Poézia + hudba = Poetry Jam

rozhovorpoéziapodujatiePoetry JamTomáš HodermarskýPetra Veltyová

Pokiaľ si myslíte, že obdobie lockdown-u nepraje vzniku nových kultúrnych podujatí, mýlite sa. Túto krízu môže totiž úplne jednoducho prekonať kreatívny nápad. Jeden dostal na jeseň minulého roka aj Tomáš Hodermarský z Košíc, ktorého snom bolo prezentovať nielen kvalitnú poéziu, hudbu, ale aj vlastnú tvorbu. Tieto veci spolu prenikli do unikátneho podujatia s názvom Poetry Jam. Viac o projekte sa dozviete aj z rozhovoru s organizátorom a hlavou projektu Tomášom.

Ako by si definoval Poetry Jam?

Je to komunitné stretnutie viacerých generácií, milovníkov poézie a hudby v každej forme a podobe. Je to typ podujatia, ktoré má tendenciu osloviť tak pubertiaka, ako aj moju babku. Myslím si, že práve to je niečo, čo v Košiciach absentovalo, aj preto sme sa rozhodli niečo také vytvoriť. Zároveň chceme prostredníctvom Poetry Jamu dať priestor lokálnym recitátorom, autorom.

Vaše cieľové publikum je teda dosť široké. Máte ale skupinu, na ktorú sa zameriavate  primárne?

Tým primárnym aspektom je pre nás zásah celej širokej verejnosti. Snažím sa dramaturgicky program vždy vystavať tak, aby si aj mladý človek mohol povedať že: „Ou, takto môže vyzerať tá poézia? To nie sú len nejaké nudné básničky?“ A taktiež, keď si to pozrie starší človek, tak si povie: „Toto bolo skvelé a obohacujúce.“ Keďže podujatie je pod záštitou Knižnice pre mládež mesta Košice, chceme samozrejme osloviť v prvom rade mladých. Zároveň chceme ulahodiť aj starším ľuďom, ktorí boli viac zvyknutí na podujatia podobného typu, aby si v tom našli niečo pre seba z toho starého, dobrého.

Prečo ste sa rozhodli odštartovať tento projekt v čase, keď kultúra funguje spôsobom, akým funguje?

Práve preto - lebo situácia je taká, aká je. Chceli sme do nej priniesť niečo útulné. Pilotný Poetry Jam sme robili už v septembri, keď sa ešte dali usporadúvať podujatia v menších počtoch. Bolo to asi pre 20 ľudí, ktorí sa tam stretli, potom popíjali vínko, rozprávali sa... Zrazu to bol priestor na mini socializáciu. Zároveň je to podujatie, ktoré sa dá veľmi jednoducho preniesť do online priestoru prostredníctvom livestreamu. Takže hneď ako prišiel zákaz hromadných podujatí, prešli sme na streamovanú formu, ktorú nám zabezpečovali profesionáli z Kulturparku. Na to, že to bola neznáma vec, tak si myslím, že sa to tešilo aj početným videniam, čo ma potešilo. Chceli sme do tejto ťažkej doby priniesť trochu svetla prostredníctvom poézie, hudby a poukázať na to, že kultúra stále s nami je. A musí byť.

Akú konkrétnu podobu má takéto podujatie? Je to vec vopred pripravená, alebo sa môže pridať ktokoľvek, kto príde?

Je to tak, že záujemcovia sa, samozrejme, môžu prihlasovať, či už u mňa prostredníctvom mailu, alebo často cez mojich kamarátov. Samozrejme, mám v zálohe aj fixných recitátorov, ktorí tam vedia byť stále. Plus stále vyberám hosťa na záver, ten je akousi čerešničkou na torte. Hostí volíme zväčša spomedzi autorov a autoriek – mladých, začínajúcich alebo naopak skúsených, renomovaných. Taktiež sú to osobnosti z oblasti umeleckého prednesu, pedagógovia či herci. Tých vždy oslovujeme prostredníctvom knižnice, aby nám prišili niečo porozprávať. Dramaturgia v základnom vzorci vyzerá tak, že máme dvoch recitátorov, hosťa a to celé je popretkávané šansónmi. Strieda sa teda hovorené slovo so spievaným slovom, hudbou. Myslím si, že to celkom príjemne funguje. Trvá to asi hodinu a pol, záleží od toho, koľko nám chce hosť povedať. Táto forma sa nám osvedčila ako najlepšia. Dvaja recitátori nám prinesú nejaké témy, dramaturgicky sa to snažím urobiť tak, aby to spolu korešpondovalo a ladilo. Naposledy sme mali Poetry Jam v decembri, vo vianočnej edícií, tak som vyberal vianočnejšie veci. Teraz sme mali trošku pauzu. Ale chystá sa už marcový Poetry Jam a ten bude vítaním a oslavou jari. Ako recitátorky budeme mať dve víly. Chcem aj tú hudobnú časť venovať tematike prebúdzaniu sa života a oslave svetla. Tam potom bude smerovať aj hosť. Čiže to je nejaký dramaturgický vzorec, ktorý sa môže opakovať donekonečna a vždy dokáže priniesť niečo, čo potrebujeme. O tom by to predsa malo byť.

