Vytvoriť z inscenácie „zakusku“

rozhovorrežisérabsolventSilviu DebuNikoleta Tužinská
Silviu Debu

Študovať na našej škole sa mu podarilo aj napriek tomu, že pri nástupe vedel po Slovensky len málo. Napriek tomu sa nedávno stal úspešným absolventom divadelnej réžie a ako svoj záverečný projekt priniesol slovenskú premiéru Belehradskej trilógie. Popritom stihol v Rumunsku, odkiaľ pochádza, odpremiérovať v pozícii herca niekoľko inscenácií. Zrejme aj vďaka jeho súčasnému povolaniu si prácu s ním naši herci veľmi pochvaľujú. Okrem toho priniesol tvorbu, z ktorej cítiť „netuzemský“ prístup, čo v divadle nemôže byť na škodu.

Ako prvá sa ponúka otázka, ktorú si už zrejme počul z viacerých strán: prečo si sa rozhodol študovať práve na VŠMU?

Rozhodol som sa prísť na VŠMU preto, že spojenie so Slovenskom mám už od roku 2009 a chcel som prísť do Bratislavy na viac ako len na návštevu. A vzhľadom na skutočnosť, že som vždy chcel študovať réžiu, myslel som si, že prísť na VŠMU bude pre mňa dobrá príležitosť a možnosť spojiť sa s touto krajinou a mestom. Tiež som chcel zmeniť krajinu a školu a vidieť viac druhov herectva.

Keď sme pri herectve – v Rumunsku sám pracuješ ako herec. Pomáha ti réžia pri tvojej hereckej práci?

Pomáha, veľmi, pretože zažívam divadlo z úplne iného uhla pohľadu, než len toho režisérskeho. Teraz rozumiem veciam, ktorým som nemohol rozumieť pred tým a to mi umožňuje komunikovať lepšie s režisérmi a lepšie rozumieť, čo odo mňa očakávajú.

Vidíš rozdiely medzi slovenským a rumunským herectvom? Ak áno, aké?

Herci sú podľa mňa všade rovnakí. Majú rovnaké problémy, nezávisle na krajine, a zažívajú rovnaké šťastie alebo smútok. Jedine ich temperament môže byť iný od krajiny ku krajine.

Čo je pre teba najdôležitejšou alebo kľúčovou vecou počas procesu výberu hier? Čo ťa presvedčí inscenovať práve daný text?

Ak hovoríme o určitej hre, môžeš si zodpovedať otázky – čo chceš robiť, prečo to chceš robiť a prostredníctvom čoho si myslíš, že to môžeš vyjadriť. Keď si s odpoveďami spokojný, vtedy to znamená, že si vybral tú správnu hru.

A čo bolo dôvodom, prečo si sa rozhodol inscenovať práve Belehradskú trilógiu?

Považoval som ju za dobrú pre začínajúceho režiséra, pretože si vyžaduje realistický štýl herectva, je zaujímavá, ale nie príliš zložitá na inscenovanie, má dramatické aj komické situácie. Má tiež dosť postáv, takže sa tu možno naučiť, ako pracovať s veľkou skupinou. Postavy sú zároveň mladé, to je perfektné na inscenovanie počas štúdia s mladými hercami. Bol to teda pre mňa dobrý začiatok, vďaka ktorému som dospel k tomu, že si réžiu užívam a chcem v nej pokračovať.

Belehradská trilógia je hrou z oblasti Balkánu, z ktorej sám pochádzaš. Bolo to determinujúcim prvkom aj pre tvoj inscenačný prístup? Premýšľal si o spôsobe, ako priniesť na naše javiská balkánskeho ducha?

Takto som nad tým nepremýšľal, ale Balkán mi bol inšpiráciou – je tam mnoho národov s mnohými pocitmi a rôznymi spôsobmi žitia na pomerne malom priestore. Istý spôsob poriadku v neporiadku. Takým štýlom som sa to pokúšal aj inscenovať, aby som mohol vytvoriť potrebnú atmosféru. Pokúšal som sa udržať to aj v scénografii a napríklad aj plagát je vytvorený v rovnakom duchu.

Na Belehradskej trilógii, ktorá stojí na pomedzí žánrov, sa to odrazilo pomerne citeľne – má znaky tragikomédie, drámy, grotesky, kabaretu a pod. V dramaturgii Labu jednoznačne nepatrí do skupiny „klasických“ inscenácií. Nebol to risk, priniesť na javisko takúto „zmes“ štýlov?

Ako som spomínal, súvisí to s poriadkom v neporiadku. Na Balkáne je veľmi obľúbené jedno špecifické jedlo, „zakuska“, ktoré v sebe zahŕňa mnoho odlišných ingrediencií, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné. Finálny produkt vyzerá celkom nechutne, no chutí neuveriteľne. Toto som sa pokúšal spraviť aj s inscenáciou, vytvoriť takúto „zakusku“. Spraviť to zámerne bez atraktívneho vzhľadu, s mnohými odlišnými „ingredienciami“ a dúfal som, že „chuť“ bude dobrá. Ale to už musia posúdiť diváci.

Svoje štúdium na VŠMU si už ukončil, aké budú tvoje ďalšie kroky?

Plánujem stále režírovať aj hrať v rovnakej miere, pretože nechcem stratiť kontakt ani s herectvom, najmä s ohľadom na to, že vykonávanie oboch pozícií mi môže len a len pomôcť – ako režisérovi a aj hercovi.

Plánuješ režírovať niečo aj tu, v Bratislave?

Toto leto budem režírovať v priestoroch A4 „one man show“, ktorá bude mať premiéru v septembri.

Za rozhovor ďakuje

Nikoleta Tužinská, 3. bc KRD

iniciátor
Marec - 2024
  01 02 03
04 05 06 07 08 09 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 29 30 31
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com