Nie je im to jedno

#NiejenamtojednoanketapolitikaTomáš Baňacký
protest (foto M. Erd/TASR)

Situácia na Slovensku je v dnešných dňoch veľmi vypätá. Pred mesiacom boli zavraždení dvaja mladí nevinní ľudia. To spôsobilo, že sa na povrch dostávajú ďalšie špinavosti. Spoločnosť je polarizovaná. Vznikajú rôzne zoskupenia a organizácie, ktoré chcú, aby sa v našej krajine žilo lepšie, bez strachu o životy blízkych či naše vlastné. Aj študenti VŠMU vyjadrili svoj postoj na zhromaždeniach a tiež reagovali vlastnými iniciatívami a umeleckými projektmi. Ako naši študenti situáciu vnímajú a ako prežívajú spoločenské dianie?

  

*

Som veľmi smutná z toho, čo sa na Slovensku deje. Takto ďaleko sme museli zájsť?! Teraz to bola smrť Jána a Martiny, kto to bude ďalej a o koľkých nevieme? Ako 19-ročnému tínedžerovi sa mi nepáči postoj, aký ľudia z „vyššej moci“ zastávajú a neviem ani vysloviť to, aké cítim sklamanie a odpor. Nedôverujem im, vidím tie klamárske tváre v telke, novinách a na sociálnych sieťach. Počujem to, čo rozprávajú a ako klamú. Toto sú ľudia? Takto sa máme správať aj my?!? Nie, ďakujem...

Už odmalička som mala blízko k politike a sledovala som dianie v spoločnosti. Prvotne vďaka mojej starkej, keď sledovala rôzne relácie a ja som jej to naschvál vypínala. No postupom času, ako som dospievala, čítala a vzdelávala sa, zisťujem, ako to všetko naozaj je a môžem si z toho vytvoriť svoj vlastný názor. Avšak po všetkých týchto udalostiach nachádzam na túto situáciu len jedno slovo. STRAŠNÉ! Myslím, že vystihuje toto dianie. Som zhrozená, ako sa poniektorí ľudia dokážu správať!

Ale som tiež plná odhodlania a viery v ľudské hodnoty, verím, že v každom z nás sa skrýva zmysel pre spravodlivosť a pravdu. Verím, že sila ľudí sa prejaví a dosiahneme spolu to, aby naše Slovensko bolo pre nás krajinou pre spokojný život. Lebo všade dobre, doma najlepšie, ako sa hovorí. Verím, že to zvládneme!

Sandra Lasoková, 1. bc, DF, KH

*

Množstvo vecí mi príde maximálne neprípustných v tomto storočí a v tejto spoločnosti. Hranica, ktorá znamenala spokojné, nekonfliktné nažívanie bez pohnútok strávenia piatkových večerov na námestiach, je taká vzdialená, že už jednoducho niet cesty späť. Čosi je zhnité v štáte slovenskom. To, čo vražda dvoch mladých ľudí odhalila, je odkrytím nánosov bahna a odpadov z PODVODných hlbín dosiaľ zahalených nedostatkom svetla. Ja však už len dúfam, že nepríde nič, čo túto špinu vráti naspäť do mora.

Zmenil sa môj postoj k vete: mohlo by byť aj horšie. Nemohlo. Stala sa smrť. Dvojnásobná. Ukrutná. Neprijateľná. Zbytočná. Taktiež to zmenilo môj pohľad na slobodu. Už skoro mesiac je nám pred očami premietaný nejaký zlý treťotriedny film o tom, ako v krajine, na ktorú by to nikdy nikto nepovedal, úplne bezcitne, bez pohnutia brvy, ktosi zhasne sviece dvom životom a my máme sledovať, ako sa to DÁ bez toho, aby sme sa do konca filmu dozvedeli, kto je vrah... Lenže na toto som si lístok nekúpila.

Martina Nadzamová, 2. mgr, HTF, KTT

*

Za posledný mesiac sa toho udialo naozaj veľa. Napriek dlhoročným a stále pretrvávajúcim kauzám sa v našom štáte dlho nič nemenilo. Politici zostali nastrčenými bábkami, ktoré bránia záujmy nie nás, bežných občanov Slovenska, ale záujmy zopár vyvolených podnikateľov, takzvaných oligarchov, ktorí sa postupne dostávali pomocou pofidérnych verejných súťaží k tým najviac výnosným štátnym zákazkám. Je tu však šanca na zmenu. Ako všetci vieme, pred mesiacom sa stala úkladná vražda dvoch mladých nevinných ľudí. Táto tragédia vzbudila nádej, že sa na Slovensku niečo zmení. História sa opakuje. Tak ako koncom búrlivých deväťdesiatych rokov, aj teraz sa naštartovala zmena. Zmena, ktorá sa našťastie deje v zrýchlenom tempe. Máme šancu na úplnú výmenu. Zatiaľ sme svedkami nehanebného správania súčasných politikov, ktorí sa snažia obrátiť pozornosť na rôzne konšpirácie a snažia sa ochrániť svoje pozície výmenou. My sa však ako študenti nevzdáme. Nestačí. Pôjdeme do ulíc znova.

