Ako sme blúdili alebo Divadelná Nitra 2018

anketaDivadelná Nitra 2018Veronika Žigmundová

V dňoch 28. septembra až 3. októbra sa v Nitre konal 27. ročník medzinárodného divadelného festivalu s názvom Divadelná Nitra 2018. Organizátori pripravili pre návštevníkov nielen zaujímavé predstavenia, ale aj možnosť vnímať ich do hĺbky vďaka diskusiám s tvorcami a protagonistami. Festival bol rozmanitý z hľadiska žánrov a rovnako aj druhov umenia. Na javiskách diváci mohli vidieť činoherné predstavenia, ale napríklad aj drámu s prvkami doku, fyzické divadlo, tanec, bábkové divadlo či nový cirkus. Zaujímavými pre divákov boli aj performancie pre jediného diváka ale i predstavenie odohrané bez jediného herca. Divadelnej Nitry sa zúčastnilo aj mnoho študentov a pedagógov Divadelnej fakulty VŠMU. Na to, aký názor majú na festival, čo im dal, prípadne naopak, čo od neho očakávali, sme sa opýtali priamo troch jeho priamych účastníkov, prvákov Katedry divadelných štúdií, Tamary Vajdíkovej, Adama Nagya a Petry Veltyovej. Zúčastnili...» pokračovať v čítaní

Na čom momentálne pracuješ?

anketaNa čom momentálne pracuješMiroslava Košťálová

Jana Němečková (1. bc. KS) Na kostýmovej realizácii sa zaoberáme prikladaným odevom. Každý z nás si musel kúpiť šesť metrov ľubovoľnej látky a na hodinách skúšame, koľko variantov odevu dokážeme vytvoriť. Látku môžeme rozstrihať, zošiť alebo pomaľovať, keď budeme v stave zúfalstva. Výsledkom by mal byť reálny kostým. Na scénografickom ateliéri pracujeme na projekte ,,Stena“ do Starej tržnice v Bratislave. Prechádzame celým procesom tvorby – konzultujeme svoje nápady, robíme výkresy, makety a pod. Každý z nás robil k tejto téme výskum, keďže stena je všeobecný pojem, a každý z nás sa rozhodol pristúpiť k tejto téme inak. Na maľbe sa venujeme zátišiu, no zaoberáme sa aj návrhmi scén do divadla. Robíme malé skice študentskej izby v rôznych situáciách a potom vyberieme finálnu, ktorú namaľujeme. Na soche sa ešte len ideme pustiť do modelovania lebky. Okrem toho, že na dejinách umenia preberáme učivo, tak každý z nás dostal...» pokračovať v čítaní

Čo sme vždy chceli vedieť o našej knižnici

rozhovoro našej knižniciKatarína Krokošová

A tak sme sa báli opýtať. Keď sme na začiatku akademického roka rozmýšľali, s kým urobíme interview, napadli nám samé slávne mená. No potom nám zišlo na um, že by nebolo zlé porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými prichádzame do kontaktu dennodenne a ktorým sú mnohí z nás vďační za nájdenie nevyhnutne potrebnej knihy, a teda aj za skoré odovzdanie záverečnej práce, či skrátka len za radu a rozveselenie po náročnom dni. Dlhšie sme už teda neváhali a porozprávali sme sa s tímom našej akademickej knižnice. Nehovorili sme však len o fungovaní knižnice, ale aj o umení a potrebe divadelnej kritiky. Ako sa vám pracuje v akademickej knižnici a čo je vašou úlohou? Rastislav Blaho (RB): Celkovo príjemne. Je to veľmi zaujímavá a tvorivá práca. Každý príde s nejakým nápadom. Mojou úlohou je, aby si tu každý našiel to, čo potrebuje pre svoju múzu, rád sem chodieval a dobre sa tu cítil. Katarína Trnavská (KT): VŠMU ma dostalo svojou atmosférou. Občas niekto zaspieva, zahrá na gitare,...» pokračovať v čítaní

