Koronátor študentský

Adela Dukátová, KBT

Ako prežívaš aktuálnu korona-situáciu?

Premenlivo. Momentálne je to už len o zotrvačnosti, ale vyrovnávalo sa mi s ňou ťažko. Najprv som si naivne myslela, že budem mať aspoň viac času na veci, ku ktorým by som sa inak nedostala, ale potom sa zmobilizovali pedagógovia a čas ostal akurát na písanie prác, telefonáty a natáčanie videí. Už to bolo dosť nepríjemné a potom sa k tomu ešte pridá neistota z vývoja situácie, ostanú len štyri steny a provokujúce jarné slnečné dni za oknom, a vy si môžete akurát tak zanadávať do rúška.

Pozitívne ale vnímam množstvo času s najbližšou rodinou, toho sa mi bežne ani zďaleka toľko nenaskytá.

Aká je tvoja osobná skúsenosť s provizórnou online výučbou? Skôr ju hodnotíš pozitívne alebo naopak negatívne?

Negatívne. Ak to aj vášmu niekoľkonásobne staršiemu pedagógovi ide s technikou lepšie ako vám, asi niečo nie je v poriadku. Ale spätne to vnímam celkom pozitívne, keďže som aspoň bola donútená svoje schopnosti, resp. neschopnosti v tejto oblasti posúvať. Karanténa priniesla viacero problémov a úskalí, ktoré bolo treba prekonať a vo väčšine prípadov sa to nakoniec v rámci možností aj podarilo, ale najviac táto forma štúdia uškodila mojej neskúsenej prváckej tvorbe, ktorá akosi spolu so mnou stratila iskru a radosť z hry. Potrebuje, ako každá kreatívna činnosť, tvorivé impulzy a inšpiráciu, aby sa rozvíjala, a tie sa mi v izolácii ťažko hľadali. S plnou hlavou technických problémov a bez osobnej komunikácie dupľom. No a hlavne chýba život, ktorý je teraz akoby v úspornom režime, oproti tomu, čo ponúka mimo karantény, na čo sa tak teším, keď sa vráti. No tiež je to škola, skúsenosť, ktorú sa snažím obrátiť vo svoj prospech, viem že toto je len jedna z mnohých prekážok, ktoré sa pri tvorbe ešte vyskytnú.

Máš nejaké rady či nápady, ako sa nezblázniť a zostať produktívny aj počas tohto náročného pobytu doma?

Myslím, že u každého funguje niečo iné, mne pomáha spísaný zoznam zadaní a úloh, z ktorého postupne vyškrtávam tie splnené, mám vytvorený aj prehľadný kalendár, vďaka ktorému mám v množstve povinností poriadok. Keď si dokážem prácu naplánovať a aj sa úspešne toho plánu držať, tak ma to drží v nejakej zvláštnej spokojnej rovnováhe.

A na záver... objavila si počas izolácie doteraz nepoznané, či už čitateľské, hudobné alebo divadelné novinky, ktoré by si rada odporučila našim čitateľom?

Nepoznané asi nie, stihla som akurát prečítať pár kníh, ktoré mi už dlhšie ležali na poličke, väčšinou českých autorov. Vďaka novozaloženému Netflix účtu som si dala maratón Oscarových filmov z tohto roka a pozrela som si aj niekoľko záznamov z predstavení, väčšinou z povinnosti, keďže tejto forme veľmi nefandím, ale aspoň ma priviedli do divadiel, kam sa za normálnych okolností tak ľahko nedostanem – ako Münchner Kammerspiele alebo Volksteather Wien – a stálo to za to. Okrem toho som začala počúvať viac vážnej hudby, napríklad Arvo Pärt, Erik Satie alebo Yann Tiersen mi viackrát spríjemnili túto situáciu a kompenzovali nedostatok inšpirácie z okolia.

Za odpovede ďakuje Dominika Horváthová, 2. bc. KDŠ

Alžbeta Kamenská, KBT

Ako prežívaš karanténu?

Týždeň som tak uvažovala, či to je naozaj, sledovala všetky správy, čítala najnovšie štúdie. V čase keď „to“ prišlo, som bola vo veľmi zabehnutom režime práce a tvorby. Potom som si povedala dosť a začala som robiť to, na čo som nemala čas. Pochádzam z malej farmy, takže návrat domov na dlhší čas ma veľmi potešil. Milujem moju rodinu, prírodu a zvieratá a veľa času trávim aj na záhrade. Snažím sa tvoriť aj pre naše Divadlo ŠiBe, čítať knihy, ktoré som si odkladala do poličky na voľný čas a keďže som v poslednom magisterskom ročníku, tak som intenzívne pracovala aj na diplomovej práci a zároveň sa po večeroch učím na štátnice. Uverejňujeme aj naše inscenácie, spolupracujem na online čítaniach pre deti, ale divadlo mi veľmi chýba a rovnako aj sociálna stránka života. Síce sociálne siete praskajú vo švíkoch, ale mňa to až tak neuspokojuje. Teším sa z každého uvoľnenia opatrení. A hlavne myslím pozitívne.

Ako prežiť karanténu?

Asi je dôležité hlavne niečo robiť, nezúfať a byť optimista. Život pokračuje tak či tak, čiže ak človek využije svoj čas na niečo kreatívne a prospešné, určite poteší sám seba a aj svoje okolie. Je čas, kedy treba podávať pomocné ruky, a preto by sme mali mať hlavne otvorené srdcia aj v takýchto časoch.

Čo hovoríš na online vyučovanie?

Mňa sa online vyučovanie nedotklo. Kedže som v poslednom ročníku tesne pred štátnicami, mali sme premiérovať inscenáciu a tá bola, žiaľ, zrušená. Veľmi som sa tešila na premiéru, lebo proces tvorby bol zaujímavý a obohacujúci. S mojou školiteľkou práce komunikujem prostredníctvom e-mailov. Myšlienka mať online štátnice je pre mňa trochu zvláštna, keďže som veľmi kontaktný typ človeka, avšak rešpektujem rozhodnutie a opatrenia.

Za odpovede ďakuje Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