Snívam o kočovnom divadle, s ktorým precestujem svet

rozhovorMartin Frankbábkové divadloMiroslava Košťálová
Martin Frank (Európa v korešpondencii, BDNR)

Martin Frank je absolventom bábkoherectva na KBT DF VŠMU a zároveň novým prírastkom súboru Bábkového divadla na Rázcestí v Banskej Bystrici.

Prednedávnom si ukončil bakalárske štúdium na Katedre bábkarskej tvorby. Ako si spomínaš na toto obdobie?

Spomínať budem hlavne na ľudí, ktorých som mal možnosť spoznať. Je neuveriteľné, koľko zaujímavých osobností sa môže stretnúť na jednom poschodí. Forma štúdia nás spojila na celé dni, niekedy aj noci. Dokonale sme poznali jeden druhého, vedeli sme, kto má aký zvyk, chuť, vôňu, raňajky, obed či večeru. Bolo to obdobie vzdelávania sa nielen po vedomostnej, ale aj duševnej stránke.

Prečo si sa rozhodol študovať bábkoherectvo?

Predtým, ako som sa hlásil na školu, som mal možnosť hrať tradičné marionetové divadlo. Kamarát, ktorého som tam spoznal, sa zaujímal o tento divadelný žáner. Pravdepodobne to bol on, kto ma pozitívne ovplyvnil a ukázal mi čaro bábkového divadla. Potom už len stačilo podať prihlášku a pripraviť sa. 

Kvôli akým predmetom si rád vstával do školy?

Ráno je ideálne na rozcvičenie, rozhýbanie tela a rozprúdenie krvi, a preto bol najvhodnejším predmetom javiskový pohyb. Na „telesnú“ som chodil aj preto, pretože som mal úžasnú profesorku. Vtedy som to tak nevnímal, ale s odstupom času je celkom zábavné spomínať na to. Vstával som skôr preto, aby som mohol byť v škole ešte pred vyučovaním. Mal som tak celú triedu len pre seba. Mohol som sa rozcvičiť a pripraviť na daný deň. O siedmej ráno v škole veľa ľudí nenájdete.

V čom sú podľa teba výnimočné bábky?

Je ťažké rozprávať len o bábkach, keď bábkové divadlo ponúka oveľa viac. Bábka je, samozrejme, dôležitou súčasťou bábkového divadla. Nemusíme ju však použiť ako žijúcu postavu (javajka), ale aj ako symbol. Napríklad symbol strachu - nasypeme pár kilogramov piesku a pripravíme desať vedier s vodou. Necháme tridsať minút temperovať hercov  a... môžeme začať. V prípade, že by tam nevystupovala marioneta, hovorili by sme ešte o bábkovom divadle? Podľa môjho skromného názoru áno. Samozrejme, ak by sme dodržali isté pravidlá.

Prečo by podľa teba mali chodiť dospelí ľudia do bábkového divadla?

Nemyslím si, že by ľudia mali chodiť do divadla preto, že je bábkové alebo nie je. Je to vec osobného vkusu. Ja by som šiel preto, aby som našiel iný zorný uhol pri pohľade na svet, na spoločnosť a inšpiráciu.

S akým typom bábok sa ti najlepšie pracuje?

Osobným favoritom sú marionety, ale fascinujú ma aj bábky životnej alebo nadživotnej veľkosti. Koľko to dá práce naučiť sa ich ovládať, hľadať možnosti. Dnes by som však nevsadil do inscenácie tradičnú formu hrania s konkrétnymi typmi bábok - snažil by som sa to obísť a použiť ich inak.

V akom divadle momentálne pôsobíš? A ako si sa tam dostal?

Pracujem v Bábkovom divadle Na rázcestí v Banskej Bystrici. Dostal som sa tam úplnou náhodou. Odporučila ma vedúca Katedry bábkarskej tvorby. Následne mi prišiel mail, ktorý obsahoval pozvánku na konkurz. Bol som príjemne zaskočený, že som napokon uspel, pretože niečo také som vôbec nečakal.

V čom ty ako bábkoherec vidíš výhody, respektíve nevýhody využívania médií v divadle? Mám na mysli video, kameru, 3D animáciu a pod.

Záleží na tom, ako sa multimediálna technika využije. Môže sa stať barlou alebo krídlami. Videl som a aj som bol súčasťou toho, keď technika zlyhala. Je to veľmi nepríjemný pocit. Dobrá technika stojí peniaze, áno, je to niečo „nové“, ale je to skutočne potrebné? Divadlo je o hercovi, herečke.

Divadlo je o neustálom spoznávaní a bádaní vo vlastnom vnútri. Čo zaujímavé si sa prostredníctvom tejto metódy o sebe dozvedel?

Stále bádam. Mám však teóriu, že to, čo urobíš dnes, sa ti vráti o 20 rokov.  Takže, ak budem robiť 42 drepov každý deň pol roka, budem vedieť behať aj o dvadsať rokov. V prípade, že to robiť nebudem a budem mať bolesti, tak to behanie nepôjde. Snažím sa teda stále bádať, pripravovať sa každý deň.

Čo ťa ako diváka dokáže na inscenácii zaujať, prípadne odradiť?

Ťažko odpovedať na túto otázku, všetko záleží od konkrétneho predstavenia. Každého asi prekvapí, ak nerozumie tomu, čo herec alebo herečka rozpráva. Ale nemám problém s akýmkoľvek žánrom. Mám totiž tajnú zbraň. Moja dokonalá vlastnosť, tajná zbraň, ktorú využívam v bezvýchodiskových prípadoch, je spánok. V momente, keď si uvedomím chybu svojho rozhodnutia (návšteva predstavenia), zaspávam elegantným opretím sa o dlaň. Tak nik nespozoruje moju vedomú neprítomnosť.

Máš nejakú obľúbenú repliku z hry, ktorú aplikuješ aj v praxi?

Najčastejšie sa mi vybavujú repliky v hlave počas skúšobného procesu. Každú životnú situáciu je možné aplikovať k danému textu. Viem si skôr zapamätať hlášky z filmu alebo seriálu. Napríklad „ may the force be with you“, alebo hlášky majstra Oogway.

Pamätáš si na nejaký divadelný sen?

Ak ide o sen, ktorý sa tvorí v mojej mysli počas noci, tak bohužiaľ nie. Je možné, že si sny neviem zapamätať, alebo ma obchádzajú. Dokonca som čítal, že ak sa ráno pozriete von z okna, zabudnete na všetky sny, čo sa vám snívali. Ráno ma tie holuby za oknom neuveriteľne štvú. V každom prípade, tento druh snov nie je moja parketa. Snívam radšej vedome. Snívam o kočovnom divadle, s ktorým by som precestoval celý svet, aj dvakrát. Spoznávať nové miesta, mestá, kultúry a hlavne ľudí.

Čo ťa v živote poháňa vpred?

Dôležité je mať cieľ a disciplínu. Cieľ dáva vôľu ráno vstávať, disciplína to zaručí. Hlavne ide o mojich blízkych, ktorých pozorne sledujem a snažím sa naučiť niečo z ich životného majstrovstva. Rád používam frázu: „Som príliš mladý“ - dokáže ma upokojiť a núti ma uvedomiť si, že nie je dôvod ponáhľať sa. Všetko má svoj čas. To, ako budeme investovať našu energiu do budúcnosti, sa nám vráti.

za rozhovor ďakuje,

Miroslava Košťálová, 1. bc KDŠ

iniciátor
December - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com