A takto to dopadne, keď idú divadelní nadšenci spolu na chatu!

rozhovorSpoločenská hra v iks dejstváchMax SobekMartina MašlárováMiroslav Dacho
(Max Sobek a Martina Mašlárová)
(Miro Dacho)

Koľkokrát ste sa počas karantény pristihli, že sa nudíte? Prečítali ste všetko z povinnej literatúry a siahli ste už aj do voliteľnej? Prezreli ste si už všetky on-line inscenácie? Neustále kontrolujete počet nakazených aj vyliečených a kalkulujete, kedy by sme sa mohli dostať do štvrtej fázy, kedy sa konečne otvoria brány divadiel? Vravíte si, že by bolo dobré mať nejakú spoločenskú hru o divadle, lebo všetky ostatné vás omrzeli? V tom prípade máme pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu ešte lepšiu. Spoločenská hra v iks dejstvách pravdepodobne vznikne neskôr ako dôjde k otvoreniu divadiel. To bola dobrá správa. Tá lepšia je, že ju môžete podporiť a byť si istí, že ak príde iná pandémia, budete sa vďaka nej môcť zabaviť. Zatiaľ si môžete čas skrátiť aspoň čítaním rozhovoru s tvorcami – Maxom Sobekom (MS), Martinou Mašlárovou (MM) a Mirom Dachom (MD).

R: Ako vznikol nápad vytvoriť Spoločenskú hru v iks dejstvách?

MS: V lete sme boli spolu na chate a hrali spoločenskú hru o československom filme, ale aj divadelnú verziu hry „Meno, mesto, zviera a vec“ – teda „divadelná hra, autor, režisér a herec“. Povedali sme si, že by bolo super, keby vznikla hra o divadle, keďže v tom kvante spoločenských hier ako Európa, Svet a ďalších žiadna taká nie je.

R: Bolo vaším zámerom spojiť hru so storočnicou SND a profesionálneho divadla na Slovensku?

MD: To sa spojilo celkom prirodzene. Ale najskôr vznikol nápad spraviť hru a až potom sme si uvedomili, že je na to úplne ideálny čas.

R: Ako bude hra vyzerať?

MS: Naša hra má veľmi podobnú štruktúru ako mnohé iné vedomostné spoločenské hry, len s tým rozdielom, že v nej budú navyše dve párty verzie.

R: Spoločenská hra v iks dejstvách má mať tri verzie – vedomostnú, párty a časovú priamku. Ako sa navzájom líšia?

MS: Základná, vedomostná verzia bude mať 1 200 otázok v šiestich kategóriách, takže obsiahne aj otázky, ktoré nie sú všeobecne známe. Študenti a študentky divadelných odborov to môžu využívať ako študijnú pomôcku pred skúškami, ale bežný človek nemusí poznať všetky odpovede. O to to môže byť zaujímavejšie. Aby to však nebolo len akademické, ale aj hráčsky príťažlivejšie, vymysleli sme aj zábavnú verziu. V nej si prejdete celým skúšobným procesom v divadle – od napísania hry až po premiéru. Poslednou verziou je časová priamka, v ktorej zoraďujete udalosti na základe fotografií.

R: Všetky tri verzie sú súčasťou jedného balenia?

MS: Áno. A potom je tu ešte vrecková verzia, ktorú propagujeme. Tá je iba vedomostná, bez hracieho plánu. Podstatou je, že si čítate otázky a odpovedáte na ne. Ide o tie isté otázky ako vo vedomostnej, ale bez fotografií, takže je ich „len“ 1 000.

R: Je počet hráčov, ktorí môžu túto hru hrať, nejako ohraničený?

MM: Figúrok je šesť, ale v podstate to môže hrať koľkokoľvek ľudí.

R: Akými konkrétnymi krokmi sa vám darí dodržiavať ekologický aspekt hry, ktorý sľubujete?

MS: Nie sú v nej žiadne plasty. Papier, z ktorého je vyrobená škatuľa, je recyklovaný. Hrací plán pripomínajúci oponu je z látky, ktorá je z ekobavlny. Na tlač kartičiek či potlač plátna sa používa ekologická farba... To sú všetko veci, ktorým dievčatá – dizajnérky rozumejú a komunikujú to s firmami. Má to ambíciu byť také „zdravé“.

R: Samotná realizácia myšlienky je zaujímavá. Využívate StartLab. Aké podmienky ste museli splniť pri prihlasovaní projektu?

MS: Je to veľmi jednoduché! Napísal som mail, v ktorom som opísal náš projekt a požiadal ich o schválenie. To trvá 2 – 3 dni. Problém je, že sme si stanovili fixnú sumu, ktorú musíme vyzbierať. V prípade Startlabu to znamená, že ak by sme vyzbierali o niečo menej, nedostaneme nič.