Používanie inovácií nie je lep na diváka, len pridaná hodnota

rozhovorrežisérSamuel ChovanecRomana Srncová

Samuel Chovanec, študent réžie na VŠMU, už počas štúdia vytvára vlastné projekty aj mimo školského prostredia. Jedným z nich je aj autorská inscenácia Mars, ktorá vznikla v bratislavskom Štúdiu 12. Jej zápletka je inšpirovaná vesmírnymi misiami, ktoré majú za cieľ kolonizovať túto planétu Slnečnej sústavy. Ako a prečo si sa inšpiroval projektom Mars One? Pri prvotnej úvahe nešlo o to, ktorou misiou sa budeme inšpirovať, išlo tam skôr o to, že sme sa inšpirovali všeobecne snahou kolonizovať Mars a táto misia je vlastne svojím postupom asi najbližšie k realizácii. V druhom rade a určite nie neposlednom, lebo to vlastne rozhodlo o realizácii inscenácie, sa tam spojili rôzne bizarnosti. Účastníkov misie tlačili okolnosti do rôznych situácií, ktoré sa mi zdali zaujímavé na to, aby nám poskytli vhodné dramatické situácie. Ide o princíp, že sa stretnú amatéri, ľudia, ktorí nie sú dlhodobo pripravovaní na fungovanie v daných podmienkach....» pokračovať v čítaní

Vytvoriť z inscenácie „zakusku“

rozhovorrežisérabsolventSilviu DebuNikoleta Tužinská

Študovať na našej škole sa mu podarilo aj napriek tomu, že pri nástupe vedel po Slovensky len málo. Napriek tomu sa nedávno stal úspešným absolventom divadelnej réžie a ako svoj záverečný projekt priniesol slovenskú premiéru Belehradskej trilógie. Popritom stihol v Rumunsku, odkiaľ pochádza, odpremiérovať v pozícii herca niekoľko inscenácií. Zrejme aj vďaka jeho súčasnému povolaniu si prácu s ním naši herci veľmi pochvaľujú. Okrem toho priniesol tvorbu, z ktorej cítiť „netuzemský“ prístup, čo v divadle nemôže byť na škodu. Ako prvá sa ponúka otázka, ktorú si už zrejme počul z viacerých strán: prečo si sa rozhodol študovať práve na VŠMU? Rozhodol som sa prísť na VŠMU preto, že spojenie so Slovenskom mám už od roku 2009 a chcel som prísť do Bratislavy na viac ako len na návštevu. A vzhľadom na skutočnosť, že som vždy chcel študovať réžiu, myslel som si, že prísť na VŠMU bude pre mňa dobrá príležitosť a možnosť spojiť sa s touto krajinou...» pokračovať v čítaní

Hlavne „netlačiť na pílu“

rozhovorrežisérŠtefan BielikJakub Molnár

Kvalitného humoru je niekedy ako šafranu. Často je nahrádzaný plytkými výsmeškami s absenciou výraznejších estetických kritérií. Je preto potešujúce, že v dnešnej „tekutej modernite“ či pre niekoho „ére prázdnoty“ sa objavujú mladí tvorcovia, ktorí o humore zmýšľajú aj trochu inak. K nim určite patrí aj poslucháč absolventského ročníka réžie na Divadelnej fakulte VŠMU Štefan Bielik. Tvoj režijný prístup smeruje k hravému, miestami sarkastickému humoru. Čo ťa najviac fascinuje a oslovuje na „kultúre smiechu“? Na humore ako takom ma zaujíma predovšetkým jeho citlivosť, od ktorej závisí pozornosť a názor prijímateľa, a zároveň škála farieb, ktorou oplýva. Súčasný humor už nemôžeme vnímať ako „pozostatok karnevalizácie“ alebo iba ako nejakú grotesku. Práve evolučný vývoj nášho umeleckého chápania vetví humor do mnohých foriem, ktoré sú podmienené témou, spoločnosťou, miestom, politikou... Veľa filozofov, kulturológov, divadelných teoretikov sa zaoberá významom...» pokračovať v čítaní

Odkladajme si zo školy na horšie časy

rozhovorpedagógRastislav BallekJakub Molnár

Rastislav Ballek (1971) študoval sociológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr absolvoval aj divadelnú réžiu na našej škole. Už školskými réžiami a dramatizáciami slovenskej klasiky si získal popularitu a ohlas doma i v zahraničí (Odchod z Bratislavy, Podivíni). Odvtedy vytvoril množstvo pozoruhodných a oceňovaných inscenácií. V súčasnosti spolupracuje s mnohými slovenskými i českými divadlami a od tohto akademického roka pôsobí na VŠMU aj ako pedagóg. Ako si spomínate na Váš prvý kontakt s VŠMU a Vašu prvú študentskú réžiu? VŠMU mala po roku 1989 povesť miesta, kde sa sústreďujú slobodní ľudia. Spojenie umeleckej tvorivosti a občianskej odvahy symbolizovalo étos Nežnej revolúcie a pre našu generáciu to bolo aj poslanie divadla, umenia, kultúry vôbec. To ma priťahovalo. Na svoju prvú školskú réžiu sa už, našťastie, nepamätám, ale pamätám sa, ako ma ohúrili talent a nápaditosť mojich spolužiakov – Jana Štrbáka,...» pokračovať v čítaní

