Divadelná pôda je veľmi úrodná! Vyrástlo na nej pätnásť nových stromčekov

divadelné hryekotémaGREEN DRÁMADivadelný ústavKatarína Krokošová

JA: Skôr ako začneme čítať tento článok, pozrime sa von oknom. Čo tam vidíme? MY: (...) JA: Otvorme oči... VY: (v mysli...nechápavo...s takým tým divným úsmevom) Hmmm... no... hmmm... veď... máme (každý pre seba, mrmlajúc) Ako by sme sa asi mohli pozerať so zatvorenými očami. JA: Skutočne otvorme oči! O vzťahu človeka a Zeme a človeka a prírody počúvame stále častejšie. A to je dobre. ALE! Skutočne počúvame, alebo sa tak len tvárime? Možno nevieme, čo s tým máme urobiť a potom sa bojíme. A to nie je dobre. Túto tému neotvárame preto, aby sme žili v strachu, ale preto, aby sme s tým (aj s tým strachom) niečo urobili. ALE ČO? NO A TO JE TO... Nový zborník GREEN DRÁMA obsahuje pätnásť hier od pätnástich slovenských autorov. Hry sa venujú témam spojeným s ekológiou, environmentalistikou a ochranou prírody Divadelný ústav, ktorý zborník vydal, ho chcel prezentovať počas svojho festivalu Nová dráma/New drama, ktorý sa tradične koná v máji. V tomto roku sa však v obmedzenej forme...» pokračovať v čítaní

V skratke s Katkou o Vianočných impresiách

koncertDvoranaVianočné impresieKatarína Krokošová

V Koncertnej sieni  Dvorana Vysokej školy múzických umení sa v decembri konal koncert Vianočné impresie. Podujatia som sa zúčastnila pre môj osobný záujem, ale aj preto, že v redakcii školského časopisu Reflektor dbáme na prepojenie jednotlivých fakúlt a katedier našej školy. Koncert bol na veľmi dobrej úrovni, najmä pokiaľ ide o inštrumentálne prevedenia. Tie vokálne mali svoje rezervy (napr. práca s dychom). Nápad obsadiť pedagógov i študentov bol síce, vzhľadom na prichádzajúce vianočné obdobie, pekný, no jednotlivých účinkujúcich výrazne kvalitatívne diferencoval. Podľa môjho názoru koncert nebol určený širokej verejnosti, ale skôr odborníkom a ľuďom, ktorí sa venujú umeniu. Katarína Krokošová, 1. Mgr. KDŠ» pokračovať v čítaní

„Menej hovoriť a viac počúvať“

dramátorv skratke s KatkourozhovorKateřina QuisováKatarína Krokošová

Kateřina Quisová je študentka tretieho ročníka v študijnom programe divadelná dramaturgia a dramatická tvorba na VŠMU. Momentálne sa v repertoári študentského Divadla Lab nachádza inscenácia hry Lebensraum, ktorú režírovala. Rozprávali sme sa o živote na škole, divadelnej kritike, ale najmä o dráme Israela Horovitza, ktorá bola u nás uvedená po prvýkrát. Hra Israela Horovitza Lebensraum odkrýva niekoľko veľmi dôležitých a vážnych tém, ktoré sú aktuálne dnes, ale myslím si, že budú aktuálne navždy. Napríklad témy domova, vlastnej identity, vzdoru mladej generácie voči staršej alebo ovplyvňovanie jednotlivca masou. Osobne však mám pocit, že súčasné repertoáre divadiel sú presýtené náročnými témami a tiež príliš ťaživými interpretáciami hier. Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to môže viesť k postupnej strate divákov, ktorí sa budú brániť snahe formovať ich takýmto jednostranným, obávam sa, že až neprijateľným spôsobom. Čím teba oslovila práve táto hra? Súhlasím s...» pokračovať v čítaní

„Malými krokmi sa dajú začať aj veľké zmeny“

dramátorv skratke s KatkourozhovorNikoleta TužinskáKatarína Krokošová

Nikoleta Tužinská je študentka druhého magisterského ročníka odboru divadelná dramaturgia a dramatická tvorba. Rozprávali sme sa o škole, budúcnosti, o autorskom písaní aj o potrebe divadelnej kritiky. Na ktorých inscenáciách si sa počas svojho štúdia už podieľala? Inscenácie boli v podstate tri – Kazimír a Karolína, na ktorej spolupracoval celý náš ročník, potom Belehradská trilógia, kam ma oslovili najprv ako prekladateľku a neskôr som sa pridala aj k dramaturgii. No a potom minuloročná inscenácia R.U.R. Momentálne pracuješ na autorskom texte. Prečo si sa rozhodla pre takúto formu vyjadrenia? Napísanie autorského textu na pôde školy bol už dlhšie môj cieľ, keďže je to jedinečná príležitosť vyskúšať si, ako to celé funguje. Okrem toho to bola pre mňa najschodnejšia cesta, ako sa venovať téme vojny v Bosne. Prečo si sa chcela venovať práve tejto téme? Už dlhodobo sa zaujímam o krajiny bývalej Juhoslávie a s tým sa spája aj ich história a nedávna vojna. Je to niečo, o čom všetci...» pokračovať v čítaní

