Absolventi v praxi

anketaabsolventiMichal KolejákTomáš BakytaTatiana KubáňováNikola Gažová
(Tomáš Bakyta)

Tomáš Bakyta

tanečný pedagóg

Spomienky na školu

Moje spomienky na školu sú naozaj úžasné. Nie len na prednášky a semináre, ale aj na chvíle mimo nich. Môj ročník nebol „celkom normálny“ (smiech). V ročníku nás bolo asi 24, z toho na didaktike ľudového tanca sme študovali štyria chalani a jedno dievča. Boli sme aktívny ročník, ktorý chcel byť všade, robiť všetko a všetko vidieť. Naša katedra na Zochovej ulici nás pripravila na dráhu profi umelcov. Moje štúdium bolo trošku zdĺhavejšie, s malými prestávkami. Po bakalárskej štátnej skúške som v ňom nepokračoval, vrátil som sa až o dva roky a dokončil som druhý stupeň s iným ročníkom. Ako sa hovorí, viac rokov viac ľudí, ktorých môžeš spoznať. Najlepší čas môjho života, kde som sa naučil, ako sa o seba postarať.

   

Škola vs. Prax

To bolo, a aj je, veľmi prepojené. Po bakalárskom ročníku som začal učiť na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. To bola pre mňa najväčšia škola. VŠMU mi dalo základ, ako pracovať s materiálmi, so študentmi, ako prijímať informácie. Touto cestou by som sa chcel poďakovať našim pedagógom, ktorí sa snažili eliminovať rozdiel medzi školou a realitou, naučili nás vnímať folklór v rôznych súvislostiach a v širšom zmysle. Dnes už viem, že to nie je len prvok, motív a tanec, ale je to aj veľká história. Škola mi dala priestor, aby som sa mohol naplno realizovať.

Súčasnosť

V súčasnosti pôsobím ako pedagóg ľudového tanca na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, do ktorého som nastúpil, ako som už spomínal, po bakalárskom štúdiu. Ďalej pôsobím ako umelecký vedúci FS Vtáčnik v Prievidzi a som členom tanečnej company v divadle Jiřího Myrona v Ostrave. 

(Michal Koleják)

Michal Koleják

herec Mestského divadla v Žiline

Spomienky na školu

Spomienky na školu mám veľmi pozitívne. Spoznal som tam množstvo skvelých a dobrých ľudí, najmä mojich spolužiakov, ktorí boli pre mňa ako druhá rodina. Množstvo výnimočných pedagógov, ako profesorku Vášáryovú, docentku Kronerovú či úžasnú pani Machatsovú, ktoré sa snažili zo mňa ,,vydolovať maximum, aj keď som niekedy nerozumel, čo odo mňa žiadajú. Vysokoškolské obdobie je jedno z najkrajších. Dá sa povedať, že štúdium na VŠMU je ešte v niečom špeciálne. V podstate tam každý každého pozná, takmer všetci sú veľmi otvorení a slobodní, čo prináša uvoľnenú atmosféru nielen na hodinách, ale aj večer v Doske. Ani sa mi nechce veriť, že už to budú pomaly štyri roky od promócií. 

Škola vs Prax

Prvý rok bol pre mňa najnáročnejší. Totižto, predtým som študoval na gymnáziu, kde som nenavštevoval žiadny dramatický odbor, a preto bolo pre mňa ťažké sa rýchlo aklimatizovať a zároveň pochopiť jednotlivé vyučovacie predmety. Bol to pre mňa iný svet, ktorý som dovtedy veľmi nepoznal. Študenti, ktorí prichádzajú na VŠMU z konzervatórií, majú predsa len malú výhodu. Druhý ročník bol už pre mňa uvoľnenejší a lepší, a to aj vďaka podpore pedagógov, spolužiakov, ale aj našich režisérov, s ktorými sme neskôr vytvorili krásne inscenácie: Revízor, Izbička, Talk to me atď. Je dobré, keď prvé dva alebo tri roky trieda spolupracuje a pomáha si. Naučí to ľudí lepšie pracovať v kolektíve, stmelí vzťahy a trochu pripraví aj na ďalšiu etapu v živote – prácu v divadle – kde sa mladý herec konfrontuje s iným kolektívom. Samozrejme, štúdium herectva na VŠMU nebolo len ,,prechádzka ružovou záhradou‘‘, ale aj veľa driny, potu i sĺz na 3.21 či 3.22. Myslím, že pokiaľ človek počúva, je prístupný informáciám od pedagógov, nezaspí na vavrínoch, nemyslí si hneď, že je veľká hviezda (pretože to sa môže ľahko stať) a pracuje na sebe, tak to určite prinesie zaslúžené ovocie.

Súčasnosť

Momentálne pôsobím v Mestskom divadle Žilina, v marci (2020) to bude štvrtý rok môjho angažmánu. Ďakujem Edovi Kudláčovi za možnosť pracovať v takom skvelom kolektíve. Keďže je pre mladého herca ťažké uplatniť sa na takom malom trhu, aký Slovensko má (myslím tým počet kamenných divadiel), tak svoje pôsobenie v MD Žilina vnímam ako veľký dar. Nielen pre vyššie spomenuté veci, ale aj tým, že žilinské divadlo je špecifické svojou dramaturgiou – zameriava sa na súčasnú drámu, či už svetovú, alebo, ako je to napríklad v tejto sezóne, slovenskú. Stále to vnímam ako veľkú školu. Som vďačný, že dostávam príležitosti od režisérov a môžem sa posúvať ďalej. VŠMU bol predsa len začiatok, skutočná drina prichádza až potom. Nehovoriac o ľuďoch, ktorí sa rozhodli ísť cestou nezávislého divadla. Tí to majú oproti kamenným divadlám ešte o trochu ťažšie, myslím si. Preto im bude vždy patriť môj obdiv. Ako nám hovorila pani Milka: ,,Herectvo je rehoľa.‘‘

 

Za odpovede ďakujú

Tatiana Kubáňová a Nikola Gažová, 2.Bc. KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 04 05 06 07 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com