R: Čiže v prípade nenaplnenia sumy nedostanú nič ani prispievatelia?

MS: Vrátili by sa im peniaze. Ale toto sa určite nestane, s tým vôbec nemusíte kalkulovať! Ešte máme zopár tromfov v rukáve.

R: Áno, videli sme napríklad video Jany Oľhovej, ktoré bolo veľmi vtipné.

MS: Tieto videá vznikajú väčšinou náhodne. Ja sa snažím oslovovať ľudí, ale samozrejme nie každý je ochotný niečo také spraviť.

MD: No, ja som mal za úlohu osloviť viacerých, ale to bolo tesne pred vypuknutím koronakrízy. A to veľmi poznačilo snahu i ochotu.

MS: Ale i tak nejaké videá vznikli. Rišo Autner a Roman Poláčik nám niečo poslali na základe tvojho oslovenia. Ale každopádne nám treba ešte propagáciu potlačiť dopredu počas tých pár dní, ktoré nám zostávajú.

MM: Včera nám výzvu na StartLab zazdieľali aj ochotníci. Ten nápad ich nadchol.

MD: Tak pre nich by to mohlo byť celkom užitočné. (smiech)

R: A kedy teda môžeme očakávať túto hru na pultoch obchodov?

MS: V podstate teraz čakáme na peniaze. V polovici júna by mali byť známe výsledky grantu, na ktorý sme si podali žiadosť. A samotnú realizáciu plánujeme na leto. Ale tieto veci sa teraz predpokladajú veľmi ťažko.

R: Koľko času ste tvorbe hry zatiaľ venovali?

MS: Malo to rôzne fázy a ešte stále to pripravujeme. Reálne to zatiaľ trvá, aj s nejakými pauzami, možno pol roka. Ja s dievčatami riešim hlavne dizajn, ale obsahovú stránku majú na starosti Maťa s Mirom.

R: Ako teda vzniká obsahová stránka? 1200 otázok je dosť veľký počet. Na základe čoho vyberáte otázky, ako vznikajú a sú zoskupené do okruhov?

MM: Máme šesť kategórii, na ktorých sme sa zhodli, a to sú: dejiny, tvorcovia a tvorkyne (ktorí nie sú hercami či herečkami), herci/herečky, pojmy, fotografie a divadelné hry. Okruhy do istej miery kopírujú kategórie, ktoré fungujú v podobných hrách. V rámci týchto okruhov sa snažíme dodržať istú proporčnosť. Zákernosť spočíva v tom, že Max nám stanovil spôsob pýtania sa. To znamená, že by malo byť možné odpovedať aj bez ponúknutých možností. Čiže to nemôžu byť otázky typu: „Ktorý z týchto troch hercov hral v inscenácii Skrotenie zlej ženy tú a tú postavu?“, pretože potom môžeš vybrať odpoveď len z ponúknutých alternatív.

MS: Vzniklo to počas rozmýšľania nad náročnosťou otázok. Najprv sme uvažovali, či neurobiť viaceré varianty hry s rôznou náročnosťou. Tento nápad sme napokon zavrhli a rozhodli sme sa, že umožníme hráčom odpovedať bez možností (čo je samozrejme odmenené posunom figúrky o dvojnásobný počet políčok za správnu odpoveď).

R: Je náročné tieto otázky vymýšľať?

MD: Najjednoduchšie je, keď človek spontánne dostane nápad, na čo by sa mohol spýtať. Iné však je, keď nad tým sedí. Je to pomerne únavné, lebo nie je úlohou vymýšľať len otázky, ale aj tie možnosti. A aj to je náročné, i keď sa to môže zdať banálne. A tiež je dôležité myslieť aj na to, čo je „za Zlatými pieskami“. Predsa len, Bratislava od roku 1920 bola divadelne bohatšia. Učili sme sa viac o tom, čo sa dialo v SND než v Prešove, Košiciach a podobne. Musíme vedome myslieť na to, že treba klásť i otázky z regionálnych divadiel. Potom myslíme na to, že po roku 1990 vznikla séria nezávislých divadiel atď. A hlavne zatiaľ pracujeme iba vlastnou hlavou. Prípadne si overujeme informácie. Ešte sme nedospeli do tej fázy (ku ktorej asi budeme musieť dospieť), že by sme siahali po nejakých encyklopédiách či pátrali po veciach, ktoré vlastne my sami nevieme.

MM: A okrem regionálnych divadiel a nezávislého divadla by sme chceli do hry zahrnúť aj otázky z tanca, opery či bábkového divadla. Môže sa to zdať ako banalita, ale keď človek nie je odborník v daných oblastiach, tak je to ďalšia výzva.

