(redakčne krátené) * Rozkopané námestie, pešia prechádzka cez celé mesto, potreba rýchleho zorientovania sa v cudzom prostredí, unáhlené ubytovanie... - prvé, mierne zmiešané dojmy z príchodu do Olomouca. Avšak program festivalu Divadelná Flora bol naozaj pestrý. Tanečné performancie, monodráma, aj niečo „tradičnejšie“. Holandsko, Česko aj Nemecko. Veľké mená aj nepoznané novinky. Všetko potešilo, všetko prekvapilo – rôznymi podobami a vyvolaním množstva otázok o súčasnom stave... čoho vlastne? Divadla? Umenia? Slova? Obrazu? Európy? O tom všetkom potom vznikali debaty. A to je dobré, to je potrebné, to je symbol posunu vpred a záujmu zúčastnených. Niekto bol nespokojný, niekto nerozumel, niekto konečne po dlhom čase zažil katarziu (a niekto si konečne splnil sen a konečne videl prácu nemenovaného režiséra). Nikoleta Tužinská 3. bc KRD * Žiaľ, musím priznať, že slovenské festivaly majú, čo sa budovania príjemné atmosféry, čo dobiehať....» pokračovať v čítaní