Hľadám odpoveď

glosaDotyky a spojeniafestivalKatarína Krokošová

Martinský divadelný festival Dotyky a spojenia ponúka každoročne prierez slovenskou divadelnou sezónou. Súčasťou festivalu je aj Kritická platforma, na ktorej odborníci diskutujú o videných inscenáciách. Práve dôležitosť a potreba diskusie je podstatnou súčasťou divadla. A ja v Martine každoročne hľadám odpoveď na najdôležitejšiu otázku: Ako sa stať dobrým divadelným kritikom? Ale aký je to dobrý divadelný kritik? Čo predurčuje a čo určuje jeho kvality? Myslím si, že jedným z podstatných ukazovateľov kvality divadelného kritika sú postoje tvorcov. Pokiaľ oni majú potrebu diskutovať, pokiaľ chcú s nami viesť dialóg, tak to svedčí o našich kvalitách. Diskusii predsa musí predchádzať otázka. No čo robiť vtedy, keď sa nikto nepýta?  Subjektivitu divadelného kritika by mala prekonať väčšia miera objektivity. Kritik musí byť aj psychológ, ktorý pozná vyhranené charaktery divadelných tvorcov. Veď práve  toto poznanie môže vo viacerých prípadoch zachrániť diskusiu.  Tento...» pokračovať v čítaní

Formy krutosti a Shakespearov Titus Andronicus

čitateľský denníkanalýzaWilliam ShakespeareTitus AndronicusKatarína Krokošová

Tragédia Williama Shakespeara Titus Andronicus je hra o konaní zla vo všetkých (ne)možných podobách. Kým v úvode je obetovanie Alarba len (na prvý pohľad) nenápadným aktom, záverečná večera, pri ktorej Tamora skonzumuje svoje vlastné deti je vyvrcholením hry a zároveň erupciou motívu krutosti. Na začiatku hry sa stretávame s motívom rivality. Hovoríme o časti, keď sme svedkami sporu medzi dvoma bratmi (Saturninus a Bassianus), ktorí sa túžia dostať na trón. Rivalita je v diele citeľná aj implicitne, a to v prípade spomínania rôznych vojen a bojov (napr. v úvode  Marcus spomína, že Titus sa vracia domov z vojen proti Gótom). S motívom násilného odobratia slobody sa stretávame počas celej hry (napr. už v úvode Titus privádza Tamoru, jej synov a Arona ako svojich zajatcov). Tento motív je však v istom zmysle rozpoznateľný aj v prípade Lavinie. Chiron a Demetrius ju znásilnia, odrežú jej jazyk a ruky, aby jej zabránili hovoriť či písať. Možno predpokladať, že jej tak chcú...» pokračovať v čítaní

Keď krehkosť bolí

čitateľský denníkanalýzaPena dníKatarína Krokošová

Pena dní francúzskeho spisovateľa Borisa Viana  je na prvý pohľad román o láske. Autor však popri romantickej rovine príbehu – láske Colina a Chloé –, rozpracováva aj rovinu surreálnu, v ktorej sa ako čitatelia veľakrát strácame a nevieme presne určiť, čo postavy skutočne robia a čo sa odohráva len v ich mysliach. Autor však dojem ireality vedome umocňuje, keď čitateľa v týchto nejasných vodách necháva plávať bez  pomoci. Hranicu medzi vzrušujúcim a nezrozumiteľným príbehom tak autor stenčuje. „Ale to víte, když se člověk zamiluje, zpitomí.“ (str. 37) Dej románu  Pena dní je zložitý. Ako čitatelia sledujeme najmä osud Chloé a Colina. Obaja sa do seba zaľúbia na prvý pohľad a rozhodnú sa zosobášiť. Po svadbe však Chloé ochorie a lekári zistia, že ide o vážnu chorobu. Colin má o ňu veľký strach. „Colin však o tom všem nevěděl, běžel, měl strach, proč nestačí být stále spolu, proč se člověk musí ještě bát, možná že se stalo neštěstí, přejelo ji auto, bude asi na lůžku,...» pokračovať v čítaní

Dokážeme vyhrať boj s vlastnou mysľou?

vedátoranalýzaL. N. AndrejevMyseľKatarína Krokošová

Ruský autor Leonid Nikolajevič Andrejev sa vo svojej poviedke Myseľ zamýšľa nad zložitosťou ľudskej mysle. Kam až sme ochotní zájsť vo svojich myšlienkach? Kde končia hranice zdravého rozumu a začínajú hranice šialenstva? Čo je ešte normálne? Aj to sú otázky, ktoré si kladie hlavná postava diela, doktor Anton Ignatievič Keržencev. Príbeh samotnej poviedky je na prvý pohľad jednoduchý. Doktor Keržencev sa dopustí zločinu tak, že zabije Alexeja Konstantinoviča Savelova, svojho bývalého spolužiaka a súčasne soka v láske. ,,Keďže v tomto prípade nejde o smrť prirodzenú, ale o násilnú (vražda), s uvedenou skutočnosťou veľmi úzko súvisí motív zločinu a trestu, založený (ako už bolo spomenuté) na tradícii ruskej literatúry konca 19. storočia, ktorej prototypom je Dostojevského Raskoľnikov v románe Zločin a trest. Tento motív logicky vyúsťuje do motívu väzenia, ďalšieho typického motívu v ruskej literatúre „ prechodného obdobia“.  V Andrejevovej próze Myseľ sa stretávame s jeho...» pokračovať v čítaní

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com