Spomínal si, že pri tomto projekte je výrazná spolupráca s knižnicou. Mňa by teda zaujímalo, kto okrem teba sa podieľa na tvorbe programu?

Dramaturgicky a režijne to zastrešujem ja, s tým, že oslovujem aj tých recitátorov. Knižnica mi pomáha s vybavovaním hostí, keďže sú kultúrna inštitúcia, tak v tom majú inú pozíciu. Teší ma, že knižnica, ktorú som oslovil do toho projektu, bez váhania povedala: „Áno, to robiť chceme,“ napriek tomu, že by nemuseli. To je vec, za ktorú som im veľmi vďačný. Vďačný, že knižnica z pozície „nudnej inštitúcie“ sa snaží priniesť aj trochu kultúry. Pretože tá poézia ku knižnici neodmysliteľne patrí! Bohužiaľ, ľudia a mládež si dnes nepožičiavajú poetické knihy v takom množstve, v akom by mohli. Úzko so mnou spolupracuje moja kamarátka Natálka Malíková, ona má na starosti celú propagáciu a komunikáciu, keďže na podujatí sa vlastne účastnia viaceré inštitúcie. Okrem Knižnice pre mládež spolupracujeme s  K13 (Košické kultúrne centrá), ktoré nám dávajú k dispozícii priestor, techniku, potom je tam telKE, ktorá zabezpečuje video a stream. Teraz do toho vstúpilo aj Creative Industry Košice, ktorým veľmi pekne ďakujem za podporu vo forme štipendia na prípravu jarného Poetry Jamu.

Spomínal si že najbližší Poetry Jam bude v marci. Ako sa naň teda naši čitatelia môžu dostať?

Naša prvotná schéma Poetry bola taká, že ak by to situácia umožňovala, tak by sme ho chceli  priniesť divákom vždy posledný štvrtok v mesiaci. Zatiaľ sme však vytvorili iba akési „občasné” edície, kedže pandemická situácia nebola priaznivá. Takže sme prvý tohtoročný Poetry Jam odložili na marec a verím že to vyjde. Predpokladáme, že sediacich divákov v sále bohužiaľ ešte mať nebudeme. Následne vždy posledný štvrtok v mesiaci si budú môcť čitatelia zapnúť lifestream na facebookovom profile Knižnice pre mládež mesta Košice, alebo stream na Facebooku telKE.

Je nejaká forma, akou vás môžu diváci podporiť? Vieme veľmi dobre, že kultúra je momentálne v takom postavení, keď sa zíde každá podpora.

No, môžete mi poslať peniažky na účet (smiech). Mňa naozaj teší podpora projektu od Creative Industry Košice a to, že mi dali štipendium, aby som mohol projekt tvoriť a pracovať na ňom. Takúto vec od mesta Košice som si veľmi pochvaľoval, okrem toho podporili aj množstvo iných skvelých projektov, čo je v tejto dobe naozaj hodné veľkého ocenenia. A za kultúrnu obec ďakujem, že sa takéto skvelé možnosti pre umelcov vyskytujú. O to viac ma teší, keď sa to deje práve v mojom rodnom meste. Samozrejme, najväčším prínosom a najväčšou podporou bude, ak si nás diváci zapnú. Alebo ak prídu, keď to už bude možné. To je pre nás najväčšou podporou, ktorú nám môžu ľudia dať. Pretože kultúra bez ľudí byť nemôže, tak ako ľudia nemôžu byť bez nej.

Za rozhovor ďakuje Petra Veltyová, 2. bc, KDŠ

iniciátor
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 23 24
25 26 27 28 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com