Malo ísť o sériu článkov. Chcela som písať o litovskom divadle, kultúre a školách. Úprimne som sa tešila na všetko, čo mi Litva mohla dať, hoci jazyková bariéra sa prejavila aj na tom jedinom predstavení, ktoré som videla. Moja radosť z Nekrošiusovej inscenácie Inferno – Paradiso trvala krátko. Na prelome októbra a novembra prijala Litva obmedzenia, ktoré sa týkali aj divadelných predstavení a spôsobu vzdelávania. Neostávalo mi nič iné, len sa znovu prispôsobiť situácii. (Upozornenie: vzhľadom na pandémiu, neznalosť mojej litovčiny, absenciu anglických titulkov v divadle nebude tento článok obsahovať divadelnú ani inú kritiku. Jeho cieľom je odhaliť vám čaro Vilniusu.) Hlavne sa drž rutiny! Spočiatku sme v škole fungovali kombinovane – niektoré predmety prebiehali on-line, na iné som musela chodiť. Špeciálne tie predmety, ktoré vyžadovali, aby som presunula svoju telesnú schránku od notebooku do školy, boli môjmu srdcu blízke. Táto...» pokračovať v čítaní

Je koniec roka 2019 – toho, na ktorý teraz tak radi spomíname –, a ja začínam  vypĺňať prihlášku na Erasmus. V januári 2020 (to je ten rok, o ktorom sme si zase mysleli, že bude lepší) sa toho nakopilo viac ako dosť. Skúšky, písanie životopisov, motivačných listov a podanie prihlášok vytvorili celkom slušný zmätok v mojom živote. A potom prišla korona a s ňou aj obmedzenia týkajúce sa cestovania. Zahraniční študenti uviazli alebo v lepšom prípade predčasne ukončili Erasmus na svojich dočasných školách. Toto je scenár, s ktorým som musela rátať. Na veľké prekvapenie mnohých som sa rozhodla ísť na Erasmus. „Fuck-upy riešiť vieš!“ V auguste sa definitívne potvrdilo, že do Vilniusu môžem odísť. Výučba bude prebiehať prezenčne. Slovensko bolo pre Litvu na konci augusta ešte na zozname bezpečných krajín. Vyzeralo to na hladký priebeh. V piatok 4. septembra som mala priletieť, ubytovať sa a od pondelka fungovať v škole....» pokračovať v čítaní