Na motívy knihy Branka Ćopića Záhrada slezovej farby zdramatizovali Veronika Trokšiarová a Zarina Hozdić SCÉNA 1 (na záhrade) Postavy: Dedo, Branko, Peter (...) PETER:          Branko! Poriadne si vyrástol. Keď som ťa videl naposledy, bol si takýto maličký. /ukazuje palicou, potom posmešne Brankovi/ Vieš Branko, málokto sa vo farbách tak ťažko vyzná, ako tvoj dedo! Tie jeho oči pekne zostarli. DEDO:           /pokračuje, na Petra/ Moje oči sú už síce staré, ale ak bol minulý rok slez červený, tak to znamená, že taký aj bol. Teraz sa modrí ako more … moje oči s tým nič nemajú. BRANKO:     Ujo Peter, ty si mal kone? PETER:         /chvastá sa/ Mal som ich minimálne sto! A každého v inom kúte sveta! DEDO:           Ty starý kôň, prestaň mi tu oblbovať chlapca. PETER:...» pokračovať v čítaní