Slovom: Óda na radosť otáznik

Divadelná Nitra2016Óda na radosť?.Ode to joy

Organizátori festivalu Divadelná Nitra mu priradili k jeho 25. narodeninám názov „Óda na radosť?.“. Názov hymny Európskej únie doplnili interrogatívnou interpunkciou, ktorá provokuje k bohatej škále interpretácií - od zvedavosti a túžby dozvedieť sa, či je vôbec dôvod na radosť, až k cynickej zatrpknutosti, pri ktorej melodická krivka vety klesá nadol. Vytvoril sa tak impulz k otvorenej polemike s odkazom hymny na ideály slobody, mieru, a solidarity; teda princípy, ktoré mali viesť európske národy k rovnosti a bratstvu.

Mrak pochybnosti nad tým, či a do akej miery tieto ideály napĺňame, vytvorili kompozíciou skutočne rôznorodého hlavného i sprievodného programu festivalu. V rámci neho sme boli konfrontovaní s témami odcudzenosti človeka človeku, povrchnosti, alarmujúceho nedostatku ľudskosti, dobrovoľnej pasivity až ignorácii voči okolitému dianiu, potreby vytvárania konfliktu tam, kde má byť prvotným záujmom zmierenie a mnohými ďalšími, ktoré ich umeleckí tvorcovia buď len konštatujú, alebo sa rovno dovolávajú nápravy. Teda vráteniu mravných hodnôt na ich predchádzajúce pozície, odkiaľ boli násilím odvlečené v dôsledku vrstvenia ľudskej skúsenosti a následnej postmodernej relativizácie základných konceptov, ktoré si ľudstvo naprieč svojim historickým vývojom osvojilo.

Na festival zo zahraničia pricestovali zástupcovia Nemecka – Münchner Kammerspiele: Prečo pána R. postihol amok?, Ukrajiny – Dakh Daughters Band: Ruže, Iraku a Švédska – Iraqui Bodies: Piliere krvi, Českej republiky – Komorná scéna Aréna, Ostrava: Vypočutie,  Poľska – Teatr Polski Bydgoszcz: Kantor downtown a Francúzska – Compagnie Du Zieu: Zrazu noc. Iste sa pripojím k názoru väčšiny zúčastnených „spektakulárneho koncertu“ fenomenálnej Dakh Daughters Band tvrdením, že ich vystúpenie sa tento rok stalo najsilnejším argumentom spokojnosti účasti na festivale. Ich predstavenie, ktorému ťažko určovať hranice tým, že ho zadefinujeme ktorýmkoľvek zo slov „koncert“, „divadelná inscenácia“, „show“, „umelecká demonštrácia“, „performance“ či „kabaret“, je dokonalou syntézou vymenovaného. Práve jeho multižánrové zameranie zdôrazňuje cit pre vkus a umenie tvorcov odovzdať divákovi obsahové i formálne maximum bez prekročenia hranice medzi vzrušujúcou dynamikou, udržiavajúcou napätie a prehnaným hlučným neestetickým pózerstvom. Dakh Daughters vytvorili vizuálne, muzikálne, pohybovo, dramaturgicky i režijne neuveriteľne zvládnutú show, ktorá na tohtoročnej Divadelnej Nitre spojila hľadisko v empaticky a jednotne fungujúci celok. Atmosféra slobody, lásky, ambície nevzdať boj za naozajstné hodnoty, prerástla až v unikátne energické spojenie medzi hľadiskom a javiskom.

V zastúpení slovenskej divadelnej tvorby sme mohli vidieť inscenácie – Slovenské komorné divadlo, Martin: Vtedy v Bratislave, Sláva Daubnerová: Solo lamentoso, Divadlo Andreja Bagara v Nitre: Hamlet je mŕtvy – Faust je hladný, Astorka Korzo ´90: Jama deravá, Petra Fornayová: Opernball a Teatro Tatro: Cirkus Charms. Práve tomuto výberu venuje kurátorka slovenskej časti hlavného programu, Dáša Čiripová, vo festivalovom bulletine stať, v ktorej uvádza do vzťahu dôležitosť apelatívnosti a aktuálnosti spoločenskej výpovede s pomermi v našich divadlách. Dospela k názoru, že ekonomicky stabilnejšie (zväčša) štátne divadlá ešte aj v súčasnosti odpovedajú marketingovou nutnosťou predať, čiže podvoliť sa vkusu širokej verejnosti, a preto aj odmietajú funkciu mienkotvorných mravných inštitúcií. Zatiaľ čo divadlá nezávislé, ktoré každým rokom bojujú o svoju existenciu, sa snažia ponúknuť aktuálne úvahy o dobe, v ktorej žijeme, a o nás, ktorí ju tvoríme. Iste, situáciu nekonštatuje natoľko tézovito, čo sa napokon odzrkadlilo aj vo výbere. Ten priniesol výpovede o neistote a vyprázdnenom svete, ktorého sme súčasťou. Priblížil nám aj pohľad na jedinca – ako sa toto „všeobecné zlo“ vzťahuje ku každému z nás, čím nás ovplyvňuje, v akej forme sa od nás odráža.

Ročník venovaný európskym národom a ich vzájomnému spolužitiu priniesol aj nemenej hodnotný sprievodný program  v podobe akcií ako Tulipán pre deti z Iraku (tvorivý workshop pre deti), Keď nie my, kto? Keď nie teraz, kedy? (živé súsošie),  Empathy black box (interaktívna inštalácia). Zameriavali sa najmä na bezproblémovejšiu integráciu znevýhodnených (napr. zrakovo postihnutých) európskych občanov do európskej spoločnosti. Ďalšie projekty - Kníhkupecká, Zóna radostí, Agora Európa: Živá knižnica, Európska stopa v Nitre či Živé sochy Európy nám prostredníctvom umeleckých inštalácii, prednesov, autorských čítaní, hudby, tvorivých dielní, prednášok a diskusií priblížili korene európskych kultúr, ich významné osobnosti a dopady na dnešnú situáciu kultúry a umenia v Európe.

Inšpiratívna a tvorivá atmosféra sa formuje na festivale Divadelná Nitra už tradične, každý rok. Aj vzhľadom na oslavu štvrťstoročia jeho existencie ako istého historického míľnika sa v tomto roku veľmi aktuálne spojila s úvahami organizátorov o minulosti, prítomnosti, a zároveň budúcnosti nielen festivalu samotného, ale i sociálno-politickej a kultúrnej situácie v Európe všeobecne. Ročník plný otázok, na ktoré sme sa spoločne pokúšali nájsť odpovede, je úspešne za nami. Nikto z nás si však netrúfa tvrdiť, že ich aj skutočne našiel. Impulz k zamysleniu sa, prehodnoteniu osobných postojov a výzve konať ale splnil svoje posolstvo.


Veronika Zajacová

 

 

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com