PODOBY SLOBODY DIVADELNEJ NITRY

anketafestivalDivadelná Nitra 2019Andrea Boboková
(foto Ctibor Bachratý)

Počas 28. ročníka medzinárodného festivalu Divadelná Nitra, ktorý sa konal v dňoch 27. 9. – 2. 10. 2019, sa viac ako 6000 účastníkov pokúsilo prostredníctvom umenia hľadať odpovede na pálčivé otázky týkajúce sa slobody žitia, tvorenia a bytia vôbec. Medzi nimi aj študenti Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. 

Rovnako, ako po minulé roky, aj tentokrát organizátori festivalu zvolili tému reflektujúcu dôležité spoločensko-politické udalosti, tvoriace významné medzníky vývoja našej spoločnosti. Bezpochyby bola tohtoročná téma volená najmä s ohľadom na blížiace sa 30. výročie štrngajúcich kľúčov na námestiach a s ním spojeného pádu komunizmu na našom území. No v aktuálnych podmienkach našej spoločnosti sa slovo „sloboda“ v ostatnom období akosi pričasto skloňuje a výročie Nežnej revolúcie nie je jediným dôvodom. V značnej miere k tomu prispieva aj fakt, že spoločenské dianie posledných mesiacov/rokov nabáda ľudí k prebudeniu a zamysleniu sa, čo „slobodné žitie“ vo svojej podstate znamená. A to najmä mladých, ktorí život počas komunistického režimu „poznajú“ len z rozprávania rodičov a výdobytky slobody považujú za samozrejmosť. 

Prostredníctvom divadelných predstavení, workshopov, výstav, diskusií, umeleckých reflexií a množstva ďalších aktivít zahrnutých do sprievodného programu podujatia, sa tvorcovia festivalu pokúsili širokej verejnosti ponúknuť množstvo podnetov ku konfrontácii s vlastným vnímaním podôb (ne)slobody v podmienkach našej súčasnej spoločnosti. 

Tri študentky Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave, Viktória Lesayová (1. bc.), Dominika Dudášová (1. bc.) a Ester Horváthová (1. mgr.) nám sprostredkovali ich pohľad na odraz nosnej témy festivalu vo videných divadelných predstaveniach, povedali nám, čo ich najviac zaujalo, ako aj to, čo si o festivale ako takom myslia. 

Tohtoročný festival sa niesol v duchu témy “Podoby slobody”. V čom si vnímala rozmer 

slobody v predstaveniach, ktoré si videla? 

Viktória: Tak ako samotný festival túto tému predstavoval v rôznych odtienkoch, aj ja sama som ich počas programu objavovala, vnímala a postupne dešifrovala. Keď som si po týždni opäť vytiahla letáčik, v ktorom je program DN a prezerám si zoznam inscenácií, pri každej sa mi vybavujú rôzne témy. Sloboda zaľúbiť sa alebo niekoho ľúbiť ba či neľúbiť. Sloboda zvierat a teda vlastne aj osobná sloboda. Do akej miery majú iné tvory, okrem nás ľudí, právo na slobodu. Mať slobodu na vieru/viery (v Boha a či v čokoľvek?). Veľmi zaujímavou a relatívne dosť obsiahnutou z podôb slobody bola téma domova, toho odkiaľ pochádzam, aké mám právo na domov a čo ho tvorí. Či môj domov vychádza z prapôvodnej myšlienky národa, a teda potreby vytvárať spoločenstvá, a čo to definuje. Kde sú hranice (pomyselné, ale aj ozajstné) nášho priestoru. Veľmi sa mi páčilo, že v zopár predstaveniach sa objavila (aspoň pre mňa) podoba absolútnej slobody alebo aspoň snaha o ňu. Akási potreba totálne sa oddeliť od akýchkoľvek konvencií a jednoducho skúmať ako ja, ako človek koncept myšlienku slobody zvládam. A či ju vôbec fyzicky dokážem obsiahnuť. Na DN mám veľmi rada aj sprievodný program, napríklad mladí "herci" zo ZUŠ sa tento rok dosť odvážne predstavili s rôznymi témami týkajúcimi sa slobody (osobná identita, ale aj právo na život). Je fascinujúce vidieť, ako sa mladí ľudia 

kreatívne vysporadúvajú s takými náročnými témami. Mám pocit, že niekedy z nich srší väčšia úprimnosť ako z “dospelákov”. Že by to bola „ozajstnejšia” sloboda? 

Dominika: Už len fakt, že žijeme v relatívne slobodnej krajine, kde môžu umelci slobodne tvoriť a slobodne sa vyjadrovať je jedným z rozmerov, ktorý som vnímala počas celého festivalu. Viem si predstaviť, že niektoré z predstavení, ktoré som videla, by boli za iných podmienok zakázanými alebo opovrhovanými inscenáciami. 

