Od 7. až do 11. decembra mali študenti divadelnej fakulty VŠMU možnosť zúčastniť sa divadelného festivalu OST-RA-VAR (tí duchaplnejší a pozornejší z vás, už iste viete, kde sa daný festival konal). Túto možnosť využilo dohromady desať študentov najmä z katedier divadelných štúdii, réžie a dramaturgie. Úlohou niektorých bolo neskôr teoreticky a na kritickej báze prispieť do rozborov jednotlivých inscenácií, ktoré mohli všetci zúčastnení festivalu vidieť. Išlo o zaujímavý stret českej a slovenskej divadelnej kritiky, ako aj tvorby, no vo veľmi príjemnej, ba až priateľskej atmosfére.

Na OST-RA-VARE sa predstavilo spolu 15 inscenácii profesionálnych ostravských divadiel (len pre informáciu, v Ostrave sa nachádzajú štyri profesionálne divadlá, sú to: Divadlo loutek Ostrava, Komorní scéna Aréna, Národní divadlo moravskoslezské a Divadlo Petra Bezruče) a štyri inscenácie Off programu, ktoré boli či už z produkcie stále populárnejšej alternatívnej inštitúcie Cooltour, alebo iných jednotlivcov a súborov. Na slovenského divadelníka mohlo pôsobiť zaujímavým dojmom porovnanie kvality ostravských divadelných produkcií s domácou tvorbou. Z pomedzi všetkých produkcií vynikala svojim najmä hereckým súborom Komorní scéna Aréna. Ich inscenácie, či už Divoká kachna, Top Dogs, alebo Budovatelé říše, boli naozaj kvalitnými umeleckými dielami, v ktorých tvorcovia dbali na plné vyznenie hereckej kreácie súboru (spomeniem napríklad Mareka Cisovského – Cena divadelnej kritiky za najlepší mužský herecký výkon za rok 2015, alebo Štěpána Kozuba – Cena divadelnej kritiky Talent roku 2015).

Okrem hercov, stojí za súčasnými úspechmi Komornej scény Aréna (Cena divadelnej kritiky za rok 2015 v kategórii Divadlo roku) aj dramaturg a dramatik Tomáš Vůjtek (jeho hru Slyšení sme mohli v podaní daného divadla vidieť tento rok na Divadelnej Nitre), ktorý sa snaží o modernú, regionálnu a spoločensky – kritickú dramaturgiu divadla. Popri danom divadle rozporuplne zaujala aj interpretácia divadelnej hry Kráľ Ubu od Alfreda Jarryho v réžii Jana Fryča. Dnes pokladáme Jarryho za zakladateľa absurdného divadla a Kráľ Ubu je toho dôkazom. Mladý český režisér Fryč inscenáciu zasadil do „poslanecké sněmovny“, kde vytvoril smutno-smiešny príbeh o uzurpátorovej moci, ktorého osobná vôľa, ničí celú spoločnosť. Okrem politiky Fryč neobišiel ani kritiku kultúrnych, spoločenských a morálnych hodnôt.

Súčasný šéf činohry Národného divadla Moravskoslezského Peter Gábor je aj jedným z organizátorov festivalu a ako Slovák, dbá na uchovávanie a prehlbovanie kontaktov so slovenskými divadelníkmi. Študenti VŠMU tak mali možnosť zoznámiť sa so študentmi napríklad JAMU, alebo DAMU a diskutovať s nimi, či o divadle, o štúdiu, alebo sa spoločne zabávať. Vytvorené kontakty sú istou výhodou, o  priateľských vzťahoch do budúcnosti nehovoriac. Dvadsiaty ročník festivalu sa tak dá spätne ohodnotiť ako veľmi úspešný a inšpiratívny. Nasleduje rozhovor s Hanou Spurnou, ďalšiou s organizátorov festivalu. Moja spolužiačka Michaela Gallová, zostavovateľka interview sa pýtala ako na históriu Ost-rav-var-u, tak aj na informácie podnetné z hľadiska manažmentu.

Čo bolo hlavným zámerom vzniku divadelného festivalu v Ostrave?

