Patriarha Rudens, Naži vistās, Dieva slava pieder Dievam, nevis viņa radītajam – pár lotyšských slov, ktoré sa okolo nás točili počas hosťovania na 10. ročníku festivalu Patriarchova jeseň v Rige. Ako sme sa o sebe dozvedeli, naša výprava sa skladala (štandardne) z Miroslavy Brňákovej, (ale nečakane aj) z Fannije Hostomskej, Kristiansa Kozmenka, Barbory Ničovej, Filipsa Šebestu, Rahele Šoltesovej a Igorsa Iljičsa. Nuž, Lotyši si dajú záležať na tom, aby ich jazyk nebol zašpinený cudzokrajnými vplyvmi, to preto nás premenovali – dozvedeli sme sa od slovenského pána veľvyslanca. Naše Nože v sliepkach svojou štipkou rurálnosti boli Lotyšom možno o čosi bližšie ako naše mená. Pri diskusii, ktorá nasledovala po predstavení, sme mali možnosť nielen poznať množstvo podobností v mentalite našich krajín, ale aj zistiť, že systém vyučovania a tvorby na LKA sa od toho nášho v mnohých aspektoch líši. To všetko, žiaľ, pre krátkosť času, iba teoreticky. Ich...» pokračovať v čítaní