Ester: Téma slobody vo mne zarezonovala vo viacerých inscenáciách, avšak absolútnym víťazom bolo pre mňa predstavenie eu.genus. Malo pre mňa očistný, oslobodzujúci efekt. Hlboký ponor do môjho ja, plynutie s tvorcami inscenácie, ktorí mi ponúkali podmaňujúce obrazy. 

Medzinárodný festival DN nie je len o divadelných predstaveniach, jej súčasťou je aj bohatý sprievodný program. Takmer 60 podujatí nie len o slobode. Ktorá z tém, ktoré boli v rámci festivalu reflektované, v tebe najsilnejšie rezonuje a prečo? 

Viktória: Súčasťou festivalu je už niekoľko rokov projekt Darujem ti tulipán a ja mám to šťastie, že som jeho súčasťou. Jeho zámerom je pracovať so zrakovo postihnutými deťmi, ale aj s tými zdravo vidiacimi a spájať ich svety do jedného spoločného. Vytvára sa tak, podľa mňa, slobodný priestor pre ľudí, o ktorých si myslíme, že ho nemajú. Tento rok sme sa detí pýtali, čo pre ne pojem sloboda znamená. Nesmierne ma nadchli odpovede, že je to skok do bazéna, výlet do prírody a pokoj a relax, že môžu utiecť z domu, mať doma pandu a chameleóna, môcť čarovať a mať všetky superschopnosti, ale aj vzdelávať sa (malé decká písali mini eseje o Márii Terézii a Štefánikovi!). Sranda, aké každodennosti, ale aj nevšednosti spomenuli. Najviac ma však asi zasiahlo, keď úplne nevidiaca Veronka skonštatovala, že ona sa necíti neslobodná a jej nevidiaci kamoš povedal, že veď on ešte aj futbal hrá a vie sa aj bicyklovať. Paráda. 

Dominika: Veľmi sa ma dotkol projekt empathy BLACK BOX, ktorý poukazuje na život nevidiacich. Ak sa rozprávame o slobode a rovnosti, myslím si, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením sú v spoločnosti odsúvaní na vedľajšiu koľaj. 

Ester: Téma identity, ktorá ku mne prehovárala v spojitosti s národným sebaurčením. Preberanie národnej ideológie, filozofie a ich dopad na nás. 

Čo podľa teba robí dobrý divadelný festival, dobrým divadelným festivalom a v čom 

spočíva hlavná kvalita DN? 

Viktória: To je náročná otázka. Vzhľadom na to, že som nikdy nebola súčasťou nejakého festivalového štábu, môžem sa na to pozerať len ako laik. Povedala by som, že to, čo robí divadelný festival dobrým je organizácia a celková atmosféra, ktorú ponúka. Ak sú veci zorganizované tak, ako majú, tým pádom dokáže nielen festivalový tím dobre fungovať, ale najmä návštevník si dokáže užívať atmosféru plnými dúškami. Je dôležité, aby nenastali žiadne komplikácie a festivalový divák sa necítil nejakým spôsobom indisponovaný. Atmosféru dotvára samozrejme sprievodný program. Je pravda, že počas DN Nitra naozaj ožije, no som toho názoru, že posledné roky tomu čosi chýba. Taká uvoľnenosť. DN je festival divadla vskutku profesionálneho, no divák, ktorý nie je zvyknutý na taký druh umenia, môže niekedy predstavenia ťažšie chápať a obávam sa, že aj nepochopiť. Tým pádom sa záujem o divadlo počas DN jemne stráca a z festivalu sa stáva priestor najmä pre veľmi špecifickú a 

úzku skupinu ľudí (od fachu). Možno práve sprievodným programom by sa vedeli organizátori Nitre priblížiť ešte viac a tak by v meste mohla vzniknúť nakoniec naozaj tá Sloboda, ku ktorej sa tohtoročný festival DN 2019 chcel prepracovať. :) Každopádne by som rada povedala, že DN je divadelný festival naozaj medzinárodného rozmeru a prináša do slovenskej umeleckej scény mnoho novoty a progresu. Je skvelé, že máme tak dlhoročne udržiavanú platformu, ktorá veľmi poctivo a na vysokej úrovni formuje, ale aj posúva hranice v umeleckom svete. 

Dominika: Kvalita DN spočíva v tom, že sa neodohráva len v Divadle A. Bagara, ale v širšom centre Nitry. Vďaka tomuto festivalu ožíva mesto. Z pohľadu dobrovoľníčky veľmi pozitívne vnímam kvalitnú organizáciu samotného festivalu. Z pohľadu účastníka, ktorý bol aj dobrovoľníkom, oceňujem práve tú neviditeľnú dobrovoľnícku silu. 

Ester: Kvalitu pre mňa značia, nech je to akokoľvek klišé, inšpiratívne divadelné predstavenia. V prípade DN sa vždy teším na jej medzinárodný charakter. Dobrý divadelný festival je pre mňa o ľuďoch a ich spoločnej radosti z divadla. Diskutovanie s kávou v ruke. 

Odpovede zozbierala Andrea Boboková

iniciátor
December - 2020
  01 02
03
04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15
16
17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com