Hľadám odpoveď

glosaDotyky a spojeniafestivalKatarína Krokošová

Martinský divadelný festival Dotyky a spojenia ponúka každoročne prierez slovenskou divadelnou sezónou. Súčasťou festivalu je aj Kritická platforma, na ktorej odborníci diskutujú o videných inscenáciách. Práve dôležitosť a potreba diskusie je podstatnou súčasťou divadla. A ja v Martine každoročne hľadám odpoveď na najdôležitejšiu otázku: Ako sa stať dobrým divadelným kritikom? Ale aký je to dobrý divadelný kritik? Čo predurčuje a čo určuje jeho kvality? Myslím si, že jedným z podstatných ukazovateľov kvality divadelného kritika sú postoje tvorcov. Pokiaľ oni majú potrebu diskutovať, pokiaľ chcú s nami viesť dialóg, tak to svedčí o našich kvalitách. Diskusii predsa musí predchádzať otázka. No čo robiť vtedy, keď sa nikto nepýta?  Subjektivitu divadelného kritika by mala prekonať väčšia miera objektivity. Kritik musí byť aj psychológ, ktorý pozná vyhranené charaktery divadelných tvorcov. Veď práve  toto poznanie môže vo viacerých prípadoch zachrániť diskusiu.  Tento...» pokračovať v čítaní

Formy krutosti a Shakespearov Titus Andronicus

čitateľský denníkanalýzaWilliam ShakespeareTitus AndronicusKatarína Krokošová

Tragédia Williama Shakespeara Titus Andronicus je hra o konaní zla vo všetkých (ne)možných podobách. Kým v úvode je obetovanie Alarba len (na prvý pohľad) nenápadným aktom, záverečná večera, pri ktorej Tamora skonzumuje svoje vlastné deti je vyvrcholením hry a zároveň erupciou motívu krutosti. Na začiatku hry sa stretávame s motívom rivality. Hovoríme o časti, keď sme svedkami sporu medzi dvoma bratmi (Saturninus a Bassianus), ktorí sa túžia dostať na trón. Rivalita je v diele citeľná aj implicitne, a to v prípade spomínania rôznych vojen a bojov (napr. v úvode  Marcus spomína, že Titus sa vracia domov z vojen proti Gótom). S motívom násilného odobratia slobody sa stretávame počas celej hry (napr. už v úvode Titus privádza Tamoru, jej synov a Arona ako svojich zajatcov). Tento motív je však v istom zmysle rozpoznateľný aj v prípade Lavinie. Chiron a Demetrius ju znásilnia, odrežú jej jazyk a ruky, aby jej zabránili hovoriť či písať. Možno predpokladať, že jej tak chcú...» pokračovať v čítaní

Keď krehkosť bolí

čitateľský denníkanalýzaPena dníKatarína Krokošová

Pena dní francúzskeho spisovateľa Borisa Viana  je na prvý pohľad román o láske. Autor však popri romantickej rovine príbehu – láske Colina a Chloé –, rozpracováva aj rovinu surreálnu, v ktorej sa ako čitatelia veľakrát strácame a nevieme presne určiť, čo postavy skutočne robia a čo sa odohráva len v ich mysliach. Autor však dojem ireality vedome umocňuje, keď čitateľa v týchto nejasných vodách necháva plávať bez  pomoci. Hranicu medzi vzrušujúcim a nezrozumiteľným príbehom tak autor stenčuje. „Ale to víte, když se člověk zamiluje, zpitomí.“ (str. 37) Dej románu  Pena dní je zložitý. Ako čitatelia sledujeme najmä osud Chloé a Colina. Obaja sa do seba zaľúbia na prvý pohľad a rozhodnú sa zosobášiť. Po svadbe však Chloé ochorie a lekári zistia, že ide o vážnu chorobu. Colin má o ňu veľký strach. „Colin však o tom všem nevěděl, běžel, měl strach, proč nestačí být stále spolu, proč se člověk musí ještě bát, možná že se stalo neštěstí, přejelo ji auto, bude asi na lůžku,...» pokračovať v čítaní

Dokážeme vyhrať boj s vlastnou mysľou?

vedátoranalýzaL. N. AndrejevMyseľKatarína Krokošová

Ruský autor Leonid Nikolajevič Andrejev sa vo svojej poviedke Myseľ zamýšľa nad zložitosťou ľudskej mysle. Kam až sme ochotní zájsť vo svojich myšlienkach? Kde končia hranice zdravého rozumu a začínajú hranice šialenstva? Čo je ešte normálne? Aj to sú otázky, ktoré si kladie hlavná postava diela, doktor Anton Ignatievič Keržencev. Príbeh samotnej poviedky je na prvý pohľad jednoduchý. Doktor Keržencev sa dopustí zločinu tak, že zabije Alexeja Konstantinoviča Savelova, svojho bývalého spolužiaka a súčasne soka v láske. ,,Keďže v tomto prípade nejde o smrť prirodzenú, ale o násilnú (vražda), s uvedenou skutočnosťou veľmi úzko súvisí motív zločinu a trestu, založený (ako už bolo spomenuté) na tradícii ruskej literatúry konca 19. storočia, ktorej prototypom je Dostojevského Raskoľnikov v románe Zločin a trest. Tento motív logicky vyúsťuje do motívu väzenia, ďalšieho typického motívu v ruskej literatúre „ prechodného obdobia“.  V Andrejevovej próze Myseľ sa stretávame s jeho...» pokračovať v čítaní

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 15 16 17
19
20
21
22 23 24
25 26 27 28
29
30  
Piatok, 29. november 2019
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com