Bratislavský kaviár – Musí byť medzi nami kolegialita a láska

Jakub LužinaMatej MoškoBratislavský kaviárPetra Veltyová
zdroj foto: archív Bratislavského kaviáru

Humoru nie je nikdy dosť, čo poviete? Čo tak si zopakovať čo všetko sa udialo vo svete v poslednom období v  a k tomu všetkému zábavnou formou? Tak presne túto možnosť vám prináša glosátorská show Bratislavský kaviár, za ktorej vznikom spoločne stoja bývalí študenti VŠMU Jakub Lužina a Matej Moško. Odohráva sa, ako už názov naznačuje, v Bratislavských podnikoch. Stretnú sa tam títo dvaja tvorcovia, ďalší traja komici a.... v podstate nikto netuší čo sa stane. Ako píšu aj na stránke tejto show: „Pravidlá nejasné, zábava zaručená“. Čo sa ale skrýva v backstage tohto projektu sme sa rozhodli opýtať priamo pri zdroji.

Čo vás viedlo k tomu vytvoriť takúto show?

Matej Moško: No, my s Kubom sme už asi od roku 2014 robili vedomostný kvíz v krčme a už keď sme ho vtedy vymýšľali, tak sme uvažovali nad tým, že by sme chceli robiť aj niečo väčšie. A tak postupne sme sa dopracovali k Bratislavskému Kaviáru.

Jakub Lužina: Akože v rámci teórie, že čím viacej je človek na javisku, tým je potom lepší v bytí na javisku, tak budem na javisku najviac, ako dokážem byť. Čo znamená, že chcem mať čo najviac shows a čo najviac takýchto vecí.

Mali ste nejakú inšpiráciu? Či už zo zahraničia alebo tu na Slovensku?

M.M.: Zo slovenských sa tá show dosť podobá na Sedem s.r.o., lebo v podstate pozvaní hostia reagujú na nejaké témy a vedie ich moderátor. V našom prípade teda nie moderátor, ale Kubo. Ale ešte taká show, ktorá bola pre nás dosť inšpiratívna, bola show Qi Stevena Frya.

J.L.: Qi! To bola vec, ktorú som doniesol za Matejom, že: „Toto poznáš“? Je tam Steven Fry, ktorý hovorí extrémne zaujímavé veci, ale viac-menej o nich nikto nevie…  a sú to zaujímavé informácie, ktoré nikdy nikomu nepomôžu v ničom. Ale sú naozaj doslova zaujímavé. Ja som zberateľ takýchto informácií. A keď nám už ako keby nestačil ten kvíz, tak som rozmýšľal, že ako to urobiť inak a toto Qi je absolútne perfektné.

Okrem tejto show spoločne tvoríte aj iné projekty, jedným z nich je teda aj spomínaný kvíz. Je medzi nimi nejaká spojitosť alebo fungujú ako dva oddelené celky?

M.M.: Máme spoločný fanpage na internete a spoločný web. Ale inak…  Veľa ľudí, ktorí chodia na kvízy, tak začali chodiť aj na Kaviár. Či to funguje aj naopak, to fakt netuším.

J.L.: No to ani nevieme zistiť. Za posledných neviem koľko rokov kvízu sa tam nikto okrem hardcore fanúšikov nezmestil, keďže ich začalo byť dosť. Tak sme nemali priestor na nových fanúšikov na kvíze. Kvíz bola prvá vec, ktorú sme začali robiť ešte na vysokej škole. Čiže ak nás niekto ľúbi odvtedy, tak určite chodí aj na Kaviár, určite počúva Lužifčáka, určite chodí Moškovi domov pozerať schránku… 

M.M.: Odpadky. Totiž ja robím tie odpoveďové hárky, ktoré sú so správnymi aj nesprávnymi odpoveďami a tie potom hádžem normálne do separovaného odpadu. Čiže mne chodia ľudia prehrabávať tie separované zbery, že či sme všetko dobre opravili. A keďže opravuje aj Kubo...

J.L.: Ináč hej, nie som veľmi dobrý v opravovaní. Ale to taký náš  kolorit - ľudia čakajú, že tam bude istý margin of error, pokiaľ sa ja dostávam ku hárkom.

M.M.: Preto sa ľudia hlásia a chcú opravovať oni, aby sa Kubo ku hárkom nedostal.

J.L.: Ináč hej, my sme dosť taká komunita tam – ľudia si sami opravujú, ľudia nám pomáhajú, máme tam manželstvá, vzťahy, rozvody...

Vrátime sa ale k Bratislavskému kaviáru. Vieme, že projekt vzniká pod vašimi rukami. Ako máte teda rozdelené úlohy pri vytváraní jednotlivých dielov? A aké máte v priebehu show? Ako si to delíte, keďže ste za produkciou dvaja?

J.L.: Ó, nie, nie. Za produkciou je len jeden človek. Ja sa snažím robiť čo najmenej prípravnej práce. Moja úplne najideálnejšia show je, že sa stretnú 5 ľudia, nikto z nich nevie, čo ide robiť a po dvoch hodinách ľudia odchádzajú absolútne unesení, že títo ľudia boli najviac ľudskí na svete.

