Časopis o umení (nielen) pre deti

rozhovorNazdarčasopisPetra VeltyováŠimon Frolo
(zdroj: Barbora Girmanová)

Nikola Urdzíková a Regina Matejová sa raz, ešte ako študentky konzervatória, rozhodli vytvoriť časopis. Myšlienka vznikla, pretože cítili potrebu bližšie oboznamovať ľudí a najmä deti s umením. Zobrali teda papier, farebné ceruzky, perá a začali tvoriť. Dnes pokračujú nielen v štúdiu na vysokých školách so zameraním na divadlo a hudbu, ale aj v tvorbe tohto výnimočného časopisu. Každé číslo sa venuje inej téme, inému obdobiu. Autorky sú živým príkladom toho, že niekedy stačí nato, aby sa povinnosti stali zábavou, iba idea a chuť niečo vytvoriť.

Ako a kedy ste sa dostali k umeniu? Respektíve, čo vás inšpirovalo k tomu tvoriť obsah o umení?

NIKA: Vyštudovali sme konzervatórium (hudobno-dramatické umenie). Konkrétne k časopisu  nás podľa mňa dostalo to, že sme išli počas maturitného ročníka, kedy sme na konci roka nemali úplne čo robiť, do Artfora. Tam sme si pozerali časopisy a v spojení s tým, že sa nudíme celé dni, sme si s Reginou povedali: „Založme časopis!“.

REGINA: Tam sme sa ešte rozprávali o tom, že ako sme sa na základnej škole dostali k nejakým informáciám o umení. Prišli sme na to, že nijako. A tak sme sa teda rozhodli vytvoriť časopis, aby sa deti o umení dozvedeli viac.

NIKA: Hej, lebo v Artfore mali síce široký výber takýchto časopisov, ale českých. Nám sa to veľmi páčilo, a tak sme si povedali, že by bolo super mať niečo také aj na Slovensku.

Kedy vzniklo prvé číslo časopisu?

NIKA: Fú, tuším, že 2017.

Čiže už máte dlhú históriu...

NIKA: Máme, ale ono to nikdy nebolo oficiálne. Až teraz to začalo byť.

Píšete, že ste časopis pre všetkých. Predpokladáme, že väčšinou sú vašimi čitateľmi deti. Prichádzajú vám nejaké ohlasy od dospelých ľudí, prípadne od samotných detí? Posielajú vám napríklad prekreslené vaše kresby?

NIKA: Hmm... áno! Teraz nám poslal jeden chlapec vyfarbený obrázok. Bolo to prvýkrát, čo pre nás niekto toto urobil. To bolo krásne, naozaj mi to urobilo deň krajším. Ale inak nie.

REGINA: Prevažne máme zatiaľ reakcie od našich kamarátov, a teda od dospelých ľudí. O to viac sa teda tešíme tým detským.

NIKA: My sme sa totiž teraz dostali aj do dvoch kníhkupectiev. A tam už sú tou klientelou skôr matky s deťmi. Takže sa to pomaly dostáva aj k deťom.

Prečo práve názov Nazdar?

NIKA: Ja si pamätám to, že sme na koniec prvého časopisu dali Umeniu zdar! Chceli sme dať aj názov Zdar, no prišlo nám to veľmi pseudoumelecké, tak sme dali Nazdar.

Pomáha vám tvorba časopisu vyčistiť si hlavu? Je pre vás tvorba únikom z reality?

REGINA: Neviem ako ty Nika, ale ja by som to nenazvala úplne únikom z reality. Práve akoby nám išlo o to, zábavnou formou ľuďom viac sprístupniť informácie o umení, ktoré sa bežne na škole nevyučujú. To bol náš popud. Keďže nie sme graficky zdatné, aj keď sa posúvame, tak sme sa rozhodli kresliť ručne. Bolo nám to v tej chvíli najprirodzenejšie.

NIKA:  Podľa mňa treba poznamenať, že my nie sme ilustrátorky. My pri tom nerelaxujeme. Učíme sa kresliť od prvého čísla a bolo to podľa mňa prvýkrát, čo sme vzali nejaké farbičky do rúk. Takže viac ako relax sú to nervy z toho, že vlastne nevieme, čo máme robiť pri ilustrácii.

O to väčší obdiv vám potom patrí, pretože príprava zaberá určite veľa času a energie. Koľko trvá celý proces od nápadu po vydanie konkrétneho čísla? Kedy je číslo hotové?

REGINA: V podstate nám celá realizácia trvá trochu viac ako len tie tri mesiace, ktoré máme medzi vydaniami. Veľa vecí máme predkreslených alebo kreslíme, keď nám niečo napadne do budúcich čísel. Celkovo tie tri mesiace sú asi taká optimálna doba, kedy to stíhame urobiť.

NIKA: Podľa mňa nám jedna dvojstránka zaberie zhruba 4-5 dní.

Čo musíte ako autorky zvládať? Čo všetko pri tvorbe využívate?

