Hľadám odpoveď

glosaDotyky a spojeniafestivalKatarína Krokošová

Martinský divadelný festival Dotyky a spojenia ponúka každoročne prierez slovenskou divadelnou sezónou. Súčasťou festivalu je aj Kritická platforma, na ktorej odborníci diskutujú o videných inscenáciách. Práve dôležitosť a potreba diskusie je podstatnou súčasťou divadla. A ja v Martine každoročne hľadám odpoveď na najdôležitejšiu otázku: Ako sa stať dobrým divadelným kritikom? Ale aký je to dobrý divadelný kritik? Čo predurčuje a čo určuje jeho kvality? Myslím si, že jedným z podstatných ukazovateľov kvality divadelného kritika sú postoje tvorcov. Pokiaľ oni majú potrebu diskutovať, pokiaľ chcú s nami viesť dialóg, tak to svedčí o našich kvalitách. Diskusii predsa musí predchádzať otázka. No čo robiť vtedy, keď sa nikto nepýta?  Subjektivitu divadelného kritika by mala prekonať väčšia miera objektivity. Kritik musí byť aj psychológ, ktorý pozná vyhranené charaktery divadelných tvorcov. Veď práve  toto poznanie môže vo viacerých prípadoch zachrániť diskusiu.  Tento...» pokračovať v čítaní

Glosa

glosaBrian Brestovanský

Predstavme si slovenské divadlo v meste XY, podotýkam slovenské, pretože slovenské predsa ,,nie je zo zahraničia“ (pozn. FB humor ☺). Ako by sme pomenovali jeho nadchádzajúcu sezónu 2019/2020? Napadá mi jedna myšlienka – niečo v štýle ,,Hlúposť našu každodennú, daj nám dnes“. Nebolo by to výstižné? Sezóna o krajine,  v ktorej 13,5 sa rovná 15, 84 znamená 94, plagiát je vlastne len kompilát etc. Ale nebolo by to aj trápne sa takej krajine vysmievať? Veď to predsa nie sú hlúposti, ale holé fakty! To ja som ten hlupák. Aha, opäť som sa mýlil - mea maxima culpa... Brian Brestovanský, 3.Bc., divadelná dramaturgia a dramatická tvorba» pokračovať v čítaní

Vianoce už prišli a hľadisko prázdne

glosaJakub Molnár

Vianoce! Približný počet výsledkov desať miliónov za pol sekundy. Návod na duchovnú prípravu, punč, medovníky, nákupný ošiaľ, orange reklamy, Čekovský v čapici, Popoluška, koláče, nedostatok kuchynskej soli na chodníkoch, Popoluška, pesimistická váha, rozbitá guľa, cholesterol, ďalšia Popoluška, O2 reklamy, Čekovský bez čapice, tukové vankúšiky, dodatočné nákupy, rozšírený komunikačný protokol so zvonmi (skr. jingle bells)…potom sa čudujme, že v týchto dňoch nieto divákov!  Výrobcovia alkoholu to pochopili. Vianoce sú vynikajúcou príležitosťou povedať niekomu, čo mu už dlho chcete povedať. Zo srdca. Napríklad: „vráť mi kľúče od bytu“ alebo „moja mama varí lepšie, ako tvoja“. Isteže, je tu priestor aj pre pozitívne reakcie, ale na tie predsa vymedzený čas, ako sú tri vianočné dni, nepotrebujeme. Alebo som naivný? To mi pripomína dánsky súbor Slnečný voz. Okostýmovaní performeri za Santa Clausa vošli do obchodného domu v Kodani, kde bolo ďalších pár desiatok bradatých...» pokračovať v čítaní

glosasúčasné divadloJakub Molnár

Takýto strohý priestor by si žiadal komplexnejšie načrtnutie problematiky, ale akokoľvek by som chcel rozprávať o niečom, stále by ma to viedlo k ničomu. O ničom budem teda prirodzene rozprávať o niečo dlhšie, ako o niečom, pretože aj keď sa idem vyjadriť k ničomu (a to vopred ubezpečujem, že ako kritik o tom neviem vôbec nič), bolo by nanajvýš nezodpovedné, keby každý zmĺkol a ostal ticho. To by sme nevedeli ani to nič! Ach, to mi pripomína, že už sme za polovicou mojej hypotézy. Prejdem teda k pointe. Vizualita divadelného maestra je vskutku kvintesencia slobody umenia. Už vôbec nie je relevantný výsledný produkt, ale ako sa prezentuje jeho tvorca. Nosenie režisérskeho šálu zažíva svoj zlatý vek!» pokračovať v čítaní

