Sme o krok bližšie k tomu, aby bola dráma mladým ľuďom sympatická!

rozhovorprojekt SMARTheatreZuzana UličianskaZuzana SpodniakováKatarína Krokošová
Zuzana Uličianska
Zuzana Spodniaková

Aj vy ste mali počas štúdia na strednej škole pocit, že dráma je v porovnaní s lyrikou a epikou marginalizovaný literárny druh? Ak áno, tak práve preto vznikol nový projekt Slovenského centra AICT s názvom SMARTheatre. V rámci neho si účastníci mohli počas niekoľkých mesiacov pozrieť inscenácie v bezpečnom online priestore, absolvovať diskusie so svojimi lektormi, ale aj so zaujímavými hosťami a napokon pretaviť svoje pocity do ľubovoľného kreatívneho výstupu. Projekt ponúkol päť dielní. Bolo možné vybrať si činoherné, bábkové, operné, muzikálové alebo alternatívne divadlo. O tom prečo projekt vznikol, pre koho je určený a aké sú jeho ciele, sme sa porozprávali s iniciátorkou projektu Zuzanou Uličianskou a koordinátorkou projektu a lektorkou dielne Činohra Zuzanou Spodniakovou.

Prečo vznikol projekt SMARTheatre? 

Zuzana Uličianska: Jednou z motivácií bola výzva Fondu na podporu umenia. Bola to vlastne taká prvá online výzva na projekty, ktoré by sa mohli konať aj počas karantény. S nástupom ochorenia Covid-19 sme sa všetci dostali do zlej situácie a hľadali sme možnosti, ako osloviť najmä najohrozenejšiu generáciu, ktorou je tá tínedžerská. Mladí ľudia majú pozitívny vzťah k virtuálnemu svetu, no ten reálny sa cez počítač preniesť nedá. Takže sme prepojili výzvu Fondu s našou potrebou rozšíriť aktivity aj na tínedžerov a s chuťou podniknúť niečo v online prostredí. Snažili sme sa využiť výhody súčasnej izolácie v prospech niekoho iného. 

Na stránke projektu sa dozvieme, že je zameraný predovšetkým na kultivovanie mladého diváka. Myslíte si, že je dôležité, aby si divadlá diváka vychovávali? A musí byť mladý človek, ktorý chodí do divadla, kultivovaný? 

Zuzana Spodniaková: Každý mladý človek má svoju bázu kultivovanosti a estetického cítenia, ktoré nadobúda a rozvíja prostredníctvom svojich skúseností. Poslaním divadla, rovnako ako každého umenia, je neustále obohacovať ľudí na rôznych úrovniach, či už estetických, emocionálnych alebo vedomostných a zároveň k sebe lákať nových priaznivcov. Čím viac je človek s daným umením v kontakte, tým viac naňho vplýva a on sám doň hlbšie preniká a rozširuje si obzory. Nie je to otázka veku, začať sa dá kedykoľvek. Ale je prirodzené, že keď podchytíme a privedieme mladších ľudí k divadlu, tak sa skôr stane pevnou súčasťou ich záujmov a je pravdepodobné, že záujem oň pretrvá aj do dospelosti.  

Cieľovou skupinou projektu sú stredoškoláci. Prispôsobovali ste výber inscenácií štátnym vzdelávacím programom? 

Zuzana Uličianska: Snažili sme sa zvoliť neformálnu komunikáciu, ktorá v škole skôr absentuje a chceli sme ju doplniť živým videom. Určite sme sa nesnažili napájať náš projekt na štátne vzdelávacie programy, pretože by sa nám to ani nepodarilo a skôr nám išlo o to, čo sa môžu študenti naučiť v neformálnom prostredí. Ako základný prístup sme zvolili diskusiu, ktorá by bola na partnerskej úrovni. Dlho sme rozmýšľali aj o tom, či máme účastníkom tykať alebo vykať. A tak sú skupinky, ktoré si zvolili vykanie, ale aj také, ktoré si tykajú. Myslíme si, že práve neformálny dialóg predstavuje metódu, prostredníctvom ktorej sa môžu študenti viac otvoriť a rozvinúť svoju kreativitu. 

