Deti z Coburgovej ulice spoznávajú svoju identitu prostredníctvom umenia

rozhovorexternýBeáta DanišováRomane čhavore jilestarDominika Badžová
(autor: Dominika Bedejová)

Spevácky súbor Romane čhavore jilesta1 vznikol na jeseň v roku 2018. Založili ho kolegovia z Centra Coburkovo so sídlom v Trnave. My sme sa porozprávali s Beátou Danišovou, ktorá je jednou zo zakladateliek.

Centrum Koburgovo vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a preventívne programy a aktivity zamerané na deti a ich rodičov. Môžete nám priblížiť čo to presne znamená?

Spoločne s kolegami Paulínou Radimákovou a Jánom Kačom sme sa rozhodli začať spolupracovať a vytvárať nové príležitosti pre deti z Coburgovej ulice. Väčšina doterajších aktivít, ktoré boli realizované v danej lokalite boli orientované hlavne na vzdelávanie (najmä detí v predškolskom veku), prípadne na športové aktivity. Keďže mnohé z detí, ktoré sme poznali mali veľmi blízko k hudbe a sám Janko je hudobníkom telom aj dušou rozhodli sme sa, založiť spevácky krúžok. Z počiatku to bol naozaj len akýsi krúžok. Chodili do neho deti z celej ulice. Dalo by sa povedať, že záujem bol naozaj veľký. Už od začiatku sme vnímali dôležitosť disciplíny, režimu, pravidiel. Bez toho by naše fungovanie veľmi rýchle pominulo. Spoločne sme si začali nastavovať pravidlá, ktoré si deti postupom času osvojili. Z počiatku to nebolo najľahšie.

Čo je cieľom súboru?

Cieľom nášho súboru je pozitívne rozvíjať identitu rómskych detí, podporovať a neustále pracovať s deťmi, ktoré pochádzajú z prostredia, kde absentujú podmienky k plnohodnotnému rozvoju. Naša práca nie je len hudba, spev a vystúpenia. Pracujeme s deťmi aj po ich osobnostnej stránke. Záleží nám na ich budúcnosti. Oni sami sú predsa našou budúcnosťou. Je veľmi dôležité, aby deti porozumeli tomu kto sú a čo všetko v živote môžu dokázať, ak sa vyberú tou správou cestou.

Viesť spevácky súbor, kde pôsobia deti z marginalizovaných rómskych komunít musí byť zložité. Ako to je vo vašom súbore?

Deti sa museli naučiť pravidelnosti, ale aj zodpovednosti. Rozhodli sme sa, že nie my budeme tí, ktorí budú pre deti chodiť až k nim domov, ale oni samé musia prichádzať za nami do centra. S odstupom času a troškou trpezlivosti sme prišli do cieľa. Dnes deti pravidelne chodia na skúšky dva krát do týždňa, dochádzka býva zväčša 100 percentná. Niekedy sa stane, že na stretnutie neprídu, ale vždy sa nám vopred ohlásia. Spoločne sme si však nastavovali aj ďalšie pravidlá, ktoré sa týkali správania sa, či zodpovednosti ku vzdelávaniu. Záleží nám na tom, aby deti rozvíjali svoj talent, avšak nezabúdame, že vzdelanie je prvoradé. S postupujúcim časom niektoré z detí z nášho projektu odišli, niektoré sme museli vylúčiť, nakoľko nie všetci dokázali prijať pravidlá, ktoré sme si stanovili.

Koľko detí navštevuje Centrum Coburkovo?

Zažili sme obdobie kedy sme mali v súbore len 16 detí a to nás pôvodne bolo skoro 30. Tieto deti vytvorili akési pevné jadro súboru a k nemu sa neskôr začali opäť pridávať ďalšie deti. Rozdiel bol v tom, že to už neboli deti len z lokality Coburgova, ale boli to deti, ktoré sú síce rómskeho pôvodu, ale pochádzajú z iných časti mesta. Asi po trištvrte roku nášho fungovania sa k nám pridal ďalší skvelý hudobník Jarko Irdza. Jarko Irdza je spoločne s Jankom Kačom na scéne vyše 20 rokov. Za tú dobu majú niečo odohraté, ale aj zažité. Tieto zážitky, skúsenosti, zručnosti dnes predávajú deťom ako ďalšej generácii rómskych hudobníkov.

Spevácky súbor Romane čhavorejilestar vznikol pred dvomi rokmi, čo sa vám podarilo za ten čas zmeniť?

