OST-RA-VAR 2017 - nekončiaci beh v akváriu

anketafestivalOST-RA-VAR 2017
Velký sešit (foto L. Horký)
Smíření (foto R. Polášek)

(redakčne krátené)

Festival Ost-ra-var patrí k už tradičným jesenným destináciám pre divadlachtivých. Aj výpravy z VŠMU sa ho zúčastňujú oddávna, azda už odkedy je Ost-ra-var Ost-ra-varom. Aké divadlo sa varí v Ostrave boli zvedaví aj študenti prvého ročníka Katedry divadelných štúdií a Katedry réžie a dramaturgie, ktorí tento rok tvorili veľkú časť skupiny návštevníkov z Bratislavy.

*

Keďže som v žiadnom z ostravských divadiel doposiaľ nebol, nevedel som čo očakávať, lepšie povedané, išiel som bez akýchkoľvek očakávaní, predsudkov, absolútne neutrálny. Z môjho pohľadu najpozitívnejšie hodnotím inscenácie Komorní scény Aréna. Výber dramatických textov a samotná ich realizácia bola pre mňa spomedzi všetkých prezentovaných divadiel najlepšia, avšak to neznamená, že ostatné divadlá neboli dobré. Inscenácie divákovi predložili mnoho tém, ktoré sa ho priamo či nepriamo dotýkali. Jednou z takých bola aj inscenácia Komorní scény Smíření. Príbehy druhej svetovej vojny nikdy nie sú jednoduché, takmer vždy zasiahnu, nebolo tomu inak ani v tejto inscenácii s odkazom aj pre dnešok. Hra Václava Havla Vyrozumění zase poukázala na krutosť byrokracie, neschopnosť komunikovať a ľudskú nepoučiteľnosť, tieto témy boli podčiarknuté výbornými hereckými výkonmi a scénografiou.

Tomáš Baňacký, 1. bc. KDŠ

*

Musím sa priznať, že tento festival bol mojím prvým stretnutím s českým divadlom. Teda aspoň v takejto dávke. Pár dní v priemyselnom meste, na prvý pohľad sivom a nezaujímavom. Avšak práve množstvo malých divadiel a zaujímavých black-boxových scén robí jadro kultúry na okraji Moravy veľmi farebným.

Napríklad priestor Starej arény – Stařeny, ktorý vás očarí blízkosťou hercov a prechodom emócie na diváka. Malá miestnosť, v ktorej zažiaria farebné žiarovky stromčeka Ivanovovcov oveľa silnejšie než v akejkoľvek veľkej sále. Vzduch je plný slov, emócií, skrytých významov, ktoré sa snažíme sieťou s priveľkými okami zachytávať. Avšak všetko funguje tak, ako má. Groteskné momenty prestrihávané škrípajúcim realizmom, ktorý navodí rovnaký pocit, ako keď píšete vŕzgavou kriedou po tabuli.

Chvíľu ste ďaleko, dívate sa na nepresvedčivé 30-ročné dieťa a o pár sekúnd sedíte na kolenách tragédií a ste ustráchané dieťa vy. Presaturované výkony sú tak ďaleko od realizmu, až sa ho z druhej strany zemegule dotýkajú. A tak ohúrení sedíme a hltáme dym spálených životov ako starý hlučný digestor. Dej či historické odkazy nebudem načrtávať, nech ostane len esencia – esencia fúzatej „chůvy“, jej fúzatého muža drevorubača a muža slov, ktorý nastúpi do vlaku a nedorazí. Vie, že nedorazí.

A stromček svieti, jeho konáre oblievajú svetlá a keď obleje silné žltkasté svetlo nás, tlieskajúc  rukami si hneď takto na začiatku uvedomíme, že to za to stálo.

Veronika Frtúsová, 1. bc KRD

*

Nedá mi nespomenúť inscenáciu, od ktorej som očakávala veľmi málo a zaujala ma najviac z celého festivalu. Boli to Vánoce u Ivanovových v divadle Stará Aréna. Nepoznám predlohu, ale zaujal ma nápad, spracovanie aj predvedenie. Určite by som si toto predstavenie pozrela rada znova. Pre mňa zlatým bodom programu (bolo to, žiaľ, posledné predstavenie, ktoré sa mi podarilo vidieť na festivale) bol Velký sešit v réžii M. Amslera. Príbeh o dvoch chlapcoch – bratoch, ktorých v čase vojny mama posiela bývať k babičke na dedinu, ma donútil zamyslieť sa nad tým, aký dopad mala vojna na ľudí, keďže v tejto inscenácii nie sú zobrazené iba ich osudy, ale aj osudy iných obyvateľov dediny/mestečka. V konečnom dôsledku som si festival užila, divadelne sa vyžila a dúfam, že aj budúci rok sa mi podarí zúčastniť sa OST–RA–VAR-u.

Veronika Nováková, 1. bc KDŠ

*

Vďaka meškaniu vlaku som nemal šancu vidieť inscenáciu Komorní scény Aréna Obraz, ale inscenácie Smíření a Vyrozumění toho istého divadla ma očarili svojou scénografiou, ktorá dokázala vyťažiť z nie práve ideálneho priestoru niečo úžasné. Tiež ma v pozitívnom slova zmysle veľmi prekvapili výkony hercov, nie len konkrétne v týchto dvoch inscenáciách, ale celkovo v ostravských divadlách. Veľmi zaujímavá bolo možnosť vidieť tých istých hercov hrať v rôznych inscenáciách rôznych divadiel. Čo, ako mi bolo neskôr vysvetlené, je spôsobené tým, že Ostrava je ako jedno veľké akvárium – herci sú rybičky v ňom a divadlá sú ako domčeky, medzi ktorými sa tieto rybičky presúvajú. A ako v každom normálnom akváriu, aj v tomto ostravskom sa nové rybičky objavujú len občas. Preto sa rybičky musia medzi domčekmi hýbať, aby ich všetky zabývali.

Ako som pochopil zo zloženia divákov na väčšine inscenácií, festival je určený primárne pre divadelníkov z povolania. Civilistov som si vo väčšom množstve všimol len v Národním divadle moravskoslezskom. V tom som sa potom utvrdil aj na besedách po inscenáciách, ktoré boli

dokopy štyri a vždy na nich prebiehala živá diskusia. Za seba môžem povedať, že som vďačný za to, že som dostal šancu na byť na tohtoročnom Ost-ra-vare.

Jakub Jánsky, 1. bc KRD

*

odpovede zozbierala a editovala Nikoleta Tužinská, 3. bc KRD


iniciátor
  01 02 03
04
05 06
07 08 09 10 11 12 13
14
15
16 17 18 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com