A takto to dopadne, keď idú divadelní nadšenci spolu na chatu!

rozhovorSpoločenská hra v iks dejstváchMax SobekMartina MašlárováMiroslav Dacho

Koľkokrát ste sa počas karantény pristihli, že sa nudíte? Prečítali ste všetko z povinnej literatúry a siahli ste už aj do voliteľnej? Prezreli ste si už všetky on-line inscenácie? Neustále kontrolujete počet nakazených aj vyliečených a kalkulujete, kedy by sme sa mohli dostať do štvrtej fázy, kedy sa konečne otvoria brány divadiel? Vravíte si, že by bolo dobré mať nejakú spoločenskú hru o divadle, lebo všetky ostatné vás omrzeli? V tom prípade máme pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu ešte lepšiu. Spoločenská hra v iks dejstvách pravdepodobne vznikne neskôr ako dôjde k otvoreniu divadiel. To bola dobrá správa. Tá lepšia je, že ju môžete podporiť a byť si istí, že ak príde iná pandémia, budete sa vďaka nej môcť zabaviť. Zatiaľ si môžete čas skrátiť aspoň čítaním rozhovoru s tvorcami – Maxom Sobekom (MS), Martinou Mašlárovou (MM) a Mirom Dachom (MD). R: Ako vznikol nápad vytvoriť Spoločenskú hru v iks dejstvách? MS: V lete sme boli spolu na chate a hrali spoločenskú hru o...» pokračovať v čítaní

„V daný moment som chcela hovoriť Melisin príbeh“

dramátorv skratke s KatkourozhovorTovarMichaela HriňováKatarína Krokošová

Premiéra inscenácie Tovar sa mala konať v piatok trinásteho. Text Tatiany Melasovej zdramatizovali študentky divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby Martina Havierová a Michaela Hriňová, pričom Miška je aj režisérkou inscenácie. Predpoveď nešťastia spojená s piatkom trinásteho sa však v prípade tejto inscenácie aj naozaj naplnila, pretože premiéra sa pre koronavírus zrušila. Prvá otázka sa týka výberu textu. Pri čítaní som mala pocit, že je celkom obyčajný. Jeho dominantou nie je ani jazyk, akým je napísaný, no ani dej, ktorý je pomerne ľahko predvídateľný. Prekvapilo ma, že kniha Tatiany Melasovej má na internete celkom pozitívne recenzie. Tak v čom je podľa teba sila tohto textu? Ja som knihu prvýkrát čítala ešte na strednej a keď prišla otázka, čo by sme chceli inscenovať, hneď mi napadla dramatizácia knihy Tovar. Už na strednej vo mne zanechala silné emócie a pocit hnusu. Mne išlo hlavne o reálnosť toho všetkého. Keď človek číta napríklad My deti zo...» pokračovať v čítaní

CENTRUM LÁSKY K FEMINIZMU, CENTRUM LÁSKY K SLOBODE V DIVADLE

rozhovorexternýDočasný kolektívLaura Barancová

Ak na slovenskej divadelnej scéne stále pociťujeme absenciu divadelných diel, ktoré sa vymykajú tradičnému nazeraniu na divadlo už v jeho zárodku, pravdepodobne len nenavštevujeme miesta, ktoré ponúkajú mladým ľuďom tvoriť a robiť divadlo odlišne. Tvorcovia Dočasného kolektívu dostali príležitosť uviesť svoju autorskú neinscenáciu v rámci projektu Mliečne zuby, ktorý každoročne ponúka možnosť mladým začínajúcim tvorcom prísť s témami, o ktorých chcú hovoriť. V Štúdiu 12 máme stále možnosť vidieť a zúčastniť sa autorského projektu, ktorý poteší priaznivcov tejto stále nedostatočne ukotvenej témy a naopak presvedčí aj skeptikov, že o feminizme sa dá viesť dialóg s tou najväčšou láskou...                          Nazývate sa Dočasný kolektív no ste skutočne „dočasní“? Vzišiel tento názov len z iniciatívy vytvoriť CLF alebo ste sa spoločne...» pokračovať v čítaní

OTÁZKA JE, ČO HĽADÁŠ

rozhovorTemperamentyDivadlo Jána PalárikaAndrej KalinkaIngrida BaginováEster Horváthová