M.M.: A keďže Kubo sa snaží robiť čo najmenej prípravnej roboty, tak ja sa síce snažím tiež, ale mne sa to až tak nedarí.

J.L.: Ale pravda je niekde v strede, čo znamená, že sa spoločne stretneme (teraz momentálne teda virtuálne) a urobíme výber tém, urobíme poradie, dohodneme k tomu obrázky a Matej potom, chudáčisko, urobí tú ozajstnú prezentáciu a všetko to tam nakóduje (alebo tak nejako si to predstavujem), aby potom mohol šťukať gombík a išli nám obrázky. A ja rozprávam. To je moja úloha.

Pri  každej časti tejto show máte prítomných aj hostí. Podľa  akého systému si ich volíte?

J.L.: Musíme ich ľúbiť.

M.M.: Áno, vyberáme tých najlepších.

To znie ako dobrá podmienka.

J.L.: Je to veľmi dôležitá podmienka. Pokiaľ človek chce improvizovať pred ľuďmi niečo, čo by malo byť smiešne a ide to prvýkrát, láska je tam extrémne dôležitá. Iba pred ľuďmi, pred ktorými sa naozaj cítiš bezpečne, môžeš tvoriť  a improvizovať bez toho, aby si sa bál že ťa vysmejú, alebo ponížia. Musí tam byť veľmi veľká láska a kolegialita medzi nami.

M.M: My sme si v podstate úplne na začiatku vybrali nejakých šesť alebo sedem mien, ktoré sme odskúšali, potom sme pridávali ďalších. Niekomu ten formát sedel viac, niekomu menej a tak prirodzene sa vykryštalizovalo to, že už teraz je tam  takmer vždy Matej Adámy alebo Joe Trendy. A tých ostatných ešte stále tak striedame, skúšame, hľadáme.

Podľa čoho volíte témy, ktorými sa budete zaoberať? Máte nejakú schému, že ktoré sféry musíte zahrnúť?

J.L.: Máme pravidelné kategórie. Máme kategóriu Smrte - kto nám zomrel za tento mesiac. Potom máme rubriku Bulvár, ktorá má zhodou náhod rovnaký obrázok ako Smrte.  Aha! A vždy musí byť zvieratko. Kvôli mne. Lebo som veľmi jednoduchý človek a potrebujem pozitívne správy. Čiže vždy musí byť „Narodila sa malá žirafka“ alebo tak. Ale dosť politiky. Politika je dosť nosná vec, keďže teraz už žijeme v ére, kedy sa k tomu môže evidentne vyjadriť každý jeden hlupák, čiže...

M.M.: My sme tam piati.

J.L.: My sme tam piati hlupáci a využívame túto možnosť.

Na posledných shows sa objavil aj hudobný hosť. Akú úlohu tu zohráva on?

M.M.: Máme ho radi. Ako to bolo povedané, musíme ho ľúbiť. Je to chalan, ktorý je veľmi šikovný, vymýšľa si vlastné pesničky. Ako on sám o sebe hovorí, on nie až taký hudobný, ako hosť, lebo si sám o sebe myslí, že nie je kto vie aký hudobník. Ale tie texty sú strašne smiešne a on vie rozosmiať ľudí, aj ľudia ho majú radi, pýtajú si ho, tak ho voláme. Keď si ho prestanú pýtať, tak ho prestaneme volať.

V rámci Kaviáru sa vyskytuje ešte jedna dôležitá ikona – prasiatko alebo teda pokladnička. Aký má účel?

J.L.: No zlaté prasiatko je odmeňovač zlého vtipu. Lebo, povedzme si to otvorene, každý z nás niekedy počuje niečo a v hlave mu napadne debilný vtip, ktorý je nudný. Nie je smiešny, je úplne hlúpy. Ale svet je oveľa lepšie miesto pokiaľ to môžeš povedať. Uľaví sa ti na duši a je ti dobre.  Na druhú stranu sú ľudia, ktorí to musia počúvať, čo znamená, že by si za to mal platiť. Takže máme prasiatko. Každý komik, keď dá zlý vtip, tak hodí do prasiatka peniažky a na konci, keď bude prasiatko plné, tak s tým spravíme niečo dobročinného charakteru... urobíme niekde bezbariérový vstup.

M.M.: Ináč tie debilné vtipy úplne super fungujú, keď má človek deti, lebo tým deťom to môže naozaj povedať bez toho, že by sa stalo čokoľvek zlé. Lebo je to super. Oni na teba pozrú, a keď sa zasmeješ ty, zasmejú sa. A nemusíš do nich dávať peniaze… Teda vlastne musíš… 

Posledný diel posledný ste museli kvôli opatreniam presunúť do online sféry. Vidíte v tomto pôsobení nejaké výhody? Alebo by ste najradšej fungovali iba naživo?