Čo je pre mňa čechovovské trochu inak

glosaA. P. Čechov

Čechovovské je, keď sa nudím v práci. Vtedy sa minúty vlečú ako konská trojka v husto napadanom ruskom snehu. Čechovovské je, keď sedím na posteli a premýšľam o všetkých láskach, ktoré som nemala, ale možno budem mať. Vtedy sa cítim ako štvrtá sestra. Čechovovské je, keď rozprávam svoje príbehy, no stále odbočujem a nakoniec porozprávam úplne iný príbeh, než aký som pôvodne chcela. Ale ten je niekedy oveľa zaujímavejší. Čechovovské je, keď rozhadzujem peniaze aj keď viem, že ich veľa nemám, no odmietam tento fakt prijať. Vtedy dostávam pocit, že katastrofa sa blíži a podtne mi nohy. Čechovovské je, keď si v hlave plánujem, ako využijem svoj čas, no na konci dňa zistím, že nič z toho sa mi nepodarilo uskutočniť. Vtedy si poviem: TREBA PRACOVAŤ! Barbora Forkovičová» pokračovať v čítaní

Čo je pre mňa čechovovské?

glosaA. P. Čechov

Fenoménom, ktorý by sme mohli nazvať „čechovovským“, je neschopnosť človeka vymaniť sa zo zaužívaného kolobehu života a ubíjajúceho stereotypu. Postavy v jeho hrách sú nešťastné, nenachádzajú vo svojich existenciách naplnenie a nedokážu s touto fatálnou situáciou nič robiť. Neustále sa sťažujú na ťaživú atmosféru, ktorá akoby zabíjala akéhokoľvek produktívneho ducha v ich životoch. Smútia za rokmi mladosti, považujú svoje existencie za zbytočné, nakoľko väčšinu svojho času už premrhali. Rozmýšľajú nad tým, ako by ich životy vyzerali, keby sa v mladom veku vybrali inou cestou. Pociťujú stratu, avšak sami nevedia, čo konkrétne stratili. Mladosť? Entuziazmus? Vieru v dobré konce? Práve v tomto fenoméne zbytočnej existencie a zbytočného človeka, by sme mohli nájsť paralely aj so súčasným stavom spoločnosti. Okolo nás sa aj dnes vyskytujú ľudia, ktorí sú so svojimi životmi nespokojní, permanentne lamentujú, ale nedokážu so svojou situáciou nič...» pokračovať v čítaní

V koži Platonova aj Ivanova

glosaA. P. Čechov

Život niekto môže chápať ako zlú skúsenosť. Nič nie je dosť dobré, preto je nemožné dosiahnuť pocit uspokojenia. Len prehlbujem svoje dno. Ak slnko osvecuje celú prírodu, ja som nútený zatieniť rukou svoje oči, aby som neoslepol. A tak zasa túžim po zmierlivej zime, ktorá by utíšila moje živé zmysly. No ani večný chlad neznesiem. Možno som príliš zahĺbený sám do seba, aby som dokázal vnímať silu každodennosti. Som čoraz neschopnejší a moja slabá vôľa ma núti konať proti vlastnému presvedčeniu. No sú aj chvíle kedy viem nájsť rozptýlenie – občas nejaká pijatika, sem-tam pookriatie v radostnom tanci. Som taký, ako ma zobrazuje môj autor. Ani nemôžem byť iný – človek, ktorý dokáže byť v celej svojej tragike aj občas trochu komický. Smiešne je, ak sa domnievam, že v smrti nájdem vyslobodenie. No práve v nej, v tomto neistom svete, nachádzam jedinú istotu. Elena Zúborová» pokračovať v čítaní

