Absolventi v praxi

anketaabsolventiMichal KalafutRadovan HudecBarbora DemeterováNikola Gažová

MICHAL KALAFUT

Spomienky na školu 

Spomienky na školu ja mám výborné. Kiežby sa to dalo zopakovať s tým rozumom, ktorý mám teraz a absolvovať vysokú školu znova. Ja som bol jeden z tých šťastných študentov, ktorí mali tú česť mať Emila Horvátha ako pedagóga. My sme boli jeho posledným ročníkom, s ktorým ukončil pedagogickú činnosť. Musím povedať, že to bol pedagóg s veľkým „P“. Jeho energia a vášeň, s ktorou prichádzal na hodiny, bola neuveriteľná. Vštepoval nám umenie, podporoval náš umelecký rast a samozrejme, pomáhal nám uplatniť sa aj v mimoškolských aktivitách. Pre mňa osobne to bola veľká pomoc ako pre študenta z východu v Bratislave. Okrem skvelých pedagógov som mal tú česť pracovať s výbornými režisérmi ako je napríklad Lukáš Brutovský. Veľmi rád spomínam aj na internátny život v Mlynskej doline (haha) a samozrejme na svojich spolužiakov. Dodnes máme živú skupinu na Whatsappe, kde sa kontaktujeme ako bývalí spolužiaci z ročníka. 

Škola vs. Prax

Škola je vynikajúca v tom, že ponúka možnosti. Je to dobrý odrazový mostík pre tých, ktorí naozaj chcú pracovať. Druhá vec je, či to človek dokáže prežiť. Ja tomu hovorím, že je to ako taká „džungľa“. Človek, keď chce naozaj robiť umenie, tak je to veľmi náročné, minimálne na západe, tobôž pôsobiť v Bratislave. Ja vnímam divadlo a všeobecne umenie ako poslanie. Škola nastavuje zrkadlo realite a celému tomu, ako to bude fungovať. Škola vie ukázať, či študenti na to majú, či sú schopní celý ten stres a tlak ustáť, nie je to vyslovene len o talente. A ak je niekto ochotný pre divadlo obetovať svoj čas, nie je lenivý a ide do toho divadla, pracuje na sebe, skúša, vzdeláva sa tak v tej „džungli“ určite prežije. Z nášho ročníka takmer všetci sa venujeme divadlu za čo som veľmi vďačný a rád. Je to aj vizitka pedagóga. 

Súčasnosť 

V súčasnosti som členom Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Pôsobím tu už päť rokov. Popritom už druhý rok učím na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch základy herectva pre odbor operný spev, umelecký prednes a moderovanie. Našiel som sa v úlohe pedagóga a veľmi ma to baví, ale mojou métou je raz mať a vychovať si herecký ročník. Aktuálne pracujem na inscenácii Smoliari – ide o celoškolský projekt, na ktorom sa podieľam s mojím hereckým a školských kolegom Radom Hudecom. Muzikál Smoliari bude mať premiéru už na konci apríla. 

Za odpovede ďakuje Nikola Gažová, 2. bc. KDŠ

RADOVAN HUDEC

Spomienky na školu

Vysokú školu múzických umení som skončil v roku 2004. Dnes sa mi to zdá hrozne dávno! Ale poviem úprimne, že by som si to pokojne zopakoval ešte raz! Čiže moje spomienky na školu sú určite pozitívne! Pamätám si, že sme to brali naozaj vážne (na rozdiel od strednej školy). Mali sme výborných pedagógov, bol som v ročníku u Emila Horvátha a Juraja Slezáčka a boli sme nesmierne šťastní, že sme sa dostali na školu. Po večeroch sme veľakrát sami pracovali, skúšali a skúšali. Hereckú tvorbu sme mali vtedy ešte na Ventúrskej ulici, takže náš študentský život bol priamo prepojený s kaviarenským (teda myslím spoločenským :)). Absolventské predstavenie sme hrali v Redute. Inak sme hrávali v Kaplnke a Burkovni. Mohol by som ešte veľa písať, ale nie všetky moje spomienky sa dajú zverejniť. :)

Škola verzus prax

Toto je tiež veľmi široká téma. Na škole má človek na sebe ružové okuliare, v praxi je to predsa len trocha sivšie... Ale nie. Ako kedy. Sú obdobia a obdobia. A v našom remesle (fachu) je potrebný aj kus šťastia! Na ľudí, na režisérov, na divadlá... Možnosti robia herca. Tak to skrátka je. Ak mi rozumiete. Ak má herec šťastie na postavy, režiséra, kolegov, dobrú hru, tak je to najlepšie povolanie na svete!

Súčasnosť

Naposledy som odohral premiéru v Divadle Andreja Bagara a to hudobnú inscenáciu Robin Hood, kde režíroval Ján Luterán a na hudbe spolupracoval s Martinom Geišbergom. Taktiež pripravujem celoškolský projekt na Súkromnom konzervatóriu v Topoľčanoch muzikál Smoliari, v ktorom sú zapojené všetky odbory školy – tanečníci, hudobníci, výtvarníci, fotografi, samozrejme herci. Snažíme sa už pomaly finišovať, pretože 30. 4. 2020 máme premiéru v Spoločenskom dome v Topoľčanoch. Srdečne Vás všetkých pozývam! V júli budem spolupracovať na inscenácii Túlavého divadla – Zuzanka neplač, ktorú napísal a zároveň bude režírovať Jakub Nvota. Okrem divadla sa venujem koňom a v lete každoročne chystám divadelný jazdecký tábor. A mám malého synčeka, ktorý mne a priateľke robí veľkú radosť!

 

Za odpovede ďakuje Barbora Demeterová, 2. bc. KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
03 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com