Myslím si, že film by už nemal ďalej pokračovať

rozhovorfilmLoli paradičkaKamila MitrášováDominika Badžová
plagát k filmu Loli paradička
Kamila Mitrášová
Kamila Mitrášová
Kamila Mitrášová

Tvorcovia filmu Loli paradička prinášajú pozitívny obraz toho, že farba pleti nie je až taká dôležitá. Film je o rozličných formách prijímania inakosti cez humor a lásku dvoch mladých ľudí. Kamila Mitrášová stvárňuje vo filme postavu mladej hrdej Rómky Veronky, ktorá sa zaľúbi do Neróma Milana (Michal Iľkanin) a ich vzťah sa stretáva s nepochopením jeho matky. Tvorcovia sa inšpirovali skutočným príbehom a hlavná myšlienka filmu: „Milujem Rómku ale pred mamou ju musím skrývať,“ vystihuje reálne a bežné situácie či vzťahy. My sme sa stretli s hlavnou predstaviteľkou filmu a položili sme jej zopár otázok.

Pochádzate z obce Bystré, ako si spomínate na detstvo?

Je to malá dedinka pri Vranove nad Topľou. Mám piatich súrodencov. Moja sestra pracuje ako sociálna pracovníčka v Senici a ostatní súrodenci, rovnako aj moja mama, pracujú vo fabrike v Prešove. Ja som mala pekné detstvo, oproti domu sme mali škôlku, ktorú sme síce oficiálne nenavštevovali, ale ako deti sme sa tam cez víkendy stále chodili hrať. 

Prečo ste sa rozhodli ísť študovať na konzervatórium?

Od malička som navštevovala dramatické krúžky a zúčastňovala sa rôznych recitačných súťaží. Stotožnila som sa s tým, nič iné by som nevedela robiť. Stále som len tancovala a spievala, takže to bolo prirodzené rozhodnutie. Nemala som žiaden iný cieľ, konzervatórium pre mňa bolo plynulé pokračovanie. 

Vaši súrodenci sa tiež venujú hudbe alebo herectvu? 

Otec hrá na gitare aj na saxofóne. Môj brat a mama tiež hrajú na gitare. Hudbe áno, ale herectvu nie. 

Filmári si vás našli v obci, kde cez obecný rozhlas vyhlásili, že hľadajú herečku. Ako si spomínate na ten deň?

Na ten deň si veľmi dobre spomínam. Nešla som na konkurz, keď vyhlásili, že hľadajú rómsku herečku. Moja mama im zavolala a povedala, že by som si rada zahrala vo filme. Ja som o tom ani nevedela. Prišli ku mne autom, zatrúbili a ja som vyšla na balkón, pozerám a dvaja Nerómovia hľadajú Kamilu Mitrášovú. Potom mi mama povedala, že to sú asi tí režiséri. Šla som s nimi do miestnej krčmy a tam sme si čítali scenár. Pamätám si to veľmi živo. (smeje sa)

Pripúšťali ste si vtedy, že by to mohol byť takýto úspech? 

Nie, ja som tam naozaj šla iba zo srandy. Chcela som si to vyskúšať. Nerobila som si žiadne nádeje. Netušila som, či bude mať film nejaké ohlasy a už vôbec nie také veľké, ako má teraz.

Ako si spomínate na natáčanie? 

Natáčanie bolo pre mňa ťažké. Výhoda bola v tom, že ste jednu scénu mohli ísť viackrát, zatiaľ čo v divadle taká možnosť nie je. Sú tam však isté pravidlá, ktorým sa je potrebné podriadiť. Musíte stáť na tej istej značke alebo niektorý z obrazov nadabovať. Napríklad pri scéne na jarmoku bol veľký hluk a musela som si dávať špeciálny pozor na to, ako otváram ústa, aby to sedelo s obrazom.

V jednom rozhovore ste spomínali rozdiel medzi filmovým a divadelným herectvom. Aký druh umenia vám teda je najbližší? 

Určite mi je najbližšie divadelné umenie, teda divadelné herectvo. Študovala som ho roky na konzervatóriu a toto je môj prvý film. 

