Kto si, keď netvoríš divadlo?

anketaštudentiaktivityAgáta BrozováSimona KollárováFilip Pavúk

Na našej fakulte sa pohybuje množstvo talentovaných ľudí, o tom nie je pochýb. Mnohokrát sa ale za ich láskou k divadlu skrývajú ešte iné vášne. Čomu sa teda okrem divadla venujú študenti našej fakulty? V dnešnej ankete sme sa rozhodli osloviť trojicu študentov a študentiek, ktorí a ktoré sa okrem školy venujú ešte iným zaujímavým činnostiam. Ale poďme po poriadku...

1. Kto si? Čo študuješ? A čomu sa venuješ vo svojom voľnom čase?

2. Ako si sa k tejto činnosti dostal/a? Ako dlho sa jej venuješ?

3. Prečo ťa práve táto aktivita zaujíma/napĺňa?

Agáta Brozová, autorka projektu Agát Broz

Kto som, to je ťažká otázka, to ešte len zisťujem. Študujem divadelnú dramaturgiu a dramatickú tvorbu a veľmi si to užívam (keď práve nevzdychám nad tým, aký mám plný rozvrh). Väčšina mojich voľnočasových aktivít je tvorivá, vrátane písania, ručných prác či šitia a jedna z nich je aj kreslenie jednoduchých ilustrácií k slovným hračkám.

Je to niečo, čomu som nikdy neprikladala veľký význam. Prvé obrázky som kreslila v skicári, keď som mala štrnásť rokov a boli strašné, aspoň čo sa vizuálu týka. Bolo to len čosi, čomu som venovala pár minút a potom rozposlala kamarátom. Časom moja zbierka narastala a s ňou aj kvalita, tak ma začali ľudia v okolí povzbudzovať, nech svoju tvorbu zverejňujem. A stalo sa. Už to bude pomaly päť rokov, odkedy som začala dávať svoje slovné hračky na verejnú facebookovú stránku. Úprimne sa dodnes čudujem, koľko si moja tvorba našla priaznivcov, mala som aj pár virálnych obrázkov, čo mi otvorilo dvere k rôznym spoluprácam. Robila som napríklad hravé ilustrácie k Sládkovičovej Maríne, ktoré sa napokon stali súčasťou jej nového vydania. Svojou zbierkou "povzbudeniek”, jednoduchých povzbudivých obrázkov, ktoré sú často tiež späté so slovnými hračkami, som sa spojila so značkou Fusakle, ktorá už niekoľko rokov tlačí moje povzbudenky na vnútornú stranu obalov na ponožkách ako prekvapenie.

Veľmi čerstvo som tiež nadviazala spoluprácu so značkou High-five, ktorá potláča moje dizajny na tričká. Sama som prekvapená, čo vyrástlo z môjho unudeného čarbania.

Slovné hračky pre mňa vždy boli fascinujúce. Odkedy sa pamätám, zaujímal ma jazyk, jeho zákutia, slová a ako rôzne sa dajú poprekrúcať. Vždy som videla prepojenia v zdanlivo nesúvisiacich odvetviach a bavilo ma hrať sa s viacznačnosťou slov. Po toľkých rokoch môžem povedať, že mi slovné hračky nabiehajú v hlave automaticky, keď počujem alebo čítam niečo, čo sa dá vysvetliť viacerými spôsobmi.

Neviem teda, či môžem povedať, že som si túto aktivitu vybrala a či to náhodou nebolo tak, že si ona vybrala mňa. Bez ohľadu na to si myslím, že sa navzájom obohacujeme. Ja mám ventil, ktorým môžem vypustiť všetky šialenosti z hlavy a na druhej strane sa vždy nájde niekto, kto ich ocení.

Veľmi ma baví, keď vidím, že niekoho moje kreslené vtipy úprimne rozosmiali alebo moje povzbudenky potešili, považujem to za dôkaz, že každý druh umenia si nájde svoje publikum.

Filip Pavuk, chlapec so šikovnými rukami

Som devätnásťročný chalan s menom Filip, ktorý momentálne študuje v prvom Bc. ročníku VŠMU v odbore herectvo.

Vo svojom voľnom čase sa okrem činností spojených s divadlom venujem ručným prácam. Nie, nerobím si srandu. 

Je to už raz tak. 

Okrem dôchodcovských klasík, akými sú napríklad pletenie a vyšívanie, milujem experimentovať, prerábať, prešívať, rozdeľovať a zase spájať kusy oblečenia.

Na začiatku tejto mojej činnosti stála moja mamka, ktorá už oháčkovala celú  nielen našu rodinu, a teda mala dostatočné zásoby vlny. Keď som bol mladší, zasvätila ma do tohto remesla a vrátil som sa k nemu na začiatku pandémie. Túto zimu som sa ošálil svojim prvým šálom, za ktorý sa vôbec nemusím hanbiť. Považujem to za obrazovský úspech.

Neskôr som u babky objavil obrovskú zásobu perloviek (sú to špeciálne nite určené na vyšívanie) a tie mi motajú hlavu dodnes :). 

Mal som už aj jednu zákazku a dopadla veľmi dobre... možno sa tomu raz začnem venovať naplno a budem predávať svoje výtvory za euríčka (zatiaľ pracujem za mojito).

Mám sen, že raz budem mať dostatok energie upliesť stovky šálov a rozdám ich bezdomovcom. Táto predstava ma napĺňa.

Simona Kollárová, kynologička

Kto som? Túto otázku si často kladiem aj ja. Ale asi by som začala pri jednoduchej žene, ktorá k šťastnému životu nepotrebuje veľa vecí. Aktuálne tiež navštevujem 1. ročník magisterského štúdia v odbore herectvo.

Čomu sa venujem vo voľnom čase? Tých vecí je naozaj veľa. Patrím medzi osoby, ktoré sa nikdy nenudia. Dokonca by som povedala, že vo svojom voľnom čase nestíham všetko to, čo by som stíhať chcela.

Asi najdominantnejšou aktivitou je práve výcvik psov. Začala som už v jedenástich rokoch, keď som našla svojho prvého psa na ulici. Na dvore som si ho trénovala a naučila som ho množstvo trikov. Na základe toho som sa rozhodla študovať kynológiu na strednej škole.

Prečo je to pre mňa naplňujúce? Nikomu na svete som nerozumela tak, ako mojim psom. Platí to aj opačne. Niekedy sa zamýšľam, či ako ľudia nerozprávame priveľa. Možno by sme si viac porozumeli, keby sme na vyjadrovanie nepoužívali toľko zbytočných slov.

Za účasť v našej novej rubrike ďakujú Petra Veltyová (2. bc KDŠ), Tamara Vajdíková (3.bc KDŠ) a Šimon Frolo (2. bc KDŠ)

iniciátor
  01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com