I v tichu sa dočkáš burácajúceho umenia

Ako napísať prvú vetu tohto príspevku? Príspevku o radosti, tvorivom duchu, búrlivom tichu, bezbrehom pohybe...? A ako by potom mala vyzerať druhá veta? Dovolím si tvrdiť, že ani majstrovské pero Daniila Charmsa by nedokázalo zhmotniť atmosféru, ktorá každý rok na konci novembra veľmi intenzívne PANuje v Liptovskom Mikuláši. Preto mi odpustite, že tento príspevok nebude žiadnou detailnou recenziou, ale akousi snahou priblížiť Vám ten neopakovateľný pocit „so srdcom na dlani“.

 

Už 23.-krát mohli byť milovníci pantomímy a pohybových divadiel svedkami toho najlepšieho zo slovenskej (ale i zahraničnej) divadelnej scény. Celoslovenská súťažná prehliadka s medzinárodnou účasťou PAN sa tohto roku tešila účasti približne štyroch stoviek mladých nadšencov pantomímy, žonglovania, pohybu, akrobacie a smiechu. Organizátori pripravili aj druhý ročník medzinárodnej súťažnej prehliadky PANart 2016, na ktorej sa prezentovali študenti konzervatórií, stredných a vysokých umeleckých škôl a akadémií zo Slovenska a Čiech v kategóriách sólo, duo a trio pantomíma.

PAN je výnimočný aj tým, že jeden z jeho základných a neodmysliteľných pilierov je aj trojdňová umelecká škola, pričom účastníci si tohto roku mohli vybrať až zo 17 dielní (Fyzické divadlo, Žonglovanie, Nový cirkus, Improvizácia, Komédia - slapstick, Pantomíma a scénické umenie...). Lektori nenechali nikoho ani na okamih vydýchnuť, pretože okrem bohato koncipovaných dielní pripravili organizátori aj šťavnatý program.

Vo štvrtok večer „mikulášska“ verejnosť dychtivo sledovala akrobatické kreácie študentov 3. ročníka katedry nonverbálneho divadla pražskej HAMU, ktorí sa prezentovali inscenáciou Věc. „Medziplanetárna clowneria“ o hĺbke, zložitosti, ale aj čistote ľudskej psychiky, ktorá skúma jedinečnosť prvého kontaktu s neznámymi predmetmi. Každá z postáv zastupuje rôzny typ človeka (od egoistického cez introverta), preto sa aj každý z nich inak postaví k novému problému - odkiaľ prišli tieto neznáme veci? Načo nám sú? Čo máme s nimi robiť? Po veľmi vtipných gagoch inscenácia gradovala až do záverečnej, pre mňa osobne najsilnejšej scény, kedy tvorcovia priamo zapojili diváka do deja.

Zahraničný hosť a zároveň aj lektor dielne, Vahram Zaryan (jeden z posledných učňov Marcela Marceau) považuje festival PAN vďaka obrovskej koncentrácii mladých ľudí za jedinečný. Spolu s kolegyňou Pauline Nadoulek odohrali v piatkový večer malý choreografický zázrak - La Tête en bas, ktorý divákom ukázal mnohorakosť umenia a schopnosť pretransformovať predmety dennej potreby na vyjadrenie tých najtajnejších snov performera.

Sobotňajšou čerešničkou na torte bola inscenácia českého zoskupenia SQUAD-RA SUA -  Monstera Deliciosa. Čo sa stane, ak vezmeme komediantom ich voľnosť a zavrieme ich do pre nás „prijateľnejšieho“ prostredia - javiska? Trpko-vtipná inscenácia rieši otázky postavenia nielen dnešných klaunov a zabávačov, ale aj spoločnosti, ktorá ich doviedla až na kraj síl - charakteristický červený nos je zdegenerovaný, cirkusový kostým je strohý, jednofarebný a aj samotní klauni - stelesnenie radosti a dobroty - sa navzájom podpichujú a provokujú. Vďaka za záverečnú scénu, ktorá na prvý pohľad nedávala zmysel, no dramaturgicky krásne zapadla do celej koncepcie inscenácie. 

Festival tradične vrcholil súťažnou prehliadkou jednotlivcov, dvojíc, trojíc. Porota v zložení Michal Hecht, Anna Kukuczková a Anton Eliáš to mala nesmierne náročné. I tento rok priniesol kvalitné etudy z celého Slovenska. Celkovo 27 etúd riešilo aj napriek mladému veku účinkujúcich seriózne témy (pravda, zväčša humorným spôsobom) - nedostatok empatie, komunikáciu, závisť, lenivosť, ale i obetavosť, lásku a priateľstvo. Rovnako náročné to mala porota v zložení Štefan Ferencz, Mirka Zezulová, Tomáš Kasprzyk, ktorá hodnotila súťažnú kategóriu súborov, kde sme mali možnosť vidieť netradičnú interpretáciu klasického Romea a Júlie, emotívny príbeh Dievčatka so zápalkami, ale i Človeka, ktorý sadil stromy.

Ach, a skoro by som bol zabudol na už tradičnú súťaž v improvizovaní trojčlenných družstiev, ktorú už tradične (a stále bravúrne) komentoval nikto menší, ako majster mím Adrián Ohrádka. Príjemná zábava, ktorá sa tiahla do noci, po ktorej nikto nechcel ísť spať.

Je to balzam pre srdce, pre oči (ale i pre uši, hoci počuť neutíchajúci burácajúci dav detí na festivale ticha?) byť svedkom ohromnej koncentrácie toľkého množstva mladých adeptov mimického divadla. PAN je však aj niečo viac. Je to nielen čoraz rozrastajúcejšia liaheň talentov, ale aj radosť z tvorby a túžba po umení a rozžiarený úsmev, ak sa to všetko podarí...ale aj vtedy, keď nie.

 

P.S.: Budúci rok sa pokúsime prekonať Guinessov rekord v počte mímov na jednom javisku. Vraj potrebujeme 300 ľudí. Pcha! A že pantomíma na Slovensku absentuje. Sledujte nové vydanie Guinessovej knižky - bude tam totiž o jeden prekonaný rekord viac.

 

Jakub Molnár

2. ročník bakalárskeho štúdia KDŠ

Foto: Archív autora

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com