Stotožňujete sa s hlavnou postavou Veronky? 

Predtým áno, teraz už nie. Keď sme začali s natáčaním, mala som 16 rokov, bola som naivná a každému som verila. Teraz sa na tú postavu pozerám s nadhľadom, tak, že to nie som ja ale tá postava. 

Ako vás  prijali ostatní herci vo filme?

Herci mi veľmi pomáhali k tomu, aby som sa dostala do postavy. Všetci už mali s herectvom dlhoročné skúsenosti. Pán Michal Iľkanin je herec z rusínskeho divadla z Prešova a pán Michal Šoltés je herec Štátneho divadla v Košiciach. Keď som niekedy nechápala poznámky režiséra, tak mi ich vysvetľovali. Pomáhali mi a takisto celá rodina Staviarskych (režisér a scenárista, pozn. autorky). 

Láska vo filme začala krádežou a ako zlodeji boli zobrazené aj rómske deti. To môže byť vnímané ako stereotyp, ako to vnímate vy?

Určite to je stereotyp. Poviem vám pravdu, mne sa niektoré scény vo filme nepáčili. Neviem, prečo sú tak zobrazené a prečo moja postava ukradla turecké medy. No stereotypy sú tam zobrazené rovnako rómske aj nerómske. Myslím si, že je to na rovnakej úrovni. 

Mali ste miestami pocit, že to prekročilo hranicu? 

Nie, neprekročilo to hranicu. Niektoré veci som nechcela robiť. Oni sa ma ale pýtali, čo zvládnem a čo nie. Či sa potom nebudem cítiť zle, keď niektoré veci budem hrať. Myslím si, že tam nie je nič prekročené, že je to také v pohodičke. 

Neobávate sa toho sa, že s vami bude Loli paradička spájaná navždy? 

Áno, obávam sa toho, že budem navždy hrať len dievčatá z osady. Preto preferujem radšej divadelné herectvo, lebo tam ste herečka, nie iba Rómka. Tam si môžete zahrať aj ježibabu, princeznú, matku a dcéru. Ja sa za svoje rómstvo nehanbím, ale každá rómska herečka vie aj pekne rozprávať, je vyštudovaná, má talent, tak prečo by mala hrať len dievča z osady?

Po internete koluje video s tým, že ste si na ruku nechali vytetovať paradajku. Prečo ste sa na to nechali nahovoriť?

Ja som s tým prišla za režisérom a on ma vzal za slovo. O týždeň na to mi volá, vraj ma čakajú v tetovacom štúdiu, a že sa idem tetovať. Má to oči a ústa, ktoré sa smejú a aj tento film je pre mňa takým potešením. Táto paradajka sa so mnou teda aj stotožňuje. 

S filmom ste strávili skoro tri roky, ako by ste zhodnotili toto obdobie?

Ja som to vôbec nevnímala ako niečo veľké, niečo, čo by mohlo preraziť. Točili sme tridsať dní a niekedy som sa nestíhala pripravovať do školy. Chodila som na každú skúšku, musela som sa s tou postavou stotožniť, aby mi to diváci uverili. Dalo mi to veľa do života a spoznala som mnoho zaujímavých a skvelých ľudí. Som veľmi rada, že som práve ja dostala možnosť zahrať si vo filme Loli paradička.

Záver filmu zostal otvorený, môžeme sa tešiť na ďalšie pokračovanie? 

Myslím si, že film by už nemal ďalej pokračovať. Úprimne povedané, aj v živote je to tak, nie všetko sa končí šťastne. Neviem, či by som sa na druhú časť dala nahovoriť. Už asi nie. 

V akých filmoch, by ste si radi zahrali? 

Ja by som si rada zahrala v nejakých hollywoodskych filmoch. (smiech) Chcela by som hrať v psychologickej dráme alebo tragédii, ale nemám určené, čo presne. 

Za rozhovor ďakuje,

Dominika Badžová, 1. bc KDŠ

iniciátor
September - 2022
  01 02 03 04
05 06 07 08 09 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com