Krištof Tobiáš, 3. bc, DF, KH

*

Z momentálnej situácie v spoločnosti som veľmi znepokojený a smutný. Na druhej strane som aj rád, že to začína vyzerať tak, že by mohlo svitať na lepšie zajtrajšky. Ale mrzí ma na tom to, že náš boj za lepšiu budúcnosť vyburcovala až smrť dvoch nevinných ľudí.

To, čo sa v našej krajine dialo a deje (a dúfam, že diať nebude), sme mali pred očami všetci už veľmi dlho. Udalosti posledných pár týždňov ma určite poznamenali, ale nie natoľko, aby u mňa nastali nejaké výrazné zmeny, pretože tie svinstvá, čo sa dejú, sú verejne známe. Čo je možno inak je to, že som sa začal viac angažovať.

Andrej Dlabáč, 1. bc, FTF, AKT

*

Som znechutená, to je asi prvé, čo mi napadne, keď sa nad touto otázkou zamyslím. Je neuveriteľné, že mesiac potom, čo verejnosť zistila, že zabili novinára, sa stále nevie takmer nič. Som znechutená, že väčšina politikov sa nám smeje do tváre, že v sebe nemajú štipku empatie či úcty. Zaujíma ich len to, či si udržia moc a či ich kauzy, ktoré sú už, samozrejme, verejne známe, ostanú bez potrestania. Som znechutená, že som bezmocná. Stojím síce každý piatok na námestí, vyjadrujem sa k týmto veciam často a nahlas, no napriek tomu len čakám, čo sa stane. Som znechutená, lebo nechcem žiť v krajine, kde je niečo také na dennom poriadku, kde sa všetko iba zametie pod koberec a kde sú tí zlí velebení zaslepeným davom, ktorý je raz do roka obdarovaný symbolickým kvietkom. Ale niečo ma predsa len teší! To, že sa aspoň v takejto vyhrotenej situácii dokážeme spojiť a bojovať za spoločnú vec. Pevne verím, že tentokrát naša snaha nevyjde na zmar a veci sa pohnú. Možno nie hneď, ale raz!

V mojom zmýšľaní sa do istej miery určite niečo zmenilo. Určite som v sebe doteraz nemala potrebu riešiť politiku takto intenzívne, „scrollovať” rôzne stránky, aby som mala aktuálne novinky hneď, ako to je možné. Tiež túto zmenu cítim aj u ľudí v mojom okolí, rozprávame sa o politike, o pochodoch, na ktorých sa aktívne zúčastňujeme. Tento fakt beriem veľmi pozitívne, nakoľko vidím, že predsa len niečo dokáže zdanlivo odlišných ľudí spojiť, pretože majú rovnaký cieľ.

Michaela Hriňová, 1. bc, DF, KRD

*

Keď som sa to dozvedel, tak to mnou, samozrejme, mnou otriaslo. Avšak prežíval som to s väčšou chladnosťou. V zásade preto, lebo som na to mierne zvyknutý. Považujem sa za človeka, ktorý berie „vec verejnú“ vážne. Ani raz som nevynechal voľby. Politické dianie je plné špinavostí a arogantnej zlosti. Prvýkrát som to pocítil pri kauze Hedvigy Malinovej. Rovnako aj vo svetovej politike. Rusi v Gruzínsku, ISIS a naposledy Turecká operácia Olive branch, pri ktorej každý deň zomierajú civilisti už od 24. januára 2018.

V mojom zmýšľaní sa nič zásadné nezmenilo. Možno len to, že viac skúmam možnosti, ako bojovať za pravdu, že musia byť čo najviac premyslené a premodlené. A napokon, aké je dôležité prepájať generácie. Myslím, že je pre nás výzvou neurobiť len to, čo naši rodičia počas Nežnej revolúcie. Musíme urobiť viac. Staršia generácia by nemala byť opozíciou, ale obohatením. Len vtedy, keď sa mladícka sila spojí so skúsenosťou starších, urobí veľké kroky k spoločnému dobru.

Jakub Malota, 2. mgr, DF, KBT

*

zozbieral

Tomáš Baňacký

  1. bc, KDŠ

iniciátor
November - 2019
  01 02 03
04 05 06 07 08 09
10
11 12 13 14 16 17
18 19 20
21
22 23 24
25 26 27 28 29 30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com