„Rozprávky sú tiež ozajstná literatúra”

dramátorv skratke s KatkourozhovorZo života dážďoviekBrian BrestovanskýKatarína Krokošová

Brian Brestovanský je študent štvrtého ročníka divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. V minulých sezónach spolupracoval na inscenáciách Žart a Samovražda v b-mol. V aktuálnej divadelnej sezóne 2019/2020 sa dramaturgicky podieľal na inscenácii hry Zo života dážďoviek, ktorej autorom je švédsky dramatik Per Olov Enquist.

Prečo ste si vybrali práve text Zo života dážďoviek?

Výber hry bol tentoraz na režisérovi Patrikovi Samohýlovi, ktorý chcel prostredníctvom tohto textu tlmočiť svoje pocity. Tie súvisia najmä s dnešnými mladými ľuďmi, dvadsiatnikmi, ktorí sa cítia byť vyprahnutí a márni. Ja však ako dramaturg môžem doplniť, že je to najmä o tom, aby každý zostal originálom a prijímal svoj život aj s bolesťami. Môj dramaturgický zástoj spočíval najmä v úprave textu, rozoberaní jednotlivých tém a tiež v živej a plodnej diskusii s hercami.

Mňa osobne tento text zaujal, pretože si myslím, že sa vymyká z aktuálneho repertoára Labu svojimi témami, ale aj spôsobom, akým je napísaný. Páčili sa mi už prvé scénické poznámky, ktoré sú však samostatným literárnym dielom. Niektoré vety nútia čitateľa zamyslieť sa a pripomínajú autorov ako napr. Jean-Luc Lagarce, či Marguerite Durasová. To si však vyžaduje veľmi vnímavých divákov. Myslíš si, že sa takí nájdu?

Myslím, že sa ešte stále dajú nájsť diváci, ktorí hlavne počúvajú a nejdú sa len pozerať na hercov. Pri takýchto „literárnych textoch“ je veľmi dôležité udržať divácku pozornosť. Vždy mi napadne inscenácia Popol a vášeň z SND. Musím povedať, že obdivujem svojich spolužiakov hercov za to, že sa dali presvedčiť na rozsiahle prehovory postáv a tiež za ich snahu udržiavať stálu divácku pozornosť. Ja som sa zase usiloval úpravou textu docieliť presnejšie zakončenia viacerých tém a, samozrejme, som text musel aj zredukovať.

Upútalo ma prvé dejstvo hry. Ide o kvalitné literárne dielo, ktoré je dobre napísané a každé slovo je veľmi dôležité. Aj preto mi hneď napadla línia autorov, ktorých som spomínala v predošlej otázke. V prípade Zo života dážďoviek je to však trochu iné. Repliky sú krátke, no málo dramatické. Dramatickosť text naberá až v druhom dejstve, ale stráca sa literárna kvalita, dokonca sa načrtávajú aj naoko vážnejšie témy. Autor akoby sa tým snažil spomínanú dramatickosť nejako dohnať. Mal si aj ty taký pocit?

Súhlasím, že vážnejšie témy dominujú v druhom dejstve a už nie sú také odľahčené ako v prvom. V podstate ale v celej hre viaceré hlavné témy ako napr. umenie, láska, vyprázdnenosť doslova kolujú a neustále sa navracajú v iných podobách.

Ja si nemyslím, že témy prvého dejstva sú odľahčené. Napríklad tvrdenie, že „rozprávky nie sú ozajstná literatúra“ presne vyjadruje môj pocit zo súčasného slovenského divadla. Akoby sme sa báli za svoje názory, pokiaľ nezodpovedajú aktuálnym trendom a snažili sa stať niekým iným, rovnako ako Andersen dramatikom.

Tým odľahčením som skôr myslel situáciu, v ktorej Andersen rieši svoju vypadnutú protézu... 

Áno, ale aj pocit trápnosti súvisí s istou maskou, ktorú v spoločnosti nosíme.

Nemyslím si, že by v divadle malo fungovať niečo ako trend. Pokiaľ sa necháme strhnúť trendom, zrejme sa to vždy prejaví akousi neslobodou. Preto sa mi páči, že tento text a inscenácia sú iné než tie, čo sa momentálne hrajú v Labe.

Aj slovo trend je pomerne nešťastné. Čo robiť, keď tvorcov skrátka také témy zaujímajú a zároveň nechcú podliehať trendom? Majú vyhľadávať nové témy umelo?

Ak si tvorca zaumieni, že dráma, ktorú chce uviesť, stojí za to, nič mu nebráni, aby sa do toho pustil. Treba vždy dúfať, že sa nájde aspoň hŕstka divákov, ktorí si čo i len malú esenciu jeho výpovede vezmú k sebe.

A čo téma lásky? Dá sa o nej vôbec písať tak, aby to nebolo patetické a neskončilo katastrofou? A zároveň sa to stretlo s pozitívnym ohlasom u kritiky aj divákov?

V Enquistovej hre dostáva priestor veľmi ušľachtilý jazyk umelcov, ktorý sa môže niekomu zdať patetický. Na druhej strane ponúka možnosť veľmi konkrétne a zároveň metaforicky o láske hovoriť spolu s istým prežitkom a osobnou skúsenosťou postáv hry. Sú to predsa len ľudia z 19. storočia. Ich forma je starodávna, ale myšlienky sú aktualizované.

Môj názor je, že pri takej vážnej téme ako je láska treba vychádzať z osobného prežitku, aby sa takpovediac „nevarilo z vody“.

Ale aj snívanie a idealizovanie môže byť niekedy prínosom. Prináša predsa nádej.

Tak to áno! V tom som na strane Andersena.

A čo si myslíš o jeho už spomínanom výroku v hre, že „rozprávky nie sú ozajstná literatúra“?

Úprimne vravím, že rozprávky sú tiež ozajstná literatúra. Musíme vždy mať na pamäti aj ideály, ktoré nás chránia pred všednosťou. Vždy keď sa zamýšľam nad rozprávkami, napadne mi výrok Milana Rúfusa : „Rozprávky nevznikli, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí zobudili.“

Ty sám si aj hercom v rozprávke. Pred naším rozhovorom si odohral reprízu inscenácie Ako sa Lomidrevo stal kráľom. To je rozprávka, ktorá sa v SND hrá už niekoľko sezón. Prečo je podľa teba taká úspešná?

Áno, je to už päť a pol roka, čo hráme... Myslím si, že sa pri tejto rozprávke stretol dobrý autor, výborný režisér so svojím osvedčeným tímom a k tomu excelentní herci. Bol to dobrý ťah vtedajšej dramaturgie a dúfam, že Lomidrevo nezostane bez nasledovníka. 

Na záver by som sa ešte rada opýtala otázku, ktorú sa pýtam všetkých tvorcov, s ktorými robím rozhovor a to: Čo si myslíš o súčasnej divadelnej kritike? Ako zabezpečiť kvalitný dialóg medzi nami – kritikmi a vami – tvorcami?

Malo by to byť vždy o rešpekte a diskusii. Poviem to takto: ja som tvorca umeleckého diela, ty si tvorca istého názoru na to dielo. Si vycibrenejší divák, s ktorým viem ako tvorca viesť umelecký dialóg. Navzájom sa nezhadzujme a vtedy to bude základ dobrej umeleckej spolupráce. Predsa kritici sú tí, ktorí vedia bádať, prekladať, zostavovať a vďaka často mravčej práci vieme my ako tvorcovia nachádzať nové inšpirácie.

Za odpovede ďakuje Katarína Krokošová, 1. mgr. KDŠ

iniciátor
  01 02 03 04 05 06
07 08 09 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com