Režisér Temperamentov Andrej Kalinka sa tentoraz namiesto nedivadelných priestorov predstavil so svojou tvorbou v Divadle Jána Palárika v Trnave. Ako už podtitul inscenácie napovedá (Ako sa očesať vo vetre a nezahodiť srdce) divák má možnosť konfrontovať a objavovať samého seba. Ako veľmi náš temperament ovplyvňuje vnímanie sveta nám tvorcovia ukázali na jednotlivých osobnostiach hercov. Jednou z protagonistiek bola aj Ingrida Baginová, ktorá je absolventkou herectva na VŠMU a ktorá mi zodpovedala niekoľko otázok. Ako prebiehal skúšobný proces, v ktorom si bola ako jedna zo spolutvorkýň?  Na začiatok by som chcela povedať, že predtým, ako som začala skúšať s Andrejom Kalinkom, som nevidela žiadny jeho kus. Nevedela som, do čoho idem. Vedela som len, čo sa o ňom rozprávalo medzi hercami a režisérmi, a teda skôr to bolo negatívneho charakteru, najmä čo sa týka samotného procesu a prístupu k performerom. Všetci ma pripravovali na najhoršie. Ale opäť...» pokračovať v čítaní

Jablkovo-koláčovo šťastné bábkarky

reaktorrozhovorArielBarbora ŠoganováMirka Košťálová

Tvorba americkej spisovateľky a poetky Sylvie Plathovej sa stala východiskovým materiálom pohybovo-vizuálnej performancie Ariel, ktorú vytvorili študentky 4. ročníka Katedry bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave. Pre Plathovej poetiku je príznačná krehkosť vnímania vecí a osôb vo svojom okolí. Kedy odštartoval tvorivý proces? Ktoré dobové materiály boli inšpiračným zdrojom? Kedy nadobudla performancia ucelený dramaturgický oblúk? Barbora Šoganová mi odkryla proces tvorby tejto pre mňa výnimočnej performancie. Baška, mohla by si čitateľom Reflektoru priblížiť proces tvorby vašej vizuálno-pohybovej performancie Ariel? Ešte pred začiatkom semestra sme sa spoločne zhodli na autorke Sylvii Plathovej, ktorej sme venovali veľa času tým, že sme si spravili veľmi podrobnú rešerš. Čítali sme jej autobiografiu Sklenený zvon, rôzne životopisy, autentické listy, ktoré sú uverejnené v knihe The Letters of Sylvia Plath, počúvali autentické nahrávky jej básní a rozhovorov, ktoré...» pokračovať v čítaní

„Rozprávky sú tiež ozajstná literatúra”

dramátorv skratke s KatkourozhovorZo života dážďoviekBrian BrestovanskýKatarína Krokošová

Brian Brestovanský je študent štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. V minulých sezónach spolupracoval na inscenáciách Žart a Samovražda v b-mol. V aktuálnej divadelnej sezóne 2019/2020 sa dramaturgicky podieľal na inscenácii hry Zo života dážďoviek, ktorej autorom je švédsky dramatik Per Olov Enquist. Prečo ste si vybrali práve text Zo života dážďoviek? Výber hry bol tentoraz na režisérovi Patrikovi Samohýlovi, ktorý chcel prostredníctvom tohto textu tlmočiť svoje pocity. Tie súvisia najmä s dnešnými mladými ľuďmi, dvadsiatnikmi, ktorí sa cítia byť vyprahnutí a márni. Ja však ako dramaturg môžem doplniť, že je to najmä o tom, aby každý zostal originálom a prijímal svoj život aj s bolesťami. Môj dramaturgický zástoj spočíval najmä v úprave textu, rozoberaní jednotlivých tém a tiež v živej a plodnej diskusii s hercami. Mňa osobne tento text zaujal, pretože si myslím, že sa vymyká z aktuálneho repertoára Labu svojimi témami, ale aj spôsobom, akým je napísaný....» pokračovať v čítaní

Vitajte u nás doma

rozhovorDOMOV.yKatarína AulitisováRoberta Krmášková

Kedysi bola každý víkend spolu s manželom Ľubomírom Piktorom súčasťou našich domovov prostredníctvom relácie Elá hop! V tvorbe si prešla rôznymi vývojovými fázami a dnes uprednostňuje skôr nedivadelné priestory pred tými divadelnými. So scénografkou Markétou Plachou netvorí len pedagogickú dvojicu na VŠMU, spolupracujú a dopĺňajú sa aj v mnohých iných projektoch. V očiach študentov by dokonca mohli pôsobiť ako Husáková-Lokvencová s Hrabovskou. O tom, ako vyzerala príprava absolventského autorského projektu DOMOV.y, som sa rozprávala s Katarínou Aulitisovou. DOMOV.y je spoločný názov pre autorské bakalárske projekty študentov 3. ročníka bábkarskej tvorby, bábkarskej scénografie a technológie KBT. Pripravovať autorský projekt v tomto ročníku nie je celkom štandardný postup. Ako vzniklo toto rozhodnutie? Bakalársky projekt mal pôvodne so študentami pripravovať Roman Poliak, ale tesne pred uzatvorením dramaturgického plánu bol prijatý na pražskú DAMU, takže ročník ostal bez režiséra....» pokračovať v čítaní