... tak prečo si poriadne nezapi...ovať?

glosa

Po najnovšej premiére v Lab-e som ostal trošku zmätený. Nie, že by som v divadle nevidel inscenácie plné vulgarizmov – účinne či neúčinne využitých. Na ukážku toho ako dnešná spoločnosť pohľadom mladých vyzerá je to skutočne výstižné. No skôr ako obsah inscenácie ma zarazila jej forma. Naučil som sa už, že Eduard Kudláč je minimalistický režisér. Prázdna (väčšinou biela) scéna a na nej herci. Nič viac. Už len text. Avšak inscenácia Dum spíró spéro je pre mňa jedným veľkým sklamaním. Osobne som čakal, že od režiséra so skúsenosťami aké má uvidím viac ako len hercov sediacich na stoličkách, ktorí sem tam prídu do centra javiska a spustia svoj monológ. Raz vtipný, raz tragikomický, inokedy taký nijaký. Režijný rámec, druhý plán a predovšetkým práca s hercom mojej pozornosti akosi unikli. Prečo museli študenti stráviť dva mesiace skúšaním monológov, do ktorých im režisér ani nepomohol hlbšie preniknúť a pracovať na ich bohatšom interpretovaní? Tak sa...» pokračovať v čítaní

Náuka reči hereckej, alebo s,c,z,š,č,ž

glosaWilliam Shakespeare: Macbeth: Hra o bastardoch

Čo robí divadelný teoretik, keď večer nie je v divadle? Ide do divadla! Pre divadelného teoretika je vždy príjemné, keď ide do divadla bez toho, aby musel o danej inscenácii následne písať recenziu/kritiku. Nesedí v hľadisku s podvedomým pocitom, že si musí všímať inscenáciu z profesijného hľadiska, nemusí si v hlave priebežne písať hrubý koncept textu, môže si dovoliť poľaviť v pozornosti a pod. Tak som sa dvadsiateho februára ocitol v Labe na Macbethovi. Inscenácia stojí za dve pozretia, navyše alternáciu, ktorá hrala v danom predstavení, som ešte nevidel. Pohľad na javisko bol viac než príjemný, len keby sa podobne aj počúvala. Začalo to v podstate nenápadne. Šimon Ferstl vo svojom druhom výstupe repliky odbrblal tak, že mu len ťažko mohli rozumieť diváci sediaci v prvom rade, nie ešte my na sedadlách ďaleko za nimi. Nuž, stane sa. Ľudia nie sú stroje, Shakespeare (resp. Kotov, Jesenskej a Feldekov preklad dokopy) je...» pokračovať v čítaní

Pre koho prišla Električka?

glosa

Je zvykom, že absolventská inscenácia je práve tou, v ktorej sa majú budúci profesionáli ukázať v tom najlepšom svetle. A o to viac ak inscenáciu režijne vedie skúsený pedagóg. Študenti herectva sa teda nemusia obávať prípadnej improvizácie a otáznikov počas skúšobného procesu, vedie ich pevná a osvedčená ruka. Posledná premiéra v Lab-e však vo mne vyvolala hneď niekoľko protikladných otázok. Prečo si herec a režisér Emil Horváth vybral práve drámu Tennesseeho Williamsa Električka zvaná Túžba? Hru, ktorá má „všehovšudy“ štyri veľké postavy a ostatní tvoria len komparz „do počtu“,  hodiaci sa na vykrytie dialógov. Keby si titul vybral študent so zámerom vypovedať o aktuálnosti Williamsovho skvostného textu, nič nepoviem. Ale prečo si práve pedagóg, ktorý by v tomto prípade nemal mať na zreteli svoje umelecké ambície, ale dôraz na dôkladné vedenie študentov herectva, vyberie takúto hru? Nehovoriac o tom, že pri sledovaní inscenácie...» pokračovať v čítaní

1 2 »
iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com