Absolventi v praxi

anketaabsolventiGabo ŽifčákZuzana StrnátováAdela Dukátová
Gabo Žifčák
Zuzana Strnátová

Gabo Žifčák, stand-up komik

1. Spomienky na školu

Spomínam si, že prvýkrát som sa na VŠMU nedostal. Skúšal som to aj na kritiku aj na réžiu a nevyšlo ani jedno. Tak som prvý rok strávil na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Za dva semestre žurnalistiky sa už na mňa nalepilo dosť nato, aby som prijímačky na kritiku druhýkrát spravil. Na rozdiel od KÚ tu bolo oveľa menej učenia. V Ružomberku sme mali už po prvom semestri 16 skúšok a na každú boli kvantá učenia. VŠMU nám namiesto učenia dávala viac priestoru tvoriť. A keď nám inšpirácia chýbala, zbehli sme cez cestu na jednu tekutú. Vtedy ešte do Depresa na Ventúrskej. Nikdy som sa nesnažil byť najlepší v triede. Ono to v podstate ani nešlo, keďže sme boli jeden ročník s Karolom Mišovicom. Ale bol som ročník pána profesora Štefka a na dejiny slovenského divadla nás mal ešte pán docent Jaborník. A to bola radosť počúvať.

2. Škola verzus prax

Tu sa mi ťažko odpovedá, pretože som sa nikdy divadelnej kritike po škole nevenoval. Tí, čo behajú po prehliadkach amatérskeho divadla ako FEDIM alebo Scénická žatva si odo mňa môžu niečo prečítať vo festivalových novinách. Ale to sú skôr vtipné stĺpčeky o atmosfére festivalu. Kritiku už radšej prenechávam v rukách kolegov, ktorí sa divadlu naozaj venujú a naozaj doňho chodia. Ja stojím približne 15 krát do mesiaca na javisku a to už potom neostáva veľa času posadiť sa do hľadiska. Rozhodne sa mi ako stand-up komikovi štúdium Teórie a kritiky divadelného umenia zišlo. Stand-up komik je totiž autor, režisér aj performer v jednej osobe. A myslím, že nie je lepší odbor, ktorí vám dá nazrieť do všetkých troch. No a samozrejme mi VŠMU dala do praxe to najpodstatnejšie. Ľudí a kamarátov. Mišo Jasaň mi pomáhal s mojím prvým standupovým turné, s Maťom Moškom sme spolu vysielali v rádiu a s Kubom Lužinom sme teraz kolegovia v Silných rečiach.

3. Súčasnosť

V súčasnosti som naplno členom Stand-up comedy show Jána Gorduliča Silné reči. To je to čo mi berie najviac času a prináša najviac peňazí. Popri tom sa snažím venovať aj mojej cirkvi Svedkov Liehovovích, kde sú naplánované veľké veci tak dúfam, že sa podaria. Momentálne je ale najväčšia láska náš najnovší projekt, do ktorého ma namočil práve Kubo Lužina. Odštartovali sme spoločný podcast z názvom Lužifčák, ktorý si môžete pozrieť na youtube. Voláme si zaujímavých hostí, väčšinou našich kolegov komikov, a vedieme s nimi príjemnú, nenútenú debatu. Ako keď sa traja kamaráti stretnú večer v krčme a len tak sa rozprávajú, o čom chcú. A splnil sa mi ešte jeden sen. Keď som ešte hrával divadlo v ZUŠ v Tatranskej Lomnici a chodili sme po súťažných prehliadkach, vždy som závidel moderátorom týchto festivalov. Hovoril som si, že toto by som určite raz chcel robiť. A práve tento sen sa mi rozhodli splniť tlmačania. Takže keby ste nemali druhý septembrový víkend čo robiť, tak sa prídite pozrieť na Divadelné dni pod slovenskou bránou do Tlmáč, kde moderujem.

 

 

 

Zuzana Strnátová, režisérka a pedagogička na ZUŠ

1. Spomienky na školu

Za najväčšie obohatenie považujem stretnutia s inšpiratívnymi ľuďmi - učiteľmi ako Jozef Mokoš, Miriam Kalinková alebo Nadežda Lindovská , tiež so spolužiačkami scénografkou Máriou Bačovou a režisérkou Paulínou Belickou, s ktorými sme vytvorili počas školy niekoľko inscenácií a spolupracujeme aj po škole. Ďalej pozitívne hodnotím poskytnutý priestor na tvorbu pre naše experimentovanie, študentské aktivity na stmelovanie katedry (Bábkarské dosky, Vianočné večierky). Veľkou skúsenosťou pre mňa bol Erazmus v Poľsku, kde som mala možnosť intenzívne študovať bábkarské umenie v modernej a kvalitnej škole plnej zanietených učiteľov.

2. škola verzus prax:

Počas štúdia sme mali možnosť pracovať na inscenácií Africké rozprávky v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici, kde sme nabrali prvé mimoškolské skúsenosti v oblasti profesionálnych bábkových divadiel. Už sme si nemohli dovoliť časový luxus, ktorý sme mali na škole počas tvorby. Na skúšanie bolo 6 týždňov. V škole inscenácie väčšinou vznikali postupne a pozvoľna, no v praxi nebol priestor na prílišné experimentovanie. Bolo treba mať všetko dopredu pripravené, od scenáru cez scénografické návrhy až po bábky.

3. súčasnosť

V súčasnosti učím na ZUŠ J.Rosinského v Nitre literárno-dramatický odbor, kde v skupinách detí a adolescentov využívam aj praktické skúsenosti nadobudnuté počas VŠ. Popritom sa venujem vlastným projektom ako je napr. hrávanie bábkového divadla v školách a škôlkach. Škola mi poskytla dobrý odrazový mostík, no realita si vyžaduje kontinuálne vzdelávanie a s každým projektom získavanie nových a nových skúseností.

pripravila Adela Dukátová, 1. Bc. KDŠ

iniciátor
September - 2019
  01
02 03 04 05 06 07 08
09 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
24 25 26 27 28 29
30  
spriatelené weby
VŠMU Bratislava Časopis DAMU pro kritiku a divadlo
Kontakt

Divadelný (internetový) časopis
Študentská revue Katedry divadelných štúdií
Divadelnej fakulty VŠMU
reflektorredakcia@gmail.com