Nie je divadlo ako divadlo

anketadivadlo v spoločnostiPetra VeltyováŠimon FroloTamara Vajdíková
(foto ilustračná)

Čo pre vás znamená divadlo? Presne túto otázku sa môžete spýtať aj samých seba. Určite vám napadne množstvo rôznorodých a rozsiahlych odpovedí. Čo by ale na túto otázku odpovedali tí, ktorí do divadla nechodia až tak často? Alebo tí, ktorí v divadle trávia väčšinu svojho času? Ako ľudia sme totiž veľmi pestrí, každý máme vlastné postoje, názory, pohľady na vec a inak to nie je ani v tomto prípade. Preto sme sa rozhodli osloviť niekoľko ľudí, z čo najrôznejšieho spektra, aby sa o svoj názor s vami podelili. Súhlasíte s niektorým z nich? Alebo je váš názor úplne iný?

Nelka Stančoková, 8 rokov

„Rada chodievam do divadla. Videla som predstavenie pre deti Smutný Jonatán a to sa mi veľmi páčilo. Páčilo sa mi, že to bolo celkom vtipné. Zapájali aj deti ‒ napríklad, že majú ísť spievať pesničky alebo tancovať. Videla som aj Kuba, tam sa mi páčilo, že na konci dávali koláče a bolo to aj veľmi vtipné. Asi by som nechcela pracovať v divadle. Ale mám ho rada. Nemám rada bábkové divadlo, to sa mi moc nepáči. A ešte keď hrá jeden človek (pozn. monodráma), tak sa nemá s kým rozprávať a to sa dosť nudím.”

Michaela Veselovská, študentka gymnázia

„Som človek, ktorý návštevy v divadle dokáže spočítať na prstoch dvoch rúk. Avšak vždy som divadlo vnímala ako odraz spoločnosti. Ako zrkadlo nastavené našim hodnotám a presvedčeniam. Pravidelne sa meniacim a pritom nemenným. Staré hry či nové hry, všetky sú určené nato, aby v divákoch vzbudili emóciu. Je jedno či rozhorčenie, vášeň, dojatie alebo smiech. Ak človek odíde z predstavenia zamyslený či plný emócií, oplatilo sa mu prísť. A aj napriek tomu, že sa divadlu nerozumiem, som si vedomá dôležitosti jeho existencie. Veď bez divadla a umenia by sme boli len chladnými bytosťami bez potreby citu.”

Leuša Jobbáyová, členka literárno-dramatického odboru

„Divadlo pre mňa znamená úplný únik z reality, kde sa nesústredím na seba, ale na všetko, čo predstavujú herci, rekvizity a scény predo mnou. Odmala to má na mňa emocionálny, výchovný aj edukačný vplyv. Je to jedna z vecí, ktorá mi počas korony chýba najviac a neviem sa dočkať̌, kedy sa znova dostanem do hľadiska a budem prežívať̌ všetky predstavenia naživo.”

Anna Mária Zimová, členka literárno-dramatického odboru

„Už od prvého kontaktu s divadlom, ktorý sa postupne z divadelného krúžku dostal až na (pred koronou) pravidelné návštevy SND a iných profesionálnych divadiel, som vedela, že emóciu, ktorú v ňom nachádzam, neviem nájsť nikde inde. Samozrejme, veľkú rolu zohráva aj atmosféra, ktorú divadlo nadobúda vďaka priestorom, hercom, efektom a v neposlednom rade ochote ľudí skupinovo niečomu venovať plnú pozornosť. Ak by som sa ale vrátila k myšlienke emócie, ktorú vo mne divadlo vyvoláva, tak musím podotknúť, že emócia zážitku počas predstavenia je v skutočnosti len jednou časťou. Reflexia na tému predstavenia, morálny odkaz či edukačný zmysel. To všetko a ešte viac zahŕňa emóciu, ktorú nazývam divadlom.”

Zuzana Vajdíková, babka Tamary Vajdíkovej

Čo pre mňa divadlo znamená?