NIKA: Využívame aj grafické programy. Regina kreslí ručne, ja všetko väčšinou spracovávam graficky, aby to bolo čisté. Tlačíme to v profesionálnych tlačiarňach. Predtým sme to aj samé tlačili, rezali a spinkovali.

REGINA: Taktiež pomoc kamarátov, keď potrebujeme vedieť niečo medziodborové alebo technické. Aj učebnice! Tým, že skúmame témy, ktoré študujeme na vysokých školách, čerpáme dosť z nich.

Podľa čoho skladáte jednotlivé čísla?

REGINA: Vždy sa dopredu dohodneme, aké hudobné a divadelné témy chceme v tom čísle mať. Potom po nakreslení sa to snažíme logicky usporiadať do nejakého poradia, aby to  malo hlavu a pätu.

NIKA:  Zároveň sme narazili v istom bode na problém, že sme toho chceli príliš veľa povedať. Všetko nám prišlo dôležité. Uvedomili sme si, že detské myslenie to nie je vôbec schopné vstrebať. Ani my sme neboli. Takže teraz si dávame dosť pozor na to, čo tam dáme.

Momentálne teda prebieha reedícia vašich starých čísel. Čo sa zmenilo od vášho prvého čísla až po to posledné?

REGINA: Veľa. Ako Nika predtým spomínala, v tých prvých číslach sme sa snažili povedať strašne veľa na strašne málo stránkach. Tieto nové čísla sa líšia najviac tým, že sú redukované len na tie informácie, ktoré my vnímame ako najdôležitejšie a aj kresby sú trošku iné. Snažíme sa kresliť lepšie.

NIKA: Áno, máme aj grafika, ktorý nám pomáha a aj dievča, ktoré nám robí korektúry. Keď sme vydávali prvé číslo a mali sme ho v podstate pripravené pre tlač, grafik nám to dal do podoby na tlač a ukázalo sa, že je to dosť škaredé číslo. Zistili sme, že nie je úplne jednoduché zoradiť tie strany tak, aby farebne spolu súviseli. Takže sme vlastne v deň, kedy mal Nazdar vyjsť, všetko prerábali ešte raz. Podľa mňa nás to veľa naučilo, teraz si na to dávame veľký pozor, aby sa už nestalo, že budeme musieť o dva mesiace opäť všetko prekresľovať.

Čiže už skončili nejaké kresby aj v koši?

NIKA: Podľa mňa v tom koši skončilo 90% z našich kresieb. Fakt!... my prekresľujeme dookola tie veci. Ale neberieme to tragicky.

Je nejaký spôsob, ako vás môžeme podporiť? Napríklad vám poslať nejaké farbičky?

NIKA: Môžete. My zháňame, čo sa dá. Teraz si chceme vypísať žiadosť o grant a uvidíme. A my hlavne predávame ten produkt. To už je v podstate spôsob, ako nás môžete podporiť a  čo nám možno raz bude zarábať.

Ak sme dobre zachytili, tak spolupracujete aj  s odevnou dizajnérkou. Akým spôsobom sa táto spolupráca odráža v časopise?

NIKA: Naša idea bola, že budeme ľudí z fachu volať, aby nám pomohli. Táto spolupráca na pravekom čísle bola taká podivná, lebo o pravekej móde sa nedá povedať až tak veľa. Ale som dosť zvedavá, ako to bude pokračovať v ďalších častiach. Rovnako sme sa chceli týmto spôsobom venovať aj filozofii. Ľudia, ktorí filozofiu študovali, by nám o nej porozprávali. Ešte to nemáme úplne podchytené, ako to chceme robiť v ďalších číslach. Ale som rada za tento krok, ktorý sme urobili, že chceme spolupracovať aj s inými ľuďmi, inými umelcami, nie iba v takej našej bubline, do ktorej sme sa uzavreli a nikoho do nej nepúšťali.

Máte nejaké vízie alebo plány do budúcna, čo by ste chceli zrealizovať?

NIKA: Čas ukáže, aj tie čísla ukážu. Keď budeme robiť číslo napríklad o 21. storočí, tak si viem predstaviť, že by sme robili rozhovory s ľuďmi a nejako s nimi spolupracovali.

REGINA: Asi sa sústredíme viac na tie krátkodobé ciele, čiže vydať to ďalšie číslo úspešne a zdarne.

Chceli by ste možno niečo našim aj vašim čitateľom odkázať? Možno ich skúsiť  inšpirovať...

REGINA: Asi by sme rady odkázali, že ak ich zaujal náš nápad, tak nech si určite kúpia časopis a podporia nás. Potešíme sa aj z nejakých farbičiek (teda, ak ich má niekto doma a nepotrebuje ich). A ak si časopis kúpite, tak snáď sa vám bude páčiť.

Pokiaľ by ste radi nahliadli do toho, ako vyzerá časopis pre deti o umení, môžete si ho objednať cez stránku Časopisu Nazdar na Facebooku alebo Instagrame.

Šimon Frolo, Petra Veltyová, 2.bc. KDŠ

Časopis Nazdar

Regina Matejová, Nikola Urdzíková

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com