Knihy okolo nás

rozhovormesiac knihyRastislav SmutnýDominika Tekelová

Rastislav Smutný je obrovský milovník, zberateľ, odborník a reštaurátor kníh. Vlastní ich viac ako 4000 a okrem toho sa podieľa na projektoch knižnej osvety a organizuje burzy. Knihám sa venuje od detstva, no prvé zbierky si začal vytvárať asi viac ako pred 20 rokmi. Prevažne sa venuje slovenským dielam, ale zaujíma sa i o svetovú literatúru. Myslíte si, že sa čitatelia menia podľa toho, čo im knižný trh ponúka, alebo sa trh prispôsobuje tomu, čo chcú ľudia čítať? Súčasný slovenský knižný trh sa len máličko (ak vôbec) prispôsobuje svojou ponukou tomu, čo  chcú ľudia čítať. V ponuke sú najmä knižky na „rýchlu spotrebu“, čo je do istej miery odrazom našej dynamickej doby. Takisto vplyv trhu na čitateľský vkus sa podľa mňa často preceňuje. Netvrdím, že vydavateľstvá nenesú svoj podiel zodpovednosti za súčasný stav knižnej ponuky, ale očakávať, že sa vplyvom osvety a zvýšením kvality titulov zmenia čitateľské návyky a preferencie, je utópia. Skôr by to...» pokračovať v čítaní

Nie je im to jedno

#NiejenamtojednoanketapolitikaTomáš Baňacký

Situácia na Slovensku je v dnešných dňoch veľmi vypätá. Pred mesiacom boli zavraždení dvaja mladí nevinní ľudia. To spôsobilo, že sa na povrch dostávajú ďalšie špinavosti. Spoločnosť je polarizovaná. Vznikajú rôzne zoskupenia a organizácie, ktoré chcú, aby sa v našej krajine žilo lepšie, bez strachu o životy blízkych či naše vlastné. Aj študenti VŠMU vyjadrili svoj postoj na zhromaždeniach a tiež reagovali vlastnými iniciatívami a umeleckými projektmi. Ako naši študenti situáciu vnímajú a ako prežívajú spoločenské dianie?    * Som veľmi smutná z toho, čo sa na Slovensku deje. Takto ďaleko sme museli zájsť?! Teraz to bola smrť Jána a Martiny, kto to bude ďalej a o koľkých nevieme? Ako 19-ročnému tínedžerovi sa mi nepáči postoj, aký ľudia z „vyššej moci“ zastávajú a neviem ani vysloviť to, aké cítim sklamanie a odpor. Nedôverujem im, vidím tie klamárske tváre v telke, novinách a na sociálnych sieťach. Počujem to, čo...» pokračovať v čítaní

Povedať svoj názor, nie dokazovať svoju pravdu

anketadivadelná kritikaKatarína Krokošová

Vzťah medzi tvorbou a kritikou bol odjakživa napätý. Na druhej strane sa však mnohokrát v dejinách z jednej či druhej strany ozývalo volanie po dialógu, po spoločnej snahe otvárať otázky umenia a hľadať na ne odpovede. Jednou z tých otázok je práve funkcia umeleckej kritiky a jej význam pre tvorbu. Preto sme obrátili garde a študentom VŠMU sme dali možnosť nastaviť nám zrkadlo – opýtali sme sa ich dve otázky.     1. Čo si myslíte o aktuálnej pozícii divadelného kritika? 2. Má pre vás práca divadelného kritika zmysel? * Marek (študent herectva) Dlho som tvrdil, že umenie sa netvorí pre odborníkov, a preto som sa na prácu divadelného kritika pozeral cez prsty. Až pri konfrontácii s divadelnou kritikou v praxi som pochopil, že je dôležité, aby divadelným praktikom niekto nastavoval zrkadlo. Vzťah divadelného kritika a praktika sa teda dá pripodobniť  funkcii investigatívneho novinára a politika. Širokú verejnosť informuje, čo sa v divadle deje, pomenúva klady a...» pokračovať v čítaní

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com