MS: A samozrejme, hoci Miro s Martinou vymýšľajú tie otázky, máme pripravených ešte ďalších ľudí, ktorí budú tými „kontrolnými očami“, aby nenastala nejaká chyba.

R: Existuje aj nejaký „kôš nepoužitých otázok“?

MD: Áno, existuje aj autocenzúra, aj vzájomná cenzúra.

MM: Napríklad na začiatku sme mali ako spolupracovníka aj Karola Mišovica. Neviem, či už aj nejaké otázky napísal, ale jeho a aj tie Mirove otázky sú niekedy také, že nemyslia vôbec na bežného hráča. Skôr sa snažia „poškádliť“ to intelektuálne publikum.

R: Ak teda čerpáte iba z vlastných vedomostí, je niečo čo ste sa sami vďaka tvorbe tejto hry naučili?

MS: Ale veď sa rozprávaš s pedagógmi, prosím ťa! (smiech)

MD: Nie, zatiaľ ten základ znenia otázok vzniká v našich hlavách. Ale to nie je nijaká cnosť. Je to súčasť toho, že sa tým človek zaoberá. Samozrejme, znova opakujem, že asi príde tá chvíľa, keď si budeme musieť pomôcť literatúrou.

MM: Ale ja som sa aj naučila veľa vecí. Napríklad z Mirových otázok.

MD: No ja som sa nič nenaučil. Nie preto, že by tam neboli otázky, ktoré nepoznám. Ale ja si to nezapamätám. Sú tam rôzne pekné tanečné či bábkové témy, niektoré ma aj zaujali, ale žiaľ, už som starý, aby som si pamätal.

MS: Maťa a ty by si vedela uviesť príklad?

MM: Napríklad, že ktorý režisér mal prezývku magický Pepa. Alebo kto je autorom výroku: „Dosky, ktoré znamenajú okres.“ To som tiež nevedela.

R: A otázky sa týkajú iba slovenského divadla? Teda len slovenské inscenácie, slovenské divadelné hry, slovenskí herci a herečky?

MD: Otázky ohľadom dramatických textov sa týkajú len slovenských hier. Ale pokiaľ ide o tvorcov a inscenácie, môžu sa tu vyskytnúť v súvislosti s nimi aj slovenské inscenácie zahraničných textov. Avšak nutne ide o diela, ktoré úzko súvisia so slovenskou divadelnou tradíciou.

R: Pán Dacho, vzhľadom na to, že ste spoluautorom otázok, tak mi nedá nespýtať sa, či môžeme v hre očakávať aj otázky ohľadom českej divadelnej avantgardy?

MD: Kdeže, to je v tomto prípade vylúčené, keďže hra sa týka slovenského divadla. Otázke rozumiem, ale žiaľ, to až niekedy inokedy. Už sme však dostali istú ponuku. Písal mi Honza Petružela, šéfredaktor Divadelní revue, ktorý sa dozvedel o príprave tejto hry a vyjadril veľké nadšenie. Vraj by to rád „pajcol“ a urobil niečo podobné aj v Čechách. A musím povedať, že ma to nesmierne teší, pretože je to jedna z mála situácií, kedy sme predbehli našich západných susedov.

MM: Možno by sme mohli dať potom dokopy nejakú partiu, ktorá by zostavila českú verziu.

MD: No ja by som urobil česko-slovenskú verziu, just! O dva roky bude 30. výročie od rozdelenia Československa...

MS: No, ja by som všetku túto energiu radšej teraz sústredil na vznik tejto verzie, lebo ani tam ešte nie je všetko celkom doriešené... (smiech)

MM: Ale zas tá česko-slovenská verzia by potom mohla byť jednoduchšia z hľadiska financovania.

MD: A bolo by určite omnoho jednoduchšie vymýšľať otázky, pretože česká divadelná história je podstatne dlhšia.

MM: Ale tam by bol zrejme problém s kategóriami. Tam by nestačilo šesť základných okruhov.

MD: Ale tým sa, našťastie, nemusíme zaoberať. Aspoň zatiaľ.

R: Čo by ste odkázali tvorcom Spoločenskej hry v iks dejstvách číslo II., ktorá snáď vznikne k 200. výročiu divadla? Čomu sa majú vyhnúť a na čo majú myslieť?

MS: Rozhodne neodporúčame robiť túto hru počas svetovej pandémie. To je zlý marketingový ťah. (smiech)

Za rozhovor ďakujú:

Dominika Dudášová 1. bc., Klára Madunická 1. mgr. a Šimon Frolo 1. bc., KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com