Amália dýcha zhlboka alebo cesta za svojím snom

reaktorrozhovorAmália dýcha zhlbokaDiana SemanováDominika Badžová

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici sa 28. mája 2019 uskutočnila premiéra monodrámy s názvom Amália dýcha zhlboka. Komornú hru napísala rumunská dramatička Alina Nelega, ktorá je dvojnásobnou držiteľkou domácej ceny Dráma roka. Za Amáliu bola tiež v roku 2007 ocenená titulom „Európsky autor roka“ na medzinárodnom divadelnom festivale Heidelberger Stückemarkt v Nemecku. Po Slovensku s ňou pravidelne hosťuje čerstvá absolventka herectva Diana Semanová.

Po ukončení štúdia na vysokej škole ste sa rozhodli vrátiť späť do Košíc, do rodného mesta, kde momentálne rozbiehate svoju hereckú kariéru. Kedy ste sa rozhodli stať sa herečkou? 

Keď som mala päť rokov, tak som sa z neznámych príčin rozhodla, že ňou budem. Dospelí sa malých detí pýtajú otázku: Čím chceš byt keď budeš veľká ?Ja som vraj sebavedomo odpovedala: Heječka.Na základnej škole som chodila do dramatického krúžku. Moja prvá postava bola mama medvedica. Chodila som tam pár rokov a potom som sa rozhodla ísť na gymnázium. Neskôr som išla na prijímačky na Akadémiu umení, ktorá sídli v Banskej Bystrici. Nepripravovala som si žiadny iný plán a vyšlo to.

Aké bolo vaše štúdium na vysokej škole? 

Prvý a druhý ročník bol veľmi náročný, spadli mi ružové okuliare a uvedomila som si, že herectvo vôbec nie je také jednoduché, ako som si predstavovala. Musíš na sebe veľmi pracovať a hlavne odoprieť si množstvo párty nocí do 5. hodiny ráno. Neskôr sa ukázalo, že moja práca na sebe má zmysel. V treťom ročníku sme pracovali na absolventskej inscenácii Zažeň vlka od Ivana Bukovčana, kde som hrala šesťdesiatštyri ročnú matku a ani mi nenapadlo, že to bude mať taký obrovský úspech. (úsmev) 

Práca na postave si vyžaduje množstvo času, zvlášť, keď ide o rolu staršej ženy. Nebolo ťažké sa s ňou stotožniť? 

Práca na postave matky bola pre mňa skúškou ohňom. Bola to veľmi náročná postava, ale vďaka nej som dostala svoje prvé „hosťovačky“ v profesionálnom divadle. 

Vaša práca na škole však pokračovala ďalej, v čom spočívala? 

Vo štvrtom ročníku je povinnosť každého študenta herectva vytvoriť vlastnú monodrámu. Nájde si text, zvolí pedagogické vedenie a režiséra, s ktorým bude pracovať. Väčšina študentov to urobí len preto, aby prešli do posledného ročníka. Ja som si dala za cieľ, že to chcem urobiť tak, aby som sa mohla prezentovať mimo školy a aj po skončení štúdia. Moja monodráma sa volá Amália dýcha zhlboka

Amália je výnimočné dievča s bohatým vnútorným svetom a fantáziou. Aká je pre vás ústredná myšlienka tohto diela? 

Amália zobrazuje silu človeka, ktorú má každý jeden človek v sebe. Len ju musí objaviť a začať ňou brániť sám seba. Amáliu by som prirovnala k nášmu slovenskému Jozefovi Makovi. Je to moja obľúbená postava, ktorá pre mňa predstavuje silnú vôľu a nevzdáva sa za žiadnych okolností, rovnako ako moja Amália. Nerada hovorím obsah hry, pretože chcem, aby si to ľudia prišli pozrieť a vzali si z inscenácie, čo možno práve potrebujú. Týmto vás na predstavenie aj srdečne pozývam. (úsmev) 

V príbehu sa objavujú aj spomienky na čas komunizmu a my sme si tento rok pripomenuli tridsiate výročie Nežnej revolúcie. Aký máte názor na toto obdobie? 

Je krásne pripomenúť si udalosť, ktorá nás zachránila od neslobody. Život Amálie začína v roku 1947 a končí v roku 2017. Príbeh je sledom udalostí, v ktorých prechádzame každé podstatné obdobie života Amálie a ktoré zároveň reflektujú aj danú situáciu v Rumunsku. Čo znamená, že bolo nutné zozbierať potrebné informácie o dobe, histórii, politickej a náboženskej situácii a cez videá a fakty spoznať mentalitu Rumunov. Osobne ma to neuveriteľne bavilo. Spoznávanie a hľadanie faktov o Rumunsku sa nám krásne zhodovalo s textom. Ale aby ste mi rozumeli, my nehráme dobu, ale situácie, ktoré sa v období komunizmu diali, čiže komunizmus je okolnosť, v ktorej sa hýbeme. Hrám 10-ročné dievčatko, zrelú ženu, staršiu ženu aj dôchodkyňu. 

Ako si spomínate na skúšobný proces?

Ja si už ani nepamätám, pretože pred každým predstavením mám skúšku buď sama, alebo s mojou skvelou režisérkou a vždy niečo dopĺňame. Neviem, či to je správne alebo nie, ale stále nám napadne čosi, čo môžeme vylepšiť. Vždy sa dá niečo zmeniť a zlepšovať (smiech). Samozrejme, že to nebolo jednoduché, pretože väčšinou hráte postavu, ktorá je v istom životnom období, ale zahrať jednu komplexnú postavu v rôznych životných obdobiach od detstva po starobu, to bola riadna výzva.

Kde všade ste už hosťovali?

Počas hosťovania v Štátnom divadle v Košiciach som sa spriatelila s Ferkom Balogom, členom Činohry košického Štátneho divadla, ktorý je zároveň aj riaditeľom Divadla Actor. Monodrámu prijal do svojho repertoáru a odvtedy ju pravidelne hrám v Divadle Actor a rovnako aj v iných mestách. S Amáliou ešte len začíname hosťovať. Zatiaľ sme boli v Bratislave, Prešove a pravidelne hrávame v Košiciach. Máme naplánované cesty do Trnavy, Trenčína, Banskej Štiavnice, Prahy a Brna. Veľmi sa tešíme na každé jedno mesto, kde máme možnosť prezentovať naše diela.

Čo chystáte nové?

V našom Divadle Actor spolu s Františkom Balogom pripravujeme hru od poľského dramatika Ingmara Villqista Helverova noc. Ja o pár mesiacov začínam pracovať v Divadle Kontra v Spišskej Novej Vsi, ktoré už druhý rok po sebe získalo Dosku v diváckom hlasovaní, čo ma neuveriteľne teší. Ku koncu sezóny budem hosťovať v Štátnom Divadle v Košiciach. Mám pred sebou krásne príležitosti, na ktoré sa veľmi teším. Ešte len prednedávnom som skončila školu a som naozaj vďačná za každú hereckú príležitosť. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a redakčnému tímu časopisu Reflektor prajem všetko dobré. 

za rozhovor ďakuje 

Dominika Badžová, 1. bc KDŠ

iniciátor
December - 2020
  01 02
03
04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15
16
17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com