Ostrava je mestom, ktoré napriek svojmu industriálnemu charakteru poskytuje nielen svojím obyvateľom, ale aj návštevníkom z celej krajiny a zo zahraničia niekoľko výnimočných príležitostí na kultúrne vyžitie sa. Popri mimoriadne obľúbenom hudobnom festivale Colours of Ostrava, kde si prídu na svoje najmä hudobní fajnšmekri, majú aj divadelní teoretici a praktici dôvod urobiť si aspoň raz ročne výlet do Ostravy. Tým dôvodom je festival Ost-ra-var (nemýliť si s pivným festivalom rovnakého názvu), ktorý práve im každoročne ponúka to najlepšie, čo sa počas predošlej sezóny urodilo v tamojších divadlách. Skutočnosť, že v roku 2012 (28. 11. – 2. 12.) prebehol už jeho 16. ročník svedčí o tom, že ostravské divadlá majú čo ukázať a myšlienka založiť takýto festival mala svoje opodstatnenie. Už niekoľko rokov sa Ost-ra-varu zúčastňujú aj pedagógovia a študenti VŠMU. Redakcia Reflektoru vyspovedala jedného z nich, Mila Jurániho (TKDU, 3. bc), ako to tam chodí, čo sa tam varí a či sa oplatí prísť ochutnať.

Čo je prvou asociáciou, ktorá ti príde na um v súvislosti s festivalom Ost-ra-var? Aké pocity sa s ním spájajú a aká nálada tam panuje?

Tento rok bola na Ost-ra-vare anketa o farbách Ost-ra-varu. Keď sa povie prvá asociácia, hneď si spomínam na tie farby. Modrá a červená. Ost-ra-var patrí Ostrave a z Ostravy cítiť istý chlad. Ten sa ale spája s vrúcnosťou, ktorú v sebe má tento festival. Takže keď to zhrniem – prvá asociácia je POHODA, druhá POHODLIE a samozrejme kopec dobrého divadla a pivo.

Koľkých ročníkov Ost-ra-varu si sa zúčastnil? Ak viacerých, bolo medzi jednotlivými ročníkmi cítiť nejaké rozdiely?

Toto bol môj druhý ročník. Rozdiel je iba v atmosfére a pre členov výpravy VŠMU aj v ubytovaní. Ostravar je skrátka už vyprofilovaný festival, ktorý poskytuje istý štandard. Ráno človek vstáva s pocitom, že ide do divadla a v duchu sa modlí, aby tam nestrávil viac ako sedem hodín. O to ťažšie sa mu potom odchádza z posledného predstavenia. Rozdiel som teda necítil žiadny ‒ niektoré inscenácie boli výborné, atmosféra bola nasiaknutá hutným teatrologickým diškurzom a v “divadelní kantýně” mali dobré pivko. To sú veci pre Ost-ra-var charakteristické a zároveň najdôležitejšie.

Je nejaký rozdiel medzi Ost-ra-varom a inými divadelnými festivalmi, napríklad tými našimi, slovenskými? Čo je na ňom zaujímavé? Dá sa tam zažiť niečo špecifické, čo inde nie je?

Plnohodnotná divadelná atmosféra, ktorá sa neláme ani pri večernom drinku v krčme. Je to ako sen každého divadelného fanatika. Naozaj je to niekedy “drasťák” sedieť v divadle xy hodín a ešte sa o ňom večer baviť. Ľahko sa tam zabúda na realitu. Myslím, že to občas dosahuje až sektársky charakter. Partie mladých ľudí sa premávajú hore-dole (z divadla do divadla) po Ostrave a rozprávajú o divadelných témach. Bŕŕŕŕŕŕ. To je strašidelné.

Počas niekoľkých dní je v rámci festivalu možné vidieť pomerne veľké množstvo inscenácií (počas posledného ročníka ich bolo dovedna 15). Stihol si všetky? Máš medzi jednotlivými divadlami či konkrétnymi inscenáciami svojich favoritov? A naopak, videl si nejaké predstavenie, ktoré v tebe vzbudilo negatívne dojmy?

V Ostrave majú štyri divadelné scény. Všetky špecifické. Sú tu však dve inscenácie, ktoré vo mne doznievajú dodnes. Brontëovej Na větrné hůrce (Búrlivé výšiny) v réžii Jana Mikuláška z Divadla Petra Bezruče a ešte S naději i bez ní, ktoré režíroval Ivan Krejčí (Divadlo Aréna). Prvé prudká štylizácia všetkého čo je možné štylizovať a to druhé brechtovským odstupom a tiež kabaretnosťou šmrncnutá sonda do (a teda nie len) minulosti. Mám rád divadlo, ktoré ma nesmierne baví od začiatku až dokonca. Baví preto, lebo má v sebe čosi magické. Tieto inscenácie toho mali v sebe výnimočne veľa. Ale je pravda, že by sa toho dalo vymenovať aj viac.

Festival Ost-ra-var je zaujímavý práve tým, že nie je určený verejnosti, ale predovšetkým divadelnej obci. Organizátori festivalu pozývajú divadelných kritikov a teoretikov zo širokého okolia, ktorí pre verejnosť a zúčastnených divadelníkov pripravujú rozborové semináre k jednotlivým inscenáciám. Zúčastnil si sa ich? Iba ako poslucháč, alebo s vlastným referátom? Sú tieto semináre podľa teba užitočné? Je diskusia medzi účastníkmi festivalu živá a otvorená?

Diskusia je fajn. Sám som referoval. Česi sa radi brodia v témach. Témy, témy, témy… Zaujíma ich to viac ako samotné spracovanie. Tento rok to bolo iné možno v tom, že z príspevkov vychádza aj zborník. Osobne som sa do diskusii nezapájal. Keby sa viac zaoberali inými stránkami inscenácie ako je réžia a dramaturgia, možno by som mal čo povedať. Takto som však akosi postrádal pevnú pôdu pod nohami. Predsa len, vnímanie divadla je v Čechách orientované trochu inak ako u nás.

Čím žijú účastníci festivalu po predstaveniach? Sú pre nich pripravené sprievodné aktivity?

Žiadny čas po predstaveniach neexistuje!!! Zdôrazňujem. Ost-ra-var nie je festival, kde sa má účastník baviť. Má tam prísť na divadlo, za diskusiou a možno za večernou Plzňou v „kantýně“. Človek občas zabúda na svoj hlad na úkor hladu po kultúrnom zážitku. Mňam. Mňam. Ale to pivo tam čapujú fakt výnimočné…

A napokon, máš v pláne navštíviť festival aj budúci rok, ak budeš mať možnosť?

Bol som tam už dvakrát…. Neviem či som po tretíkrát ochotný pokúšať smrť divadelným vyčerpaním. Nechávam to celkom otvorené!

Mila spovedala Martina Mašlárová (TKDU, 1. mgr)