„Písanie prináša do môjho života umeleckú slobodu.“

rozhovorOdpovedeRichard AutnerŠimon FroloTamara Vajdíková

My sme kládli otázky a on dával odpovede. Tak to už obvykle v rozhovoroch chodí, však? Tento ale nebol iba o hocijakých odpovediach, bol totiž o Odpovediach. Tak znie názov nového albumu Richarda Autnera: Odpovede. Práve s ním sme sa rozprávali a prezradil nám nielen zaujímavé informácie, ale hlavne  niekoľko krásnych myšlienok hodných zamyslenia.

Album vychádza po náročnom období, v ktorom mnohí z nás hľadali odpovede. Vy ste svoje odpovede už našli. Ako prebiehal proces ich hľadania? Predpokladáme, že išlo o náročný proces. 

Odpovede na mnohé otázky som stále ešte nenašiel. Myslím si, že proces hľadania odpovedí na skutočne dôležité otázky v živote je vždy náročný a častokrát veľmi bolestivý. Ani v mojom prípade to nebolo inak :) A pritom si myslím, že je v moci človeka prísť k týmto odpovediam veľmi jednoducho. Len myšlienkou. Pochopením. Otvorením očí. A to je zrejme to najťažšie. 

Ako vaši fanúšikovia sme zaregistrovali Vašu pauzu od sociálnych sietí. Po vypočutí albumu sme obaja mali pocit, že potrebujeme byť sami so sebou a ponoriť sa do svojho vlastného vnútra. Mali ste takéto pocity aj Vy pred týmto krokom? (Alebo čo vás k nemu viedlo?) 

Rozhodol som sa dať si pauzu od sociálnych sietí, pretože mi v jeden moment pripadli nepravdivé a navyše som tej nepravdivosti uveril a trávil tak na mobile viac času, ako je zdravé. Po pár mesiacoch bez instagramu som si však uvedomil, že sociálne siete sú presne také, aké chcete aby boli. Buď vám slúžia, alebo vy im. A tak som si povedal, že po predčasnom návrate mi budú slúžiť ako sprostredkovateľ medzi mnou a poslucháčmi nášho albumu. 

Sociálne siete sú dôležitou súčasťou našich životov. Ako ste vnímali túto pauzu? Ovplyvnilo to výsledok, ktorý počujeme? Váš pôvodný zámer bol, že pauza bude trvať rok. Vrátili ste sa však skôr, aby ste svojim fanúšikom predstavili svoj album. Ak by ste na ňom nepracovali, trvala by táto pauza ten spomínaný rok? 

Vnímal som túto pauzu ako možnosť pohnúť sa o trochu ďalej. Počas niekoľko mesačnej pauzy bez sociálnych sietí som prečítal oveľa viac kníh ako zvyčajne a napísal niektoré z piesní, ktoré dnes máme na albume. Nemyslím si však, že by som tento rok vydržal, ak by mi ako zámienka na návrat neposlúžil album. Sociálne siete sú totiž plné inšpiratívnych ľudí a občasné sledovanie ich rozvoja (napr. joga alebo movement) mi z času na čas chýba. 

Šimon: Mojou srdcovkou je pieseň Zem , ktorú som poznal už z čias Trochu inak ako nádhernú báseň, ktorá ešte nemala názov. Spieva sa v nej, že človek musí nájsť samého seba. Našli ste v priebehu tvorby, to čo ste hľadali? 

Nie, nenašiel. Som totiž dokonalý prípad človeka, ktorý vie poradiť, keď sa to od neho žiada, ale keď si mám poradiť sám, tak som stratený. Album by mal nabádať poslucháča, hlavne v piesňach Zem, Bludár, Odpovede a Život, aby nachádzal odpovede v odpustení a sebaláske. A to sú presne veci, s ktorými mám sám občas problém. Teda mením odpoveď. Áno, našiel som, čo som hľadal, ale neviem s tým ešte celkom (občas) narábať. Apropos, aj moja srdcovka je Zem. :) 

Tamara: Pieseň Bludár  je od slova do slova pravdivá, čo sa týka „ľúbenia samého seba“. V dnešnej dobe je však sebaláska často spomínaný pojem a často je zneužívaný na povrchné, často až marketingové účely. Ako vnímate sebalásku a sebahodnotu? 

