Absolventi v praxi

anketaabsolventiZuzana HekelUršuľa TurčanováVeronika Žigmundová
(Uršuľa Turčanová)
(Zuzana Hekel)

Uršuľa Turčanová, 

dramaturgička Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, dramatička

Spomienky na školu

VŠMU som navštevovala na prelome tisícročí. Náš ročník divadelnej réžie a dramaturgie viedol režisér Vladimír Strnisko. Bolo nás osem. Jakub Nvota, Jozef Koleják, Dušan Bajin, Peter Nagy, Fero Vámoši, Danica Ruppeldtová, Monika Michnová a ja. Celý prvý ročník nám Strnisko prízvukoval: „Pozorujte všetko okolo seba.“ A tak som pozorovala. Všetko. Hodiny som sa túlala starým mestom. VŠMU sídlila vtedy na Ventúrskej ulici. Pozorovala som svet deväťdesiatych rokov a zároveň som si predstavovala históriu jednotlivých miest. Rybí trh, Rolandovo námestie, Zelená ulica s ezoterickým obchodíkom, podhradie, Dunaj... Električka, ktorou sme chodievali časť cesty smerom na átriáky v Mlynskej doline, bola vtedy ešte trasovaná ponad hrob rabína Chatama Sofera, čo bol pre mňa fascinujúci príklad prekrývania histórie. Svet pozorujem dodnes. A odkrývanie vrstiev divadelných hier spolu s analýzou sveta, do ktorého idú vstúpiť herci so svojimi postavami, patrí pre mňa dodnes k najpútavejším aspektom dramaturgie.

Škola vs. Prax

Dramaturgia sa v praxi dotýka podstatne širšieho spektra činností ako som spoznala v teoretickej rovine počas štúdia. Svoje roky po nástupe do Divadla Jozefa Gregora Tajovského v domovskom Zvolene preto považujem za pokračovanie štúdia, za roky učňovské a tovarišské. Som veľmi vďačná za štúdium na VŠMU, kde bol priestor pre nehatenú fantáziu a vysoko vyzdvihnutú latku pre sny. Za výnimočné – majstrovské – považujem prepojenie toho najlepšieho z oboch týchto svetov.

Súčasnosť

V súčasnosti začínam svoju 16. divadelnú sezónu v Divadle Jozefa Gregora Tajovského. Chcem sa tiež opätovne pozrieť na moju zatiaľ neuvedenú hru pre dvoch hercov Mačka Nokia a zistiť, či má stále ten esprit, s ktorým som ju písala. V tejto hre predstavujem svet herečky a svet režiséra, a je v nej vlastne zachytená celá tá škála medzi teóriou a praxou, snami a realitou, lososovým chlebíčkom na recepcii a chlebom každodenným. 

 

Zuzana Hekel,

riaditeľka Divadla Jána Palárika v Trnave

Spomienky na školu

Depresso, Ister, nádvorie na Ventúrskej, 124-ka (miestnosť na Zochovej), Univerzitka, Kaplnka, Burkovňa, ulice Bratislavy, sály divadiel, Malá scéna. To je len zlomok miest, ktoré vtedy tvorili celý môj (náš) vesmír. VŠMU bol pre mňa po nástupe na školu nový, vzrušujúci, nepoznaný svet, do ktorého som veľmi chcela patriť a kam som ako všedné dievča z bratislavského gymnázia sprvoti vôbec nezapadala. Ale vďaka neopakovateľnej atmosfére, aká nemôže byť na žiadnej inej škole, sme so spolužiakmi z ročníka veľmi rýchlo vytvorili vynikajúcu partiu, ktorá sa drží a podporuje dodnes. Divadlo nás úplne pohltilo a žili sme iba ním. Stalo sa jednou z mnohých lások toho krásneho obdobia, pričom táto láska je živá dodnes. Za to vďačím jedine VŠMU.

Škola vs. Prax

Mala som obrovské šťastie, že som rovno zo školy nastúpila do divadla. Bolo to Divadlo Aréna, kde som hneď v prvý deň pochopila, že všetko, čo som sa naučila na škole, môžem hneď odložiť. Nie že by vedomosti z VŠMU neboli cenné (naopak), ale špecificky v tomto divadle prišlo na celkom iné štúdium – skúmanie divadla ako totálne aktuálneho umenia, ktoré chce držať krok s dneškom, pretože preň vzniká, a ktoré odmieta všetko očakávané. Po piatich rokoch v Divadle Aréna som išla pracovať na úrad bratislavskej župy na odbor kultúry. A tam som si nečakane uvedomila, že verejná služba je tvorivá záležitosť – ale pravdepodobne by som na to neprišla, keby som nemala myslenie ovplyvnené tvorivým svetom. Na škole som bola teda trošku viac bifľoš, ako bonviván, v divadle trošku viac pracant, ako umelec, a na úrade trošku viac inovátor, ako byrokrat. Každé z týchto prostredí bolo pre mňa školou pre ďalšiu prax.

Súčasnosť

Dnes pracujem v Divadle Jána Palárika v Trnave. Spoločne s mojím generačným súputníkom Jurajom Bielikom (končil školu o ročník vyššie) sme sem nastúpili v septembri 2018 ako nové vedenie a snažíme sa robiť všetko preto, aby jediné profesionálne divadlo v Trnavskom kraji bolo inštitúciou 21. storočia. Nesieme si do toho skúsenosti zo všetkých našich tvorivých a pracovných úspechov a pádov a to horúce srdce, ktoré začalo tlieť práve na chodbách VŠMU.

Za rozhovor ďakuje

Veronika Žigmundová, 2. ročník bc. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com