S tvorcami (nielen) o Margite a Besnej alebo Bola to kauza jak hrom!

rozhovorMargita a BesnáĽuboš BernáthTomáš SurýKlára Madunická

Študenti Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU každoročne prezentujú svoju tvorbu v rámci Operného štúdia VŠMU. Tento rok sa skladateľ Ľuboš Bernáth a režisér Tomáš Surý rozhodli skomponovať a vytvoriť autorskú operu na motívy známej Bottovej balady Margita a Besná ako príspevok k 70. výročiu založenia VŠMU. Premiéra sa konala 8. a 9. mája 2019 v DPOH.  Prečo ste si zvolili autorskú operu? Bolo dôvodom 70. výročie založenia VŠMU, ktorej ste toto dielo venovali, alebo to bol už predtým váš zámer, že chcete urobiť vyslovene autorské dielo?  ĽB: No, napísať operu sme chceli tak či tak.  TS: My sme napísali balet na námet slovenskej rozprávky Berona. Aj sme to ponúkli Katedre tanečnej tvorby. Ale jedného dňa to niekde byrokraticky zastalo a ďalej sa nič nepohlo. ĽB: Takže sme balet odložili. Je kompletne napísaný a jedného dňa sa snáď aj podarí realizovať ho. Potom nám ale napadlo, že by sme mohli napísať operu pre...» pokračovať v čítaní

Amália dýcha zhlboka alebo cesta za svojím snom

reaktorrozhovorAmália dýcha zhlbokaDiana SemanováDominika Badžová

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici sa 28. mája 2019 uskutočnila premiéra monodrámy s názvom Amália dýcha zhlboka. Komornú hru napísala rumunská dramatička Alina Nelega, ktorá je dvojnásobnou držiteľkou domácej ceny Dráma roka. Za Amáliu bola tiež v roku 2007 ocenená titulom „Európsky autor roka“ na medzinárodnom divadelnom festivale Heidelberger Stückemarkt v Nemecku. Po Slovensku s ňou pravidelne hosťuje čerstvá absolventka herectva Diana Semanová. Po ukončení štúdia na vysokej škole ste sa rozhodli vrátiť späť do Košíc, do rodného mesta, kde momentálne rozbiehate svoju hereckú kariéru. Kedy ste sa rozhodli stať sa herečkou?  Keď som mala päť rokov, tak som sa z neznámych príčin rozhodla, že ňou budem. Dospelí sa malých detí pýtajú otázku: „Čím chceš byt keď budeš veľká ?“ Ja som vraj sebavedomo odpovedala: „Heječka.“ Na základnej škole som chodila do dramatického krúžku. Moja prvá postava bola mama medvedica. Chodila som tam pár rokov a potom som sa...» pokračovať v čítaní

Obraz č. 1 ako intímne dobrodružstvo

reaktorrozhovorRoman PoliakEsther Horváthová

V septembri sa v priestoroch Pistoriho paláca v Bratislave uskutočnili dve reprízy performance Obraz č. 1. Tvorcovia v nej otvorili niekoľko okruhov tém, ako napríklad téma viery či sebapoznania, na ktorých pracovali kolektívne. Protagonisti navzájom konfrontovali svoje skúsenosti či názory na jednotlivé otázky, pričom tvorivo využili priestory Pistoriho paláca. Divák mal možnosť absolvovať spolu s nimi sondážny výlet do vlastného vnútra. Dramaturgičkou projektu bola Veronika Frtúsová. Režijne ho spracovali Peter Podolský a Roman Poliak, ktorého som sa opýtala niekoľko otázok.   V bulletine ste uviedli ste, že dielu Obraz č. 1 predchádzal dlhodobý výskumný proces. Ako prebiehala táto výskumná fáza? Na čo ste sa v nej zamerali?   Slovo výskum má v tomto projekte trochu špecifický význam. Nešlo ani tak o výskum v zmysle nejakých ankiet medzi ľuďmi či obsiahleho študovania literatúry. Išlo skôr o výskum v nás samotných, v prehlbovaní svojho „sebapoznania”. Na...» pokračovať v čítaní

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com