Krásy z dielne Karola L. Zachara

rozhovorKarol MišovicPetra Veltyová
Foto: Milan Liška
Foto: Milan Liška
Foto: Milan Liška

Dňa 24. 11. sa uskutočnila v Slovenskom národnom divadle vernisáž výstavy pod názvom Televízne pondelky Karola L. Zachara. Vo veľmi príjemnom prostredí sa stretla široká verejnosť aj viaceré osobnosti divadelného sveta. Spoločne sme sa ponorili do čara televíznych inscenácií v réžii tohto výborného režiséra. Na bližšie informácie a osobné dojmy sme sa pýtali kurátora výstavy Karola Mišovica.

Čo je predmetom tejto výstavy? Čo bolo podnetom na jej vytvorenie? Prečo bola výstava zameraná práve na Karola L. Zachara?


Výstava Televízne pondelky Karola L. Zachara v sebe spája dve významné jubileá. V roku 2018 totiž uplynulo presne šesťdesiat rokov od spustenia pravidelného dramatického vysielania Televízneho štúdia Bratislava Československej televízie, a zároveň v januári tohto roku sme si pripomenuli nedožité sté výročie narodenia významného divadelníka Karola L. Zachara. Preto sme sa v Divadelnom ústave rozhodli pripomenúť si oboje – fenomén tzv. bratislavských televíznych pondelkov, ale aj jedinečnú osobnosť našich umeleckých dejín, človeka, ktorý sa pravidelne podieľal aj na televíznej tvorbe. Či už ako herec, režisér či scénický a kostýmový výtvarník.


Kto všetko sa na tejto výstave podieľal? Aká bola vaša spolupráca so spoluorganizátormi?
Výstava by nevznikla bez aktívnej spolupráce s archívom RTVS. Keďže Divadelný ústav disponuje fotografiami výhradne z profesionálneho divadelného diania na Slovensku, tak takmer tri štvrtiny fotografií pochádzajú práve z fondov archívu RTVS. Ako kurátor síce vystupujem ja, ale bezpodmienečne musím spomenúť aj kolegov Lukáša Kopasa a Zuzanu Poliščák Šnircovú. Obaja zabezpečovali najmä komunikáciu medzi inštitúciami a Lukáš mi pomáhal aj pri vytváraní koncepcie výstavy. Keďže pôvodná požiadavka bola vytvoriť výstavu o celej histórii tzv. bratislavských televíznych pondelkov, tak uvažovaním a preberaním z každej strany sme prišli na to, že najlepším riešením bude komponovať výstavu podľa jedného tvorcu. Robiť prierez celou históriou tzv. bratislavských televíznych pondelkov by bola skutočne sizyfovská práca. A tu sa zrodila myšlienka špecializovať výstavu výhradne na dielo Karola L. Zachara, ktorý v televízii nielenže hrával a navrhoval kostýmové a scénické riešenia, ale najmä režíroval. Išlo o pôvodné inscenácie, ale televízia tiež pravidelne „preberala“ aj jeho divadelné diela. A zároveň, ako som už spomínal, rok 2018 by bol jeho jubilejným rokom. Vďaka orientácii na Zacharovu tvorbu (ale na prvých paneloch nájdete aj fotografie z prvých bratislavských televíznych inscenácií, ktoré nesúvisia priamo so Zacharom) sa nám podarilo skombinovať divadelnú s televíznou sférou a poukázať na ich vzájomnú previazanosť. Z kolegov, ktorí sa výrazne zaslúžili o vznik a hlavne vizuál výstavy, nesmiem zabudnúť na autorku grafiky Noru Nosterskú, ktorá veľmi ochotne prijala moju koncepciu a výtvarne ju ešte podporila. Napríklad sa mi veľmi páči jej riešenie pri paneloch, kde sme umiestnili fotografie z inscenácií hier, ktoré Zachar inscenoval v divadle aj televízii. Pani Nosterská ich rozdelila na panel tak, aby pôsobili doslova zrkadlovým efektom (keďže sa nám niekedy podarilo získať fotografie z totožných mizanscén a situácií z oboch médií).

Ktoré dielo, zaradené na výstave, bolo pre vás osobne najzaujímavejšie?
Určite inscenácia Dobrodružstvo pri obžinkoch, s ktorou sa spája jedinečná kuriozita. Pravidelne sa stávalo, že režiséri pre veľký úspech naštudovali v totožnej interpretácii, hereckom obsadení i výtvarnom riešení divadelnú inscenáciu aj v televíznych ateliéroch. Zachar Palárikovu vlasteneckú veselohru inscenoval najskôr iba v televízii, ale pre enormný divácky ohlas sa ju neskôr rozhodol uviesť aj v divadle. Teda nastal opačný postup. Inscenáciu preniesli z televízie do divadla a nie naopak.


A čo vy? Sledovali ste televízne pondelky? Máte medzi nimi nejakého “favorita”?
Z dôvodu svojho veku som mohol sledovať, rovnako ako vy, jedine reprízy bratislavských televíznych pondelkov. Ale tieto inscenácie mám veľmi rád, najmä tie zo 60. rokov s generáciou hercov a režisérov, ktorými sa zaoberám aj vo svojom výskume. Medzi moje obľúbené (je zaujímavé, že ide takmer vždy o čiernobiele inscenácie) určite patria Lorcov Dom Bernardy Alby s celou plejádou skvelých herečiek na čele so Zdenou Gruberovou, Hanou Meličkovou či Vierou Strniskovou, Sartrove Muchy s Evou Polákovou, Štefanom Kvietikom, Vladom Müllerom či Máriou Prechovskou, či Andrého Dobrý úkryt so skvelým Karolom Machatom a opäť Zdenou Gruberovou. A tiež O´Neillov Smútok pristane Elektre so Soňou Valentovou, Leopold Haverlom či Máriou Kráľovičovou, Candoniho Túžba sobotňajšieho večera s Evou Kristinovou, Magdou Vášáryovou, Idou Rapaičovou, Jozefom Kronerom, televízny seriál Príbehy z lepšej spoločnosti alebo práve Zacharov Rozmajrín, Drotár či Geľo Sebechlebský s pestrou galériou našej niekdajšej hereckej elity. Lenže mnohé z týchto inscenácií RTVS (z rôznych, najmä autorskoprávnych dôvodov) nemôže vysielať, a tak sa snažím pravidelne chodiť do archívu RTVS, kde v jednej databáze majú digitalizované takmer všetky rozhlasové i televízne inscenácie a môžete si ich tam jednoducho vypočuť/pozrieť. Je to skvelý učebný materiál, ktorý odporúčam každému, kto sa chce o našej umeleckej histórii dozvedieť viac.

Nastali pri zostavovaní výstavy aj nejaké komplikácie?
Iba na vernisáži moja hlasová indispozícia.

Čo si myslíte, že je najväčšie lákadlo, pre ktoré by ľudia mali vidieť túto výstavu?
Pripomenúť si televízny fenomén, na ktorom vyrastali celé generácie, ako i jedinečnú osobnosť Karola L. Zachara a uvedomiť si pritom, na akej umeleckej výške kedysi bola slovenská televízna tvorba.

za rozhovor ďakuje,

Petra Veltyová, 1. bc, KDŠ

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com