OTÁZKA JE, ČO HĽADÁŠ

rozhovorTemperamentyDivadlo Jána PalárikaAndrej KalinkaIngrida BaginováEster Horváthová

Režisér Temperamentov Andrej Kalinka sa tentoraz namiesto nedivadelných priestorov predstavil so svojou tvorbou v Divadle Jána Palárika v Trnave. Ako už podtitul inscenácie napovedá (Ako sa očesať vo vetre a nezahodiť srdce) divák má možnosť konfrontovať a objavovať samého seba. Ako veľmi náš temperament ovplyvňuje vnímanie sveta nám tvorcovia ukázali na jednotlivých osobnostiach hercov. Jednou z protagonistiek bola aj Ingrida Baginová, ktorá je absolventkou herectva na VŠMU a ktorá mi zodpovedala niekoľko otázok.

Ako prebiehal skúšobný proces, v ktorom si bola ako jedna zo spolutvorkýň? 

Na začiatok by som chcela povedať, že predtým, ako som začala skúšať s Andrejom Kalinkom, som nevidela žiadny jeho kus. Nevedela som, do čoho idem. Vedela som len, čo sa o ňom rozprávalo medzi hercami a režisérmi, a teda skôr to bolo negatívneho charakteru, najmä čo sa týka samotného procesu a prístupu k performerom. Všetci ma pripravovali na najhoršie. Ale opäť raz musím povedať, neverte rečiam. Tento proces bolo to najsenzitívnejšie, čo som zatiaľ zažila a myslím to v tom najlepšom slova zmysle. Predtým ako sme vôbec začali skúšobný proces, absolvovali sme s Andrejom Kalinkom a Milanom Kozánkom (dramaturg a pohybový režisér) workshop v Malom Berlíne v Trnave. Nebol  to workshop len pre nás, bol verejný, takže sa ho zúčastnili aj ľudia z nedivadelného prostredia. Ukázalo nám to nové vyjadrovacie možnosti seba, nakoľko my ako herci sme už nejak deformovaní divadelnými skúsenosťami a všetko musíme hrať, zatiaľ čo neherci nie sú. Ich vyjadrovacie prostriedky boli preto viac autentické ako tie naše.

Andrej s Milanom si nás tam „okukali“ a potom sa od toho odvíjal aj skúšobný proces. Myslím si však, že takýto workshop by mal absolvovať nielen každý herec, ale každý človek. Andrej dáva ľudom možnosť slobodného prejavu, ktorý je spojený s hudbou a pohybom. Veda, umenie a spiritualita sú jeho hnacím motorom. Človeku dodá sebavedomie a ukáže mu, že to, čo od teba žiada, je v tebe prirodzene zakorenené viac, ako si myslíš. Proces bol oslobodzujúci. Dostali sme scenár, teda skôr libreto, ako to nazýva Andrej. Bol to v podstate opis toho, čo sa deje na „javisku“. Podrobne opísal, v akom priestore sa daná situácia odohráva. Nebol to žiadny typicky scenár, nemali sme určené postavy, príbeh nebol taký jasný, nič nebolo nalinajkované a nemalo to takmer žiadnu chronológiu. Boli tam však objekty, z ktorých sme si mali vybrať jeden, ktorý nás najviac priťahuje a prečo. Veľa sme debatovali o našich životných prioritách, detstve, životných skúsenostiach. Pre mňa to bola terapia. Andrej nehľadá hercov, ale ľudí. Všetko, čo si videla, je naše vnútro, ktorému výslednú formu určili Andrej s Milanom po niekoľkých možnostiach, ktoré sme im ponúkli. Učili sme sa hrať na rôzne nástroje. Všetci. Lebo vôbec nevedeli, kto bude čo robiť, na čom hrať a kedy. Všetko vznikalo, dá sa povedať, veľmi spontánne a intuitívne, s obrovskou dávkou dôvery.

Ako diváčke mi inscenácia ponúkala podnety, z ktorých som si mohla vybrať, akým spôsobom budem hľadať kto som a aká som. Objavila si ty sama v sebe počas tvorivého procesu niečo, čo ťa prekvapilo? Či už ako človeka alebo z pohľadu herečky?

Objavila? Nie som si istá, či je to ten správny výraz. Skôr som len oprášila to, čo vo mne driemalo a ani som o tom netušila. Uvedomila som si tú nekonečnú škálu vyjadrovacích prostriedkov a že slovo je preceňované. Divadelný jazyk nie je v slove a klasické divadlo mi diktuje, čo si mám myslieť, ako mám čo chápať, a keď to tak nechápem, tak som hlúpa a divná. Ale komplementárne umenie, ktoré Andrej tvorí, mi necháva slobodu. Tým samozrejme nechcem povedať, že klasické divadlo je zlé, božechráň, len si myslím, že je nalinajkované. Zistila som, že ma to často vlastne obmedzuje. Objavila som, že vôbec nie je dôležité, aby človek rozumel, ale aby vnímal. 

Čo bolo pre teba či ostatných performerov najväčšou výzvou? 

Najväčšou výzvou pre mňa bolo odhodiť všetky masky, všetko čo ma kto kedy učil, zabudnúť na to, že som herečka. Musela som to byť ja, nie nejaká postava. Je to veľmi intímne, keď zrazu nevychádzaš na javisko ako postava,  ale vychádzaš na javisko ty ako jedinec a vyzliekaš sa donaha. Zrazu sa nemáš za čo schovať, nemáš kostým, líčenie, nemáš nič, len seba samého. To je podľa môjho názoru najväčšia výzva pre každého herca. Nehrať niekoho, ale byť svoj a postaviť sa za svoju integritu. 

Každý z performerov predstavil jeden temperament. Začala si sa viac zamýšľať nad temperamentmi ľudí okolo seba? Kto sú a prečo takí vlastne sú?

Myslím, že veľa ľudí sa zamýšľa nad tým, prečo sú veci také, aké sú. Prečo jeden dokáže zaplaviť láskou celý svet a druhý nie? Ako veriacemu človeku mi tento proces dal odpovede na veľa mojich otázok, ktoré sú pre mňa intímne a rada by som si ich nechala ešte dozrieť. Avšak na veľa otázok  som odpoveď nenašla a som rada, že to tak je a môžu byť pre mňa naďalej tajomstvom. Nie na všetko vieme odpovedať, nie sme dokonalí. Je úžasné, že sme všetci tak rozdielni, že jedna a tá istá vec v každom z nás zobudí niečo iné, ale v tej hlbokej podstate sa všetci spájame. 

Čo podľa teba formuje a mení náš temperament? 

Všetko závisí od otvorenosti a vyspelosti človeka. Všetci vidíme len to, čo sme pripravení vidieť. Sú veci, ktoré nezmeníme, ale otázka je, ako veľmi sme ochotní ich ohýbať. Nie je otázka, čo ti hovorím, otázka je, čo počuješ. Nie je otázka, čo ti ukazujem, otázka je, čo vidíš. Nie je otázka, či rozumieš, otázka je, čo hľadáš.  

Aké tebe blízke spôsoby umeleckého vyjadrenia prináša tvorba komplementárneho umenia, za aké môžeme označiť aj Temperamenty?

Príďte sa pozrieť na Temperamenty a uvidíte, čo mi je blízke.      

Za rozhovor ďakuje Ester Horváthová, 1. mgr KDŠ

iniciátor
August - 2020
  01 02
04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com