Keď sa ľudia spýtajú, čo študujem, nasledujú tri fázy reakcií. Po slabikách „VŠMU“ sa väčšina poslucháčov rozžiari ako vianočný stromček. Následne im pri slove „kritika“ zmrzne úsmev na tvári a keď sa tam pripletie ešte slovo „opera“, pohroma je na svete! Umelecká duša pri honbe za divadelnými perlami znesie naozaj mnoho – lacnú komédiu, pôvodný slovenský muzikál na Novej scéne či pohybovú performance, v ktorej je viac nahoty ako v priemernom filme pre dospelých. Opera – to je však iná káva. Pre niekoho až príliš silná. V podstate by sa dalo povedať, že existujú len dva typy ľudí – tí, čo operu milujú a tí, čo ju neznášajú. Tí, čo by dali aj posledné euro za to vidieť naživo Plácida Dominga, Jonasa Kaufmanna či René Fleming a tí, pre ktorých sú tieto mená len náhodným zhlukom písmen. Pre mnohých ľudí je opera „snobskou, predraženou zábavou“, pre iných dávno zašlou slávou niekdajšieho umenia... a niektorí skrátka len nevedia, ako jej porozumieť. Pre...» pokračovať v čítaní
Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com