Sama som aj účastníčkou činohernej dielne a neformálny prístup hodnotím veľmi pozitívne. Študenti sú uvoľnení, no prekvapilo ma, že sa do projektu zapojili aj tí, ktorí nemajú s divadlom skúsenosť. Myslím si, že práve pre nich má projekt najväčší význam.  

Zuzana Uličianska: Som veľmi rada, že to hovoríte. Lektor muzikálovej dielne spomínal, že má účastníčky, ktoré v živote nevideli muzikál a prihlásili sa do projektu práve preto. Teším sa, že online prístup otvoril možnosti aj študentom, ktorí by sa inak nemohli prihlásiť, pretože by mali problém s dochádzaním.  

Podľa čoho ste teda inscenácie vyberali? 

Zuzana Uličianska: Pri výbere inscenácií sme sa riadili základnou logikou. V činohernej dielni si ako prvú pozreli Antigonu ako predstaviteľku antickej drámy. Snažili sme sa predstaviť dôležité etapy vývoja divadla, no mysleli sme aj na geografické aspekty — takže účastníci si pozreli aj inscenácie slovenskej klasiky a výber tiež nebol orientovaný len na bratislavské divadlá. Samozrejme,  je to prvý ročník. V konečnom dôsledku bude pozitívom aj negatívna skúsenosť s nejakou témou, ktorá menej zarezonuje. To všetko nás naučí lepšie sa pripraviť na ďalšie stretnutia, lebo ja verím, že projekt bude pokračovať.  

Dôležitejšia je teda chronológia či komparácia svetového a slovenského divadla? 

Zuzana Uličianska: Počas krátkeho obdobia, ktoré máme pre projekt k dispozícii, nestihneme dôsledne naplniť ani jeden z týchto cieľov. Prioritou je ukázať slovenské divadlo — inscenácie v repertoároch slovenských divadiel. V každej dielni majú nastavené iné priority. Napríklad v dielni bábkového divadla si pozreli veľa inscenácií z českého prostredia. Najväčším pozitívom bude, ak vyvoláme u študentov záujem venovať sa divadlu. 

Čo je prioritou online diskusií? 

Zuzana Uličianska: Uvedomujeme si, že nikoho za pár stretnutí nenaučíme parametre antickej drámy. Ale čo by sme mohli dosiahnuť, je uvedomenie si nejakého momentu — emócie, ktorá by mohla byť dnešnej mladej generácii blízka. 

Akí sú podľa vás dnešní študenti? 

Zuzana Spodniaková: Vďaka dostupnosti informačných kanálov majú veľký prehľad nielen o domácom, ale aj svetovom dianí v rôznych oblastiach. Neboja sa vytvárať si vlastné názory a navzájom ich medzi sebou zdieľať. Sú síce vyťažení školskými povinnosťami, no paralelne si dokážu vytvoriť aj veľa priestoru pre svoje aktivity a záujmy, v ktorých sa chcú zdokonaľovať. K dispozícii majú veľa príležitostí a spôsobov, ako na sebe pracovať a ako sa realizovať. Práve túžba po tvorivej sebarealizácii v rôznych umeleckých smeroch je u mladých ľudí veľmi výrazná. Preto sme veľmi radi, že sme ju mohli podporiť aj prostredníctvom nášho projektu. Chceme im otvoriť nielen cestu k divadlu, predstaviť významné inscenácie a potom o nich spoločne aj za účasti tvorcov a interpretov diskutovať, ale im aj umožniť sa k dielam autorsky vyjadriť. Na základe videných predstavení účastníci tvoria svoje výstupy, ktoré sme nazvali kreatívne recenzie. Môžu si vybrať ľubovoľný žáner – vznikli už mnohé klasické písomné recenzie, ale aj básne, piesne, videá či výtvarné práce, ktoré následne zverejňujeme na našej webovej stránke, aby si ich mohli pozrieť aj ich vrstovníci. 