Prvé kontakty :

- stretnutie s vnútorným svetom inej bytosti /detské predstavenia/

- vcítenie sa do pocitov autora /recitácie básní/

Neskôr :

- iný pohľad do histórie

- skryté odkazy 

Súčasnosť :

- pôžitok z novodobých stvárnení chronicky známych hier

- nadšenie z výkonov hercov

Celkovo :

- je to moja potreba, možno až existenčná, aby som sa mohla cítiť ako mysliaca a cítiaca bytosť úplná”

Nora Ibsenová, speváčka a divadelná kritička

„Divadlo je akt, miesto, metafora, pocit. Fascinujúce médium. V divadle som bola po prvýkrát, keď som mala trinásť. Bol to jeden z tých pocitov, ktoré vo vás doznievajú ešte niekoľko dní a vytvoria podhubie pre celoživotný záujem. Divadlo pre mňa tvorí prostriedok k sebapoznaniu a tiež porozumeniu kauzality fungovania sveta. Tak isto je akousi formou emocionálno-psychickej očisty, čírim potešením, istou potrebou prežitku, intelektuálnym stimulom. Dalo by sa napísať mnoho fráz, čo vo svojej šírke divadlo ako pojem znamená a koľko pozitívnych účinkov má pre našu spoločnosť, ale od toho sú tu myslím kompetentnejšie osoby ako ja. Poviem teda iba to, že ja osobne ho k svojmu životu potrebujem a teší ma, že to tak je.”

Tajna Peršić, herečka

„Po toľkých rokoch, počas ktorých som sa mu venovala ochotnícky či profesionálne, jednoducho musím povedať, že divadlo je súčasťou môjho života, nemám na výber. Pritiahla ma dávno jeho krása, aj ako diváčku, aj ako herečku, a nech sa stane čokoľvek ‒ fakt je, že som v ňom strávila veľa času.

Sú aj iné formy, okrem divadla, v ktorých sa herec môže realizovať. Aj tie sú pre mňa príťažlivé, ale iba v divadle sa vytvára taký špeciálny, živý priestor na komunikáciu medzi tými, ktorí umenie tvoria (ak sa im to podarí) a tými, pre ktorých ho tvoria.

Keď sa tak zamyslím, iba v divadle sa  dá hrať vždy akoby od začiatku, po prvýkrát, v jednotlivej chvíli iba raz a divák  má iba raz príležitosť tú chvíľu „chytiť” naživo.

Je pekné, že je to tak.”

Gabriel Žifčák, stand-up komik

„Divadlo je láska. A je to tá pravá na celý život. Zaľúbil som sa ešte na základnej škole, popri ktorej som navštevoval aj LDO na ZUŠ v Tatranskej Lomnici. Keďže ma to už vtedy ťahalo k humoru, imitoval som najmä Andera z Košíc. Vlastne ani neviem, prečo som išiel študovať kritiku, keďže ma to vždy viac bavilo na javisku. Tak som sa teda po škole na javiská vrátil ako komik a kritiku som nechal spolužiakom, ktorým to išlo oveľa lepšie. Týmto pozdravujem Karola. Ozajstné divadlo sa mi tak stalo letnou láskou. Práve v lete sa snažím navštíviť čo najviac festivalov a dobehnúť, čo som lajdácky počas roka zmeškal. S láskou chodím na FEDIM v Tisovci a Scénickú Žatvu v Martine, kde už pár rokov spolupracujem na tvorbe festivalových novín. V roku 2020 si ma k srdcu privinul festival Kremnické gagy, ktorý som ako moderátor aj otváral a to je asi najväčšia pocta, ktorú môže komik na Slovensku dostať. Divadlo je pre mňa kopa dobrých ľudí, kopa kamarátov, ktorí so srdcom na dlani idú s kožou na trh. Nemožno mi ich neľúbiť.”

Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu

„Priznám sa, že ste ma zaskočili. Nikdy som sa nezamýšľala nad touto otázkou. Divadlo je súčasťou môjho života od detstva, keď som začala chodiť do ochotníckeho divadla a odvtedy som z divadla neodišla ani na chvíľu. Po čase som vyštudovala dramaturgiu, po škole som chvíľu putovala po slovenských divadlách, potom prišiel do cesty Divadelný ústav, vlastná tvorba, preklady, VŠMU a všetky tieto aktivity spolu vytvárajú môj vlastný divadelný svet, ktorý je veľmi, skutočne veľmi dynamický a bohatý. Divadlo vnímam z každej jeho strany. Vedomá som si jeho sily, ale aj slabín. Vďaka divadelným príbehom môžem na chvíľu uniknúť z každodennosti, alebo naopak, úplne sa do nej ponoriť. Zdá sa, že divadlo je pre mňa lícom aj rubom života.”

Čo viac dodať? Divadlo je pre každého z nás niečím iným. Nezabúdajme teda, že divadlo zohráva veľkú rolu v našej kultúre. A ktovie, možno si spomeniete na nejakého svojho priateľa, kolegu, niekoho z rodiny a rozhodnete sa ho pozvať do divadla.

Za odpovede ďakujú Šimon Frolo, Petra Veltyová, 2. bc. KDŠ a Tamara Vajdíková, 3. bc. KDŠ

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com