Koronátor II.

koronátoronline výučbadivadloonlineSoňa ŠimkováZdenka Pašuthová
(zdroj fotografie: www.snd.sk)

Koronátor pedagogický

prof. PhDr. Soňa Šimková, CSc., KDŠ

Karanténu prežívam podľa obvyklého harmonogramu. Nič som na štruktúre dňa nemenila, až na dĺžku a smer vychádzok, tie som prispôsobila situácii. Samozrejme, veľmi mi chýba sociálny kontakt, trocha to kompenzujú online hodiny s vami, študentkami, ktoré sú pre mňa skutočne veľkou radosťou. A veľmi mi pomohli tipy na online inscenácie, ktoré odporúčal kolega docent Mišovic, týmto mu ďakujem. Karolko, spríjemnili ste mi čas.

Odporúčam to, čo sa odporúča (psychológovia, psychiatri): zachovávať navyknutý denný režim, pokiaľ sa dá, a najmä nezabúdať na rozptýlenie, fyzické aktivity, príjemné zážitky, optimistické virtuálne kontakty, a podľa možnosti čo najmenej negatívnych hlasov z okolia (žiaľ, prostredníctvom Facebooku sa na nás valí veľký kanál, to treba vedieť odblokovať).

Za odpovede ďakuje Klára Madunická, 1. mgr. KDŠ

 

doc. Zdenka Pašuthová, ArtD. KDŠ

Ako prežívate čas korony?

Ako každý človek – ťažko. Prišlo to (aspoň pre mňa) takpovediac zo dňa na deň a priznávam, okrem branných cvičení pre prípad jadrového či chemického útoku a Nežnej revolúcie v roku 1989 neboli v mojom živote žiadne „veľké udalosti“ či „turbulentné zmeny“. Azda preto si viac ako predtým uvedomujem krehkosť a vzácnosť ľudského bytia. Vôbec sa nemáme zle a napriek tomu je to ťažké.

Uvedomujem si vlastnú nedostatočnosť, keď mám byť ráno mama, potom učiteľka (mám doma prváčku a dvoch tínedžerov a minimálne tá prváčka vyžaduje sústredený čas a plnohodnotnú prítomnosť sprevádzajúceho človeka), následne kuchárka a upratovačka, popoludní „animátorka“ voľnočasových aktivít, popri tom plniť pracovné povinnosti a súčasne sa preto aj dovzdelať v online nástrojoch, nehovoriac o tom, že home-office sa vlastne týka celej rodiny.

Keď hrozil zákaz vychádzania, priznávam, chvíľu som uvažovala, či si kvôli slobode pohybu nemám kúpiť psa...

Život si však postupne našiel svoj rytmus a večer zaspávam s dobrým pocitom, že každý deň je to o niečo lepšie a ľahšie.

Akú máte skúsenosť s online výučbou? Dalo sa zvyknúť?

S online výučbou som mala skúsenosť už dávnejšie, a to vďaka projektu s „magickým“ názvom VUDU (Virtuálna univerzita divadelného umenia), ktorý v roku 2007 na našej katedre iniciovala prof. PhDr. Soňa Šimková, CSc. Tento projekt spájal štyri online kurzy na rôzne témy (pre technicky zvedavých a zdatných, išlo o prostredie A-Tutor). Pre mňa to bol úžasný spôsob, ako sa aj počas materskej plnohodnotne včleniť do pedagogického procesu a šetriť čas kombináciou prezenčnej a dištančnej formy výučby. Elektronické vzdelávanie, žiaľ, nemalo dlhú životnosť a väčšina pedagógov sa vrátila k tradičnej prezenčnej forme. Toľko k minulosti.

Súčasnosť? Závisí od konkrétneho predmetu a študentov – napokon ako aj prezenčná forma. S každou skupinou som si našla špecifický spôsob práce i komunikácie. Jeden zo seminárov sme začínali formou hlasových správ na Messengeri (študenti to vtipne pomenovali ako „Rádio VŠMU“, kde bol hosťom aj doc. Karol Mišovic, PhD.). V súčasnosti už využívam najmä MS Office (Teams – na diskusie; Forms – na testovanie a Sharepoint na zdieľanie „karanténnej knižnice“, kam študentom dávam materiály). Online výučba ma baví a som rada, že sa rozbehla. Verím, že bude dobrým doplnkom štúdia aj v „nekaranténnych“ časoch. Druhou otázkou je schopnosť reálne posúdiť výkony študentov v tomto prostredí. V jednej zo skupín využívam krátke testy. Nechávam ich dlhšie otvorené, pretože ide len o preverenie čítania odporúčanej literatúry, pochopenie kontextu – taká „sebakontrola“. Daná skupina si rýchlo našla systém: stabilní „predskokani“ urobia test cca za 10 minút s niekoľkými chybami. Ostatným to trvá už iba 30-56 sekúnd a majú 100% úspešnosť. A – aj to ma baví. Je to proces a učenie (aj pre mňa), výzva ako nastaviť systém, aby bol naozaj funkčný a aby sa študenti chceli učiť.

Rady a nápady ako prežiť koronu, aby sme sa neprestali učiť, resp. aby sme nezačali prokrastinovať ? (alebo prestali) :-)

Nápad č. 1: Pomôžte pedagógom, ak to potrebujú. Veľmi si vážim, ak mi študenti poskytnú spätnú väzbu (nielen formou splnených zadaní). Niekoľkí z nich mi pomohli riešiť okamihy „nejasností“ (ospravedlňujem sa za nočný timing), keď som nevedela, či napríklad komentáre a hodnotenie nájdu tam, kde si myslím, že by malo byť. Chcela by som, aby sme sa spolu učili byť technicky zdatní (v tom máte výhodu) a napredovať v dištančnej výučbe. Mohla by tentoraz čiastočne pretrvať a umožniť nám i vám flexibilnejší rozvrh.

Nápad č. 2: Buďte zvedaví a „bdelí“. Azda nikdy sme nemali sprístupnených toľko online zdrojov na štúdium a toľko online inscenácií, ktoré by ste inak nemali možnosť vidieť. Teraz sa nemôžete vyhovoriť, že nemáte čas alebo peniaze na cestovanie.

Nápad č. 3: Nebuďte celý deň online. Využite aj offline režim. Dobíja baterky, najmä ak ho využijete na niečo, na čo by ste inokedy nemali čas.

Nápad č. 4: No a vždy večer napíšte aspoň jednu stranu vašej ročníkovej či záverečnej práce alebo krátku recenziu. Potom sa odmeňte prokrastináciou ľubovoľného druhu...

Za odpovede ďakuje Dominika Badžová, 1. bc. KDŠ

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com