Vnímam ich ako jedny z kľúčových pilierov ľudskej existencie. Ak nemám v úcte a láske samého seba, neviem si predstaviť, ako môžem milovať a mať v úcte iných. 

Pán Jedľovský, ktorého môžeme počuť v piesni Hlavná postava Vám raz povedal, že dobrého herca robí pokora. Z albumu cítiť Vašu pokoru k životu. Nemyslíte si, že vo vašej práci je ľahké pokoru občas stratiť? Čo Vám pomáha ostať nohami pevne na Zemi? 

Áno, myslím si, že je pri mojej práci ľahké občas stratiť pokoru. Obzvlášť ak človek uverí vo všetky nálepky, ktoré mu prostredie ponúka. Krásny/a, talentovaný/a, šikovný/a, herec/čka, spevák/čka. Čo ma drží pri zemi? Predstava, že jedného dňa už nič z toho nebude. Skrátka sa moja existencia jedného dňa skončí. A ten deň môže kedykoľvek prísť. 

Vašou najnovšou postavou je Jánošík v Divadle Aréna. Jánošíkovskú tematiku spomínate aj v piesni ZbojníciJe niečo, čo vás na postave nášho “národného hrdinu” fascinuje alebo naopak odpudzuje? 

Priznám sa, že na Jánošíkovi ma fascinuje iba to, že to bol obyčajný chalan. Národného hrdinu z neho spravili až neskorší básnici. 

Ktorá z Vašich ostatných postáv je Vám z osobného hľadiska najsympatickejšia, v zmysle, že by ste v jej koži dokázali prežiť istý úsek života, či dokonca celý život? 

Myslím si, že je to kováč Martin z rozprávky Vianočné želanie. V jeho koži by ma bavilo prežiť časť života. Ale až od momentu, kedy sa stane kráľom a začne vidieť. Martin je totiž od narodenia slepý. 

“Na horách žil som a v dolinách mi život berú.” Aký je Váš vzťah k horám a prírode? 

Milujem prírodu. Ani neviem, čo viac by som k tomu dodal :) 

 Šimon: Pri prvom počutí piesne  Vôl  som si okamžite spomenul na českú pieseň Kráva  (Barbora Poláková) (Link: https://www.youtube.com/watch?v=W1xrXpzYJDw). 

V oboch piesňach sa spomína mesto Žilina, Valentín bez kvetov, liter vína a kino. Ide o mužskú verziu príbehu, alebo je podobnosť čisto náhodná? 

Áno, túto pieseň som zámerne napísal ako odpoveď na pieseň Kráva od B. Polákovej. 

Z Vašich textov je cítiť istú autorskú vyzretosť. Venujete sa písaniu už dlho? Je pre Vás blízke iba písanie textov a básní, alebo sa venujte aj iným žánrom? Čo Vás viedlo k tomu začať písať a čo Vám takáto tvorba v živote prináša? 

Písaniu básní sa občasne venujem už zopár rokov. Prvú báseň, ak si správne spomínam, som napísal ešte ako tínedžer. Občas napíšem aj nejakú poviedku. Písanie prináša do môjho života umeleckú slobodu. Nikto mi do písania nemudruje a nehovorí, čo mám a ako mám. 

My ako študenti momentálne zažívame najväčšiu srandu v momente, keď naši spolužiaci alebo prednášajúci zabudnú na zapnutú kameru alebo mikrofón. Občas máme pocit, že už ani nevieme, ako škola vyzerala za normálnych dní. Pripomeniete dnešným študentom, ako vyzeralo Vaše štúdium, prípadne spomeniete si na najväčšiu zábavu, ktorú ste na VŠMU zažili? 

Štúdium na VŠMU. To boli pekné časy. Zažili sme veľa pekného. Najviac mi utkveli v pamäti reprízy inscenácie Revízor Talk to me, pri ktorých sme sa vždy dobre bavili. Nespomínam si však na nič, čo by mohlo byť Vášmu čitateľovi vtipné. Všetko to bol totiž situačný humor :D 

Je ešte niečo, čo by ste chceli odkázať našim čitateľom? 

Hlavne nech zostávajú zdraví a dobre naladení. Nech sa im darí vo všetkom, do čoho sa pustia s dobrým úmyslom.

Za Odpovede ďakujú Šimon Frolo, 2. bc. KDŠ a Tamara Vajdíková 3. bc. KDŠ

iniciátor
  01 02
03 04 05 06 07 08 09
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com