Na tuhle otázku odpovídáme průběžně celých dvacet let. Představit práci ostravských divadel a přimět odbornou divadelní veřejnost k pravidelným návštěvám našich představení. 

Juraj Deák aj Marek Pivovar vás s veľkou vďačnosťou spomínajú v tohtoročnom almanachu v súvislosti so vznikom festivalu. Ako si spomínate na prípravu nultého ročníka? Čo všetko bolo treba zariadiť?

Pánové Deák, Pivovar a Lipus tento festival  vymysleli. Přesně věděli proč ho udělat a pro koho bude určen.  Mým úkolem bylo jak ho udělat.  Vymyslet organizační strukturu, která bude účastníky co nejméně zatěžovat – bude efektivní a jednoduchá. Společně jsme vytipovali – jak se teď moderně říká – cílovou skupinu. A pak už začala „obyčejná“ práce – adresy, kontakty, dopisy se základními informacemi... V době, kdy ještě nebyl k dispozici počítač, internet a e-mail to byla doslova ruční práce. Ne nadarmo jsem se označovala jako  „inkoust“  festivalu. Vzpomínám si, jakou radost jsme měli z první přihlášky. Na tzv. nultý ročník se přihlásilo asi 80 účastníků. Některé z nich  jsme letos dekorovali pamětní medailí za věrnost a výdrž.

Súčasťou OST-RA-VARu sú kritické semináre a celkovo výrazná kritická platforma, čo je pre nás, študentov divadelnej vedy veľmi prínosné. Spomínate si ako vznikol tento nápad?

Semináře byly součástí festivalu od prvopočátku.

Stíhate počas festivalu navštevovať a vnímať jednotlivé inscenácie, alebo sa vaša pozornosť sústredí na niečo iné?

Pracuji jako tajemnice činohry NDM, takže jsem u vzniku našich  představení od prvopočátku až do úplného konce. Na představení do ostatních divadel se snažím chodit pravidelně. V průběhu festivalu na to nemám čas.

Ktorý z ročníkov sa vám za tých 20 rokov festivalu najviac vryl do pamäte a prečo?

První – protože byl nultý, a zřejmě to bude letošní – protože to je můj poslední.

Kedy sa začína plánovať ďalší ročník a čo všetko treba naplánovať? Pracujete na festivale počas celého roka alebo iba v krátkom období príprav pred ním?

Každý ročník se začíná plánovat ve chvíli, kdy je třeba požádat o granty – takže rok a půl před jeho realizací.

Kto a podľa akých kritérií vyberá festivalové inscenácie?

Každé divadlo si určuje inscenace samo. Nepsaným pravidlem je, aby to byly inscenace vzniklé  v poslední sezóně.

Ako po 20-tich rokoch hodnotíte OST-RA-VAR? Podarilo sa mu naplniť svoje poslanie? Bol to dobrý nápad vytvoriť festival v Ostrave?

Myslím si, že nápad to byl dobrý, ale na hodnocení se musíte zeptat někoho jiného.

Z čoho máte najväčšiu radosť po skončení festivalu?

Že vše proběhlo bez větších zádrhelů. Samozřejmě za to děkuji všem kolegům z ostatních divadel, protože bez jejich zainteresovanosti bychom tento festival vůbec nemohli dělat.

Na čo ste sa tešili najviac na tohtoročnom OST-RA-VARe?

Že se potkám  se všemi známými festivalovými známými. A že 21. ročník si užiju už jen jako divák.

Ďakujem za rozhovor aj za vytrvalú 20 ročnú prácu na festivale OST-RA-VAR pani tajomníčke Národního divadla moravskoslezského, Haně Spurné. Na záver už len treba poďakovať za možnosť, byť účastníkom tohto divadelne hutného projektu, ktorý som osobne strávil vo veľmi príjemnej atmosfére. Konfrontácia s ostravskými divákmi a scénou mi pomohla vnímať kvality a nekvality tej bratislavskej a inšpirovala v ďalšej tvorbe.

                                                          

                                                              Pavol Viecha a Michaela Gallová