na divadlo a vo svojom ochotníckom súbore inscenoval niektoré Urbánkove či Benedettiho diela.

Literárny historik, divadelný kritik a prekladateľ Michal Chorváth prekvapivo

študoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po ukončení vysokej školy sa venoval písaniu poézie, avšak svoje básne publikoval pod pseudonymom Pavel Klokoč. Neskôr sa zaoberal predovšetkým publicistikou, literárnou a divadelnou kritikou. Bol aktívnym aj v kultúrnej politike a dokonca sa stal aj predsedom umeleckej filmovej komisie a dramaturgie (1948- 1950). Žiaľ, v roku 1951 Michal Chorváth čelil obvineniu z buržoázneho nacionalizmu a prišiel o svoje postavenie. Naďalej sa však venoval divadelnej kritike, a to najmä vo vojnových rokoch, pričom pri ich písaní ešte stále inklinoval k literárnej kritike, keďže častým obsahom boli literárno-historické a literárno-dramaturgické rozbory.

Verili by ste, že Dobroslav Chrobák, ktorý absolvoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe elektrotechnický a strojnícky odbor, sa aj napriek tomu tiež venoval kritickej činnosti? Bol považovaný za erudovaného znalca literatúry a umenia, ktorý analyzoval diela známych spisovateľov a spisovateliek, ako napríklad Timravy a Ľudmily Podjavorinskej či Jonáša Záborského. V rokoch 1936 - 1937 prispieval svojimi článkami do osobitej rubriky o bratislavskom divadelnom živote v časopise Elán, ale aj kritikami o inscenáciách Činohry Slovenského národného divadla.

Toto je však len malý zlomok informácií a oveľa viac sa môžete dočítať, keď zavítate na stránku Divadelného ústavu (kritici.theatre.sk). Neváhajte a z pohodlia vášho domova nazrite do tejto novej online platformy. Poskytuje odborné informácie o osobnostiach slovenského divadelníctva a publicistiky, ktoré vám zaručene nebudú všetky známe.

Lucia Špircová, 2. bc. KDŠ