J.L.: Naživo! Prosím naživo! Navždy naživo prosím. Je to utrpenie, je to absolútne hrozné. Akože je to lepšie ako ležať doma, ľutovať sa a nekreovať vôbec nič, ale nič sa nevyrovná potu a feromónom ľudí naživo v miestnosti a tomu obrovskému tlaku, keď sa 260 ľudí na teba pozerá a ty varíš z vody. Moško určite teraz povie že to má extrémne veľa výhod a že jednoznačne to zostáva a že budeme streamovať zo 4 kamier.

M.M.: Budem súhlasiť s Kubom. Snažíme sa urobiť všetko čo sa dá, aby sme aj zostali divákom na očiach…  ale úplne na rovinu – showka v podniku vie zarobiť peniaze a vieme z nej žiť, ale toto robíme z lásky k ľuďom, všetky tieto záznamy.

J.L.: Hej a to je ďalšia vec, toto je prudko neziskový projekt robiť online kaviár. Aj keď vlastním to štúdio v ktorom sa to nahrávalo. Ale treba si povedať túto druhú stránku, ako Matej hovoril, že je dôležité zostať relevantný. Je to podľa mňa dobré, aj pre nás, zostať aspoň kúsoček sharp. Lebo takto, keď skončí Covid a všetci komici vyjdú na javisko a budú sa zajakávať, to budú smutné dva mesiace na začiatku pocovidovej sezóny s humorom.

Máte nejaký cieľ, ktorý by ste touto show chceli dosiahnuť?

M.M.: Naspäť do podniku.

J.L.: Akože, teraz je laťka celkom nízko, povedzme si otvorene. Kedysi by som povedal, že televízor, lebo som ešte veril, že sa televízor dokáže  prispôsobiť nám – mladým. Ale teraz v podstate ten klub je asi to najlepšie čo môže byť. Alebo internetová show, ale zas… je strašne veľa internetových shows.

M.M.: Ešte, Kubo, ja predsa len jeden takýto cieľ mám. Lebo momentálne sme len v Bratislave. Akurát v tom čase, keď sa to celé začalo diať, tak sme začali plánovať že budeme expandovať a že s tým začneme chodiť aj po Slovensku. A potom zrazu prišiel Covid, takže sme to celé museli zastaviť.

J.L.: Áno, mal byť Bratislavský kaviár v Košiciach, v Žiline, v Prahe,…  mala sa začať robiť tá najzábavnejšia časť komediálneho života. Piati hlupáci, v jednom aute, nonstop na cestách, týždne a týždne.

M.M.: Čiže toto sme chceli a bohužiaľ momentálne to tento náš plán nemôžeme realizovať. Ale snažíme sa využiť tú pandémiu na to, že kým doteraz sme naozaj boli iba v Bratislave, tak teraz si ten záznam vie pozrieť ktokoľvek na Slovensku aj v Čechách. Čiže si pripravujeme pôdu na to, aby sme potom mohli prísť naživo.

Tak ono je to naozaj tak, že ľudia, ktorí sa tam nemôžu dostať, to berú ako výhodu, keď majú možnosť dostať sa takto na Kaviár aj z pohodlia domova.

J.L.: Áno, áno…  Ale akonáhle to bude naživo, tak celý tento šum buk končí. Lebo…  vieš ako musíš ísť do divadla a musíš si kúpiť lístok, musíš tam dôjsť a ešte sa aj pekne obliecť? To divadlo vidí, že si ho vážiš. A ty máš aj istý pocit exkluzivity tým, že si musel niečo urobiť. Veci, ktoré sú len tak na klik-klik si ľudia vážia menej, ako keď kvôli tomu musíš nastúpiť do autobusu a ísť von…  ale zrazu je ten večer oveľa lepší ako keď si  doma za počítačom.

Pokiaľ by ste chceli ešte niečo čitateľom odkázať...

J.L.: Môj odkaz je asi ten, čo dávam skoro pri každom rozhovore o každom svojom projekte: Rob si veci tak ako ich chceš ty pozerať/počúvať/čítať. Nerob vec pre publikum. Rob vec ako keby ty si tam sedel. Buď čo najviac selfish, ako sa dá.

M.M.: Ja mám ešte jednoduchší – Rob veci!

J.L.: A to je ďalšia vec. Ale ty máš taký prequel k tomu môjmu.

M.M.: Hej, hej, aspoň rob, to je taký dobrý začiatok. Lebo keď nerobíš a iba o tom rozprávaš, tak síce môžeš ohúriť nejaké baby na párty, ale neurobil si nič.

Pokiaľ vás tento rozhovor zaujal, tak máme pre vás skvelú správu! Ak chcete aj vy zistiť ako teda ten Bratislavský kaviár vyzerá, ešte stále máte možnosť si pozrieť záznam poslednej show. Stačí rozkliknúť stránku bratislavskykaviar.sk a tam nájdete všetko k tomu potrebné. Veď predsa čo je krajšie, ako keď niekto robí niečo s láskou?

Ponúkame aj krátku ukážku toho, čo na vás čaká v online verzii kaviáru: https://www.youtube.com/watch?v=s7-9lLbfpCk

iniciátor
December - 2021
  01 02 03 04 05
06 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com