Z partie rómskych detí, ktoré vystupovali v teplákoch na Vianočných trhoch v Bratislave sa vykryštalizovala skupina detí, ktorá už nebola len nejakým krúžkom, ale napredovala k tomu, aby z nich bol reálny súbor. Spoločne sme si vytvorili repertoár, aranžmá, začali sme spolupracovať s miestnymi médiami, organizáciami, podieľali sme sa na verejných akciách, dokonca sme si časom začali organizovať vlastné podujatia. Samozrejme toto všetko by sa neobišlo bez kostýmov, technického zabezpečenia a najmä tvrdej driny. Pracovali sme na hudobnom prejave, na správaní detí, ale aj na zabezpečení financovania nášho súboru. Tohto roku oslávime roky nášho pôsobenia. Máme za sebou naozaj veľký kus práce, ale ešte väčší kus práca nás čaká. Aj keď sme sa v mnohých ohľadoch posunuli, považujem za dôležité na sebe neustále pracovať, rozvíjať potenciál detí, motivovať ich a čo je hlavné,vytvárať dostatok príležitostí a zázemia, ktoré tak veľmi potrebujú.

Pri rozvíjaní identity detí je dôležité, aby ju spoznali, zmierili sa s ňou a až neskôr môžu niekam smerovať. Aký máte na to názor?

Rómovia a Rómky majú výnimočný potenciál, no nie všetci majú v živote toľko možností, aby ho mohli uplatniť. Je dôležité, aby tieto deti mali – motiváciu, príležitosť a dobrých rodičov. Toto je základná skladba a tá nesmie zlyhať. Čo je ale najdôležitejšie je fakt, že ak zlyhajú prvé dva prvky, vieme to zachrániť. Máme predsa veľa Rómov a Rómok, ktoré možno považovať za pozitívne vzory a tým pádom môžu byť pre deti motiváciou. Máme organizácie, nadácie, ktoré sa snažia vytvárať skvelé príležitosti pre tieto deti. Avšak, ako náhle nám zlyhajú rodičia, je to veľmi zlé. Rodič rovná sa základná väzba. Najmä u Rómov. Tento prvok je ťažké nahradiť, dokonca až nemožné. Preto je dôležité a aj my na to pri svojej práci kladieme dôraz, pracovať aj s rodičom. Udržiavať s ním kontakt. Vytvoriť si s ním dôveru, vzťah, pomôcť im keď to potrebujú. Samozrejme primárne sa, ale orientujeme na deti. Ale, uvedomujeme si aj význam prepojenia dieťa – rodič, respektíve rodina.

Čomu sa venujete najviac?

Najviac sa prirodzene venujeme hudbe, spevu a celkovému prejavu. Je pre nás dôležité, aby sme boli reprezentatívni a neustále sa posúvali. Deti si uvedomujú, aké dôležité sú výsledky, ktoré za sebou zanechajú. Od začiatku nášho fungovania sa stalo tradíciou, že každoročne organizujeme letný hudobný tábor. V minulom roku sme tábor realizovali v Smižanoch, tento rok sa tábor uskutočnil v obci Hrabušice.

Kde ste už so súborom vystupovali?

Doposiaľ sme vystupovali v Bratislave (Vianočné trhy, RTVS), v Trnave, v Prešove (Prešovský rómsky festival), v Košiciach (nahrávanie v RTVS), v Hrnčiarovciach nad Parnou (Ústav na výkon trestu odňatia slobody). Spoločne sa nám podarilo zrealizovať štrnásť hudobných vystúpení, z toho desať sme absolvovali v Trnave.

Aké máte plány?

V prvom rade sa nevzdávať svojich cieľov. Ďalej sa rozvíjať, pracovať na sebe, na našom prejave, našich vzájomných vzťahoch. Chceme byť Rómovia, na ktorých môžu byť ostatní hrdí a zároveň byť vzorom pre ďalších mladých ľudí. Určite chceme vytvárať nové aranžmá, prinášať nové skladby, postupom času aj vlastnú tvorbu. Plánujeme zrealizovať rómsky deň, ktorý sme v dôsledku korona vírusu museli organizačne odložiť. Radi by sme urobili vianočný koncert a mnoho ďalšieho v súvislosti s rómskou hudbou. Plány sú rôznorodé. Ale, radšej ich najprv uskutočníme a až potom vám radi porozprávame o výsledkoch. Každopádne budúcnosť bude len taká, akú si ju sami vybojujeme.

Za rozhovor ďakuje Dominika Badžová, 2. bc. KDŠ

                       


1Preklad: Rómske deti zo srdca

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com