Mnohí študenti ovládajú obsah divadelnej hry, no uniká im špecifickosť diela  v dobe jeho vzniku, ale aj v súčasnosti. Myslíte si, že je možné tento vzdelávací stereotyp zmeniť? 

Zuzana Spodniaková: Určite áno. Práve v tom môže zohrať dôležitú rolu divadlo. Ak je pre študentov preberaná hra a jej špecifiká v dobe vzniku predmetom učebnej látky, pamätajú si ju na úrovni učiva, nemajú k nej osobný vzťah. Pokiaľ, samozrejme, s daným textom nemajú inú skúsenosť. Tú ale môžu nadobudnúť, keď pôjdu do divadla. Vtedy hru totiž uvidia nielen cez optiku autora a režijno-dramaturgickej koncepcie, ale aj z hľadiska vlastnej interpretácie, ktorá im dielo predstaví v nových rozmeroch. Ak ich predstavenie osloví, prirodzene sa začnú zaujímať aj o dobový kontext vzniku hry a budú porovnávať jej význam pre vtedajších, ako aj súčasných divákov. Je preto úlohou a výzvou pre tvorcov, aby tento záujem u mladých ľudí podnietili. Rovnako je úlohou škôl a učiteľov, aby v rámci možností so žiakmi navštevovali divadelné predstavenia čo najčastejšie. Veľmi dobrým príkladom bolo sledovanie spomínanej Antigony z Činohry SND. Všetci účastníci poznali zo školy obsah hry, no až po predstavení a našej diskusii si uvedomili, že Antigona, jej sestra Isména či snúbenec Haimón sú skutočne ľudia blízki ich veku, následkom čoho prežívali ich príbeh úplne inak a zasiahol ich oveľa intenzívnejšie. Začali uvažovať, čo by robili na ich mieste, čo sa premietlo aj do ich výstupov. Pritom objavili nadčasovosť textu, jeho dnešnú modernosť a aktuálnosť, čo vzbudilo ich záujem o antickú drámu ako takú. 

Zaujímajú sa dnešní študenti o divadlo? 

Zuzana Spodniaková: Záujem mladých ľudí je ovplyvnený mnohými faktormi – či už domácim a školským prostredím, alebo napríklad miestom bydliska, pretože nie všade na Slovensku je možnosť vybrať sa vo svojom meste len tak večer do divadla a nie každý má možnosť za ním cestovať. Pre nás však bolo v rozhovoroch s účastníkmi veľkým prekvapením, že tí, ktorí chodia do divadla, ho považujú za veľmi atraktívne, v mnohých prípadoch dokonca viac ako film, práve kvôli jeho autenticite a bezprostrednosti. Páči sa im, že s nimi komunikuje naživo. Na druhej strane tí, ktorí s divadlom doposiaľ nemali veľkú skúsenosť, sa prihlásili do projektu práve preto, že v ňom uvideli možnosť začať mu rozumieť a venovať sa mu. Z toho vyplýva, že mladí ľudia o divadle rozmýšľajú a láka ich. Treba im len umožniť nájsť si k nemu vlastnú cestu, či už doma, v škole alebo medzi priateľmi. Cieľom nášho projektu je práve to, aby mladí ľudia inšpirovali a priviedli k divadlu ďalších mladých ľudí. 

Viac informácií o projekte a aj práce účastníkov nájdete na: 

https://www.smartheatre.sk/ 

Za rozhovor ďakuje Katarína Krokošová, 2. mgr. KDŠ

iniciátor
December - 2021
